Výber uchádzačov a nábor: Vitajte v ére YOLO ekonomiky!

Výber uchádzačov a nábor: Vitajte v ére YOLO ekonomiky!

Možno už ste niekedy v živote narazili na skratku YOLO, teda You Only Live Once (Žiješ len raz). Toto tvrdenie – životná filozofia – v súčasnosti otriasa svetom práce. Pandémia, obmedzenie voľného pohybu, pripomienka zraniteľnosti človeka a všetky tie strasti a prekážky, ktorými boli posledné mesiace naplnené, všeličo zmenili. Mnoho zamestnancov sa zrazu odhodlalo alebo odhodláva vykonať radikálny kariérny krok: dať výpoveď, odísť z mesta na vidiek, zmeniť odbor, začať robiť na seba, založiť vlastný podnik …

„Aký má moja práca vlastne zmysel? Prečo mám zostať v tomto zamestnaní, k čomu to všetko je?“ Na tieto otázky sa pýta čím ďalej viac ľudí. Katalyzátorom podobných myšlienok je v niektorých prípadoch home office. Keď človek sedí sám doma, začne naň doliehať pocit nudy, odcudzenia, prázdnoty. Zrazu vám začne pripadať, že vaša práca je možno úplne zbytočná. Kým na jednu stranu pribúda tých, čo bojujú s ekonomicky nepriaznivou situáciou (nezamestnanosť, obmedzenie činnosti, neisté príjmy), na druhú stranu je viac tých, čo chcú svoj život od základov zmeniť. Ak je práca na diaľku zrazu reálna možnosť, prečo teda nepracovať z ešte väčšej diaľky? Zamestnávateľovi sa nepáči, že chcete odísť do cudziny? Potom je potrebné zmeniť zamestnávateľa!

Nejde však o úplne novú myšlienku. Už pred niekoľkými rokmi hovoril francúzsky novinár Jean-Laurent Cassel o „vzbure premiantov“. Zameral sa pritom hlavne na parížskych úradníkov a obchodníkov, ktorí už mali plné zuby korporátneho sveta a rozhodli sa odísť hľadať šťastie inde. Týždeň čo týždeň sa objavujú nové články v najrôznejších médiách ([dokonca aj u nás!] (https://www.welcometothejungle.com/sk/articles/caste-zmeny-zamestnania)) na tému rekvalifikácie alebo zmeny kariéry. Firmy to majú s náborom stále ťažšie, u niektorých profesií sa totiž začína prejavovať čoraz väčšia prelietavosť uchádzačov.

Jedná sa zo strany médií o prehnanú dramatizáciu situácie alebo je skutočne nutné situáciu riešiť? Hoci je ťažké tieto tendencie presne kvantifikovať a definovať, aké veľké sú ich dôsledky, jedno je isté: pandémia významne prispela k tomu, aby ľudia začali o svojej práci pochybovať a celkovo meniť svoje životy. Spojené štáty napríklad hlásia, že takto veľké geografické presuny obyvateľstva si táto ani predchádzajúca generácia nepamätajú. Čo sa za životnou filozofiou YOLO (alebo tiež „yoloingom“) vlastne skrýva a aké sú jej dôsledky pre svet práce?

Kráľ je nahý! Ako pre koronavírus vidíme to, čo sme predtým nevideli

V článku pre New York Times z 21. apríla 2021 hovorí Kevin Roose o tzv. YOLO ekonomike: „S ambicióznymi americkými mileniálmi sa deje niečo zvláštne. Stačil rok, kedy sa hrbili nad notebooky, na Zoome absolvovali jednu schôdzu za druhou, piekli kváskový chlieb a zúčastnili sa online fitness výziev, aby začali pochybovať o celej svojej dokonale naplánovanej kariére a nebáli sa hodiť všetko za hlavu. Niektorí sa rozhodli dať výpoveď zo stabilného a pohodlného zamestnania, aby založili novú firmu, z bokovky urobili hlavnú náplň práce alebo dopísali dávno rozpracovaný scenár. Iní sa zase od srdca vysmiali šéfovi, ktorý navrhol návrat z home office do kancelárie, a pohrozili výpoveďou, ak nebudú môcť pracovať, kedy budú chcieť a odkiaľ budú chcieť.“

Pandémia spôsobila, že títo ľudia menia svoje priority a uvedomujú si, že aj oni majú na výber. Prieskum realizovaný spoločnosťou Microsoft (Work Trend Index), do ktorého sa zapojilo 30 000 aktívnych pracovníkov a pracovníčok z 31 krajín, odhalil, že 40 % z nich plánuje v tomto roku odísť od súčasného zamestnávateľa. Niektoré profesijné sociálne siete (ako napríklad Blind) zaznamenávajú zvýšenú aktivitu používateľov, ktorí hľadajú novú prácu.
Aj Slováci začínajú byť nepokojní. Po mnohých mesiacoch nútenej práce na diaľku, neustále sa meniacich nariadeniach, karanténach a všadeprítomného stresu začínajú pozorovať dopady krízy na duševné zdravie a tiež sa začínajú vážne zamýšľať nad svojou kariérou. Rok 2020 bol rokom zmien. V súvislosti s pandémiou sa na Slovensku prehĺbil problém duševne chorých [u dospelých ale aj mladých ľudí] (https://www.sav.sk/index.php?doc=services-news&source_no=20&news_no=8928). Okrem toho koronavírus a súvisiace opatrenia prispeli k zvýšenému výskytu syndrómu vyhorenia.

Slováci sú národ chalupárov, a mnoho z nich sa rozhodlo odísť z veľkých miest na vidiek natrvalo. Trend presunu z mesta na vidiek bol na Slovensku patrný už v predchádzajúcich rokoch. Teraz, keď si mnoho ľudí vyskúšalo, že je celkom možné pracovať na home office a ďaleko od veľkých miest, mnohí premýšľajú o trvalej zmene. To môže mať dopad aj na pracovné miesta vo veľkých mestách, o ktoré by mohol byť stále menší záujem. S podobnými problémami sa už stretávajú niektoré západné krajiny, napríklad Francúzsko alebo USA, kde sa ľudia hromadne sťahujú preč z veľkomiest.

Nielenže pandémia znenazdajky prinútila premýšľať pracovníkov o živote v novom svetle, viedla tiež k transformácii obchodných modelov vo svete ekonomiky, ktorý čím ďalej tým viac spolieha na digitálne nástroje. Spotrebné návyky a vzorce sa vyvíjali v zrýchlenom tempe. Systémy štátnej pomoci spomalili krachovánie podnikov v roku 2020, no v roku 2021 môžeme očakávať, že bude bankrotovať ďaleko viac firiem. Vo svete, v ktorom chýba stabilita, zrazu každá zmena prebieha rýchlejšie, než bolo predtým obvyklé.

To, čo bývalo na dennom poriadku, dnes takmer nie je možné, napríklad používanie zastaraných technológií (ako mali ešte donedávna niektoré firmy vo zvyku), kultúra pracovného času „od nevidím do nevidím“, nekonečné Zoomy, skostnatená hierarchia, politické machinácie a pod. Je stále jasnejšie, že ak poznáme spôsob, ako to robiť inak, do starých koľají sa už nechceme vrátiť.
Nie všetci na home office trpeli samotou, niektorí počas života s pandémiou zistili, aká dôležitá je pre nich rodina, jedlo pri rodinnom stole, čas strávený s deťmi, skrášľovanie alebo rekonštrukcie domácnosti, a to do tej miery, že sa práca naraz na zozname priorít dostala na druhé miesto. Niektorí ľudia skrátka zistili, že práci prisudzovali príliš veľký význam.

Ďalšie obľúbené články pre: Zamestnávateľa

Stop diktátom o generácii mileniálov

Aké dopady má YOLO filozofia na svet práce

Prelietaví uchádzači o zamestnanie nie sú samozrejme nič nové, ale v čase ekonomickej neistoty môžeme povedať, že sú ešte „prelietavejší“. Hrozí, že nábor bude pre niektoré firmy čoraz komplikovanejší – stačí vziať do úvahy veľkú mobilitu obyvateľov, krachovánie podnikov a ekonomické i kultúrne zmeny (rozdiel medzi nárokmi uchádzačov a požiadavkami podnikov bude čoraz väčší).
To, čo mohol v minulosti niekto považovať za „riskantné“, dnes uchádzači vnímajú úplne odlišne a často úplne oprávnene. Stabilita a istota zamestnania sú relatívne, keď je celý obchodný model firmy zrazu v ohrození. Ani „dobrá“ pracovná pozícia v niektorom z odvetví, ktoré dostalo veľký zásah, nie je zárukou stability. Naopak vrhnúť sa do neznáma, chopiť sa novej príležitosti a nadobudnúť nové skúsenosti, ktoré sa môžu hodiť vo svete zajtrajška, to už neznie tak desivo ani riskantne. Ako väčší risk sa paradoxne zdá zostať stáť na mieste.

Niektorí ekonómovia navyše tvrdia, že po skončení koronakrízy môže dôjsť k mimoriadnemu rastu ekonomiky, kvôli ktorému sa pracovný trh ocitne pod ešte väčším tlakom. Ak nahliadneme do histórie, ako v nedávnom článku v časopise The Economist, dozvieme sa o dobách závažných ochorení zaujímavé veci: „Vedecké výskumy dokazujú, že po každom období veľkej krízy, ako boli napríklad vojny alebo pandémie, sa HDP začne spravidla ozdravovať. Odnesú si z histórie tri ponaučenia: Po prvé, aj keď majú ľudia chuť vyraziť do ulíc a utrácať peniaze, neistota bude ešte nejakú dobu pretrvávať. Po druhé, pandémia dokáže ľudí i firmy prinútiť k tomu, aby skúšali k veciam pristupovať inovatívne, takže dochádza k otrasu doterajšej ekonomickej štruktúry. Po tretie, ako môžeme pozorovať napríklad v Bedároch, politické zvraty sú často nasledované nepredvídateľnými ekonomickými dôsledkami.“ 

Hoci zvestovatelia nadchádzajúcej éry robotov, ktorí podľa všetkého väčšinu ľudí pripravia o prácu, si asi dovolia nesúhlasiť, v najbližších rokoch bude pravdepodobne čoraz ťažšie obsadzovať pracovné pozície. Nielen kvôli „yoloingu“ pracovníkov s najlepšími predpokladmi pre prácu vo svete moderných technológií, ale aj kvôli demografickým zmenám populácie (odchod do dôchodku silných generácií).

Ani firmy, ktoré neočakávajú, že by sa ich mal nejako priamo dotknúť nedostatok pracovníkov alebo problémy s náborom, nemajú všetko isté. V odvetviach, kde je ťažké hľadať si novú pracovnú pozíciu, sa zamestnanci pravdepodobne skôr rozhodnú zotrvať tam, kde sú. Ale aj keď fyzicky v práci zostanú, v skutočnosti nebudú prítomní duchom ani srdcom. Vernosť práci alebo odboru totiž nemusí nutne znamenať vernosť firme ani dobre odvedenú prácu. Nezúčastnení, znudení, deprimovaní pracovníci podávajú zlý výkon a môžu v práci vytvárať toxické vzťahy.
Preto je nevyhnutné poctivo budovať „značku zamestnávateľa“, zavádzať zmeny vo vedení firmy a ponúkať zamestnancom flexibilitu. Firmy by sa práve teraz mali zamerať prinajmenšom na nasledujúce štyri kľúčové otázky:

  • Hybridizácia práce a kancelárie budúcnosti: Ako vytvoriť inkluzívne a príjemné pracovné prostredie pre zamestnancov, ktorí sa nachádzajú v rôznych životných fázach a situáciách? Koniec pandémie predsa neznamená koniec flexibilné práce! Firmy, ktoré nebudú ochotné zmeny, budú mať s YOLO prístupom pravdepodobne problém.

  • Organizácia a autonómia práce: Flexibilita sa netýka len pracovného prostredia. Aj na diaľku môže prekvitať nezdravá potreba byť neustále na príjme. Treba pracovníkom zveriť do rúk väčšiu zodpovednosť, zvýšiť ich autonómiu, napríklad samostatnou prácou na skupinových projektoch a menším počtom porád. Viac priestoru by mali v rámci organizácie práce dostať prednosti typu nezávislosť, zodpovednosť, kreativita a súčasne by mali mať zamestnanci možnosť nájsť rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom.

  • Rozmanitosť a inklúzia: Ak bude svet zajtrajška vyzerať tak, ako je popísané vyššie, potom bude čím ďalej dôležitejšie, aby boli náborové stratégie otvorené väčšej diverzite. Riešením nedostatku uchádzačov je začať sa obzerať po netypických profiloch a hľadať aj na miestach, kde by ste predtým nehľadali. Keď potom takým novým zamestnancom ponúknete zodpovedajúce školenia a príležitosť k rozletu, zistíte, že ste si získali verných zamestnancov, ktorí nebudú za pár mesiacov či rokov pokukovať po niečom inom.

  • Celoživotné vzdelávanie a poslanie firmy: Zabudnite na neúprimné a prázdne reči, na ktoré sú uchádzači o prácu čoraz viac alergickí. Sú dve veci, o ktorých musí každá firma hovoriť úplne úprimne. Po prvé: Čo sa uchádzači v novej firme môžu naučiť. Po druhé: Ako ich práca prispeje k poslaniu firmy a aký zmysel v nej nájdu (čo ale neznamená, že každá firma musí hneď zachraňovať celý svet).

Preklad: Lingo
Foto: Welcome to the Jungle
Sledujte Welcome to the Jungle na Facebooku, prihláste sa na odber noviniek a nechajte si posielať naše články každý týždeň.*

  • Pridať medzi obľúbené
  • Zdieľať na Twitteri
  • Zdieľať na Facebooku
  • Zdieľať na LinkedIn

Súvisiaci obsah

Najnovšie články

Naučte sa v práci povedať NIE

Prečo je také ťažké povedať nie? Vedieť niekoho či niečo odmietnuť je prvým prejavom slobody a nezávislosti od ostatných.

Stop diktátom o generácii mileniálov

Áno, mileniáli už nie sú takí mladí a v skutočnosti sa nelíšia od ostatných. Odborníci a novinári dnes viac obľubujú „generáciu Z“.

Sledujte nás!

Získajte užitočné rady a informácie o spoločnostiach, ktoré hľadajú zamestnancov, každý týždeň priamo do vášho inboxu.

Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť. Sľubujeme, že vás nebudeme otravovať. Viac o našich zásadách ochrany osobných údajov sa môžete dozvedieť tu

A na našich sociálnych sieťach: