Koronavírus: prečo byť voči zamestnancom empatickejší ako kedykoľvek predtým

22. 7. 2020

5 min.

Koronavírus: prečo byť voči zamestnancom empatickejší ako kedykoľvek predtým
autor
Laetitia Vitaud

Autor a rečník o budúcnosti práce

Zamestnanci pracujúci na diaľku sú všeobecne vystavení väčšej miere stresu a stavom úzkosti. Ale počas obdobia krízy sú ešte viac ohrození. Tu je niekoľko rád, ako v rámci tejto situácie prehodnotiť svoj štýl komunikácie a prejavovať voči vašim ľuďom viac empatie. Pomôžu vám navodiť pocit bezpečia, ktorý vedie k dôvere a produktivite.

Nevyhnutná práca z domu na plný úväzok v časoch extrémnej a globálnej neistoty je niečo úplne iné, než čiastočný úväzok alebo dobrovoľná práca na diaľku za normálnych okolností. Takmer zo dňa na deň boli milióny „znalostných“ pracovníkov, zvyknutých na kancelárske pracovné prostredie, požiadaných pracovať zdomu. Nezabúdajme pritom, že mnoho profesií takúto možnosť nemá, ako napr. upratovači, pokladníci, čašníci, zdravotné sestry a údržbári. Mnoho znich sa dočasne ocitlo bez práce.

V kontexte takejto pandémie práca na diaľku prináša viacero výziev: ako dlho bude táto situácia trvať (a či sa nezhorší), aké budú dôsledky krízy na naše zdravie a ekonomiku. Mnoho ľudí má dnes problém sústrediť sa. V neposlednom rade, v krajinách, kde boli zatvorené školy, sa musia rodičia venovať svojim deťom, pracovať a zabezpečovať stravu zároveň! Podľa našich informácií neexistuje publikácia, ktorá by sa zaoberala prácou na diaľku za takýchto špecifických podmienok.

Problematike rovnováhy medzi prácou a rodinným životom, ktorou sa inokedy manažéri zaoberajú len okrajovo, sa dnes dostáva množstvo zaslúženej pozornosti. Hranice medzi prácou a súkromím vpodstate neexistuje ani za normálnych okolností. Epidémia však zdôrazňuje potrebu vytýčiť hranice medzi prácou a súkromím tak pre ženy, ako aj pre mužov.

Empatia je veľmi dôležitá pri manažovaní tímu, ktorého členovia pracujú na diaľku (ale aj bežne na pracovisku). Tejto problematike sa venuje e-book „Ako riadiť rozptýlené tímy“. Dôležitosť empatie ale ešte narastá v týchto nevídaných časoch.

Nedostatok fyzického kontaktu sa podpíše na psychickom zdraví zamestnancov

Bežné pozdravy vo forme podania rúk, ktoré boli pred pár týždňami našou realitou, sa zrazu stali činmi non grata. Pri permanentnej práci na diaľku už gestá a reč nemôžu slúžiť ako prostriedok pre lepšiu komunikáciu. Fyzické odlúčenie so sebou prináša emočné výzvy. Bez (poriadneho) zapojenia reči tela sa komunikácia ochudobňuje a prichádza frustrácia či nedorozumenia.

Kancelária nie je len miestom pre prácu, ale aj akýmsi ihriskom pre spoločenské bytosti, akými sme. Je to príležitosť vytvoriť si s ostatnými zvyky a putá. Fyzický aspekt našej práce je oveľa dôležitejší pre naše psychické zdravie, než si myslíme. Pracovať permanentne na diaľku je náročné na psychiku.

Pred vypuknutím tejto epidémie sa „kríza dotykov“ stále viac a viac prejavovala u všetkých vekových skupinách. Novinár denníka Guardian vo svojom znamenitom článku „No hugging: are we living through a crisis of touch“ vysvetľuje, že sa čoraz viac menej dotýkame, a toto odopieranie môže negatívne vplývať na naše psychické zdravie. Mnohí ľudia, ktorí žijú sami, vnímajú prácu ako príležitosť na naplnenie svojich spoločenských a emocionálnych potrieb.

„Jemný dotyk od inej osoby utlmuje pocit sociálneho vylúčenia, jedného znajbolestivejších ľudských zážitkov”.
Výskum Univerzity UCL v Londýne

Iste, kolegovia nie sú rodinní príslušníci, no aj tak všetky fyzické kontakty na pracovisku majú veľký význam: očný kontakt, podanie ruky, gesto „high five“, potľapkanie po pleci a objatia nás udržujú psychicky vo forme. Podľa Výskumu Univerzity UCL v Londýne „jemný dotyk od inej osoby utlmuje pocit sociálneho vylúčenia, jedného znajbolestivejších ľudských zážitkov.“

Pri nedostatku fyzického kontaktu skolegami avkontexte extrémnej neistoty si „diaľkovo“ pracujúci zamestnanci vyžadujú extra dávku empatie zo strany svojho manažéra. Pri odlúčení od svojho tímu sa pravdepodobne budú cítiť osamelí a stratení.

Niekoľko rád, ako prejavovať viac empatie pri manažovaní tímu:

Venujte väčšiu pozornosť komunikácii

Komunikácia sa skladá ztroch vecí: slov, tónu a reči tela (a najmä výrazu tváre). V skutočnosti slová hrajú vrámci komunikácie relatívne malú úlohu, zatiaľ čo tón hlasu a reč tela predstavujú kľúčové prvky. Viac komunikačných problémov vzniká, ak sa musíte spoliehať len na slová (chaty, e-maily). Ak nemáte neuveriteľný literárny talent, môžete mať problémy s rozmanitejšou písomnou komunikáciou (irónia, humor).

Emotikony môže byť nápomocné pri potrebe vyjadriť istú emóciu, no aj tie majú svoje limity. Osoba, ktorej emotikon pošlete, sa bude vždy zamýšľať nad tým, akým tónom by ste správu povedali, a čo ste ňou mysleli. Môžu byť príčinou paranoidných myšlienok, že vás určitý kolega nemá rád, že váš manažér nie je s vašou prácou spokojný, alebo že je vaša pozícia v ohrození. Preto by ste mali urobiť nasledovné:

  • Dôsledne si zvoľte komunikačné médium: chaty a e-maily (písomná komunikácia) využívajte na vecnú komunikáciu, nie sú vhodné pre poskytnutie spätnej väzby. Ak musíte prekonzultovať viacero stresujúcich záležitostí, zvoľte radšej častejšie video hovory a hlasové správy, komunikácia tak bude pestrejšia – môžete vtipkovať a empatiu lepšie prejaviť. Pri písaní musíte extra dbať na obsah toho, čo píšete, sledovať preklepy a chyby, ktoré môžu signalizovať úzkosť alebo paniku (v opačnom prípade vás reakcia kolegov nezaujíma).

  • Snažte sa vždy odkazovať na určitý kontext a vyjadrovať sa explicitne: nie každá informácia sa dostane ku všetkým členom rozptýleného tímu. Pri písaní sa vyhýbajte dvojzmyselnému vyjadrovaniu, zdieľajte informácie systematicky a poskytujte jasné inštrukcie. Informácie ochode firmy by sa mali dostať k čo najväčšiemu počtu ľudí. Podajte zamestnancom informácie zo všetkých „vojnových“ porád.

  • Vyhýbajte sa posielaniu rýchlych správ počas celého dňa: členovia vášho tímu nepracujú len na diaľku, musia sa tiež zaoberať novými logistickými výzvami (potraviny, varenie …), novými obavami z krízy, novými rodinnými povinnosťami. Asynchrónna práca je pre rodičov s malými deťmi často tá jediná cesta.

  • Upokojte ustarostených zamestnancov, ktorí sa obávajú, že zostanú bez práce a bez príjmu: buď ich explicitne upokojte, že ich zamestnanie nie je krátkodobo v ohrození, alebo im spomeňte mechanizmy sociálnej ochrany. Krajiny v stave krízy vo všeobecnosti uvoľňujú výnimočné doplnkové zdroje v „boji“ s aktuálnou situáciou. Uistite sa, že máte dostatok informácií o nových implementovaných opatreniach vo vašej krajine.

  • Vymyslite nové rituály, aby ste mohli komunikovať o každodenných maličkostiach: virtuálne porady, priestor pre výmenu informácií (a vtipov) nesúvisiacich sprácou, virtuálny kávovar, pri ktorom sa možno slobodne skolegami rozprávať, zábavné avzdelávacie aktivity…

Nech je láskavosť srdcom vašej manažérskej politiky

Súčasní pracujúci na diaľku sú vystavení väčšej miere stresu a stavom úzkosti. Možno si to neuvedomujú, ale chýbajú im všetky tie každodenné drobné “signály” od kolegov. Skrátka sú emocionálne neistí. Ako Daniel Coyle uvádza vo svojej knihe The Culture Code: „emočná stabilita je absolútnym základom kultúry“ (pozri článok o Coylovej knihe zo série našich „must reads“ ).

Emočná stabilita závisí na každodenných malých sociálnych kontaktoch, ktoré v práci prežívame – očný kontakt, úsmev, káva, rozhovory, a pod. Práve preto je empatia obzvlášť dôležitá v časoch, keď na takéto kontakty nie je priestor. Tu je niekoľko tipov, ako prejavovať viac empatie:

  • Eliminujte nadbytočnú prácu: hoci firma stále funguje, tím bude pracovať v „minimalistickejšom“ móde. Zamerajte sa na to podstatné a urgentné. Vaši zamestnanci momentálne nefungujú v tradičných podmienkach (fyzických, psychických a rodinných).

  • Pýtajte sa, ako sa zamestnanci majú: niektorí zamestnanci sú možno sami doma. Pracovné kontakty sú pre nich životne dôležité. Spýtajte sa, ako sa majú (po fyzickej aj psychickej stránke). Jednoduchá otázka „Ako sa máš?” sa stáva doslova kriticky dôležitou. Vytvorte si v rámci tímu nové podporné mechanizmy.

  • Buďte k zamestnancom pozorní: niektorí zamestnanci pracujú vedľa svojich detí. Prečo im neposlať niečo vzdelávacieho charakteru? Online kurzy alebo vzdelávacie zdroje? Prečo nevytvoriť rodičom komunikačný priestor o takýchto záležitostiach?

  • Základom je pozitívna spätná väzba: v reálnom živote možno veľa vecí odkomunikovať bez slov. Pri práci na diaľku musíte slovami vyjadriť aj to, čo bežne vyjadriť netreba. Využite každú príležitosť pre vyjadrenie vďaky a dobrej práce. Emocionálnu stabilitu to môže len zlepšiť.

  • Dbajte na to, aby nepracovali až príliš: niektorí sa so stresom vyrovnávajú tak, že neustále pracujú. Syndróm vyhorenia hrozí pracujúcim na diaľku aj za normálnych okolností, pretože hranica medzi prácou a voľným časom sa zotiera. Pozor na znaky únavy a stresu.

Preklad: Zuzana Chovancová