Stop diktátom o generácii mileniálov

Stop diktátom o generácii mileniálov

Od roku 2020 majú prví mileniáli – títo „mladí ľudia“ narodení po roku 1980 – už štyridsiatku. Možno preto sa o nich dnes hovorí menej než v polovici rokov 2010. Áno, mileniáli už nie sú takí mladí a v skutočnosti sa nelíšia od ostatných. Odborníci a novinári dnes viac obľubujú „generáciu Z“. Pýtame sa teda: aké bude ďalšie písmeno v poradí? Sú tieto tradičné názory ohľadom veku naozaj nevyhnutné? Nie je naša posadnutosť mládežou paradoxná v spoločnosti, kde sa mladí ľudia stávajú čoraz väčšou vzácnosťou, a kde by sme sa mali skôr zaujímať o tých starších?

Pandémia priniesla zistenie, že práca na diaľku a nové spôsoby organizácie práce nie sú v žiadnom prípade údelom jednej generácie. Realita navyše závisí viac od životnej situácie (napr. rodičovstvo), samotnej profesie, spoločenského statusu, alebo veku jednotlivca a od skutočnosti, či je samotná profesia vykonateľná na diaľku. Aby sme vám pomohli zmeniť povrchný pohľad na jednotlivé generácie a pozerať sa na vek z iného uhľa pohľadu dnes vydávame túto kapitolu z našej knihy 100 inovatívnych nápadov pre nábor a rozvíjanie talentov (Vuibert, 2020).

Mileniáli: špecifická skupina ľudí?

Všadeprítomný koncept mileniálov bol vytvorený na marketingové účely: kedykoľvek sa považujeme za novú ekonomiku, digitálnu generáciu alebo kultúrnu premenu, je pre nás vždy pohodlnejšie nazvať sa „mileniálmi“, a tak dať našim argumentom väčšiu váhu. Personalisti neustále zo strany odborníkov počúvajú, že „mileniáli sú iní”, a tak sa z tejto neuchopiteľnej skupiny ľudí, ktorí dosiahli dospelosť v 21. storočí, vykľula najdiskutovanejšia téma v histórii marketingu.

Nafukovanie rozdielov medzi jednotlivými generáciami a výmysel identickosti členov určitej generácie nie sú ničím novým. Fenomén má svoj pôvod v 20. storočí: odkedy Marlon Brando viedol v 50. rokoch svoj motorkársky gang (pozri film Divoch, sme považovali generáciu mladých dospelých z kultúrneho hľadiska za niečo „iné“. Vážnosť tejto témy ešte viac narástla príchodom generácie baby boomerov.
Zakaždým ide o ten istý mechanizmus: skupinu kvalifikujeme ako niečo „iné“, pripisujeme jej špecifické vlastnosti a nové idoly, a považujeme ju za signál pre marketérov, ktorí musia reagovať na čerstvé zmeny. Považovať generáciu mileniálov za kohortu bolo príliš prehnané. Je načase prestať používať tento univerzálny koncept na kohokoľvek a na čokoľvek. Personalisti by sa viac nemali zameriavať na mileniálov zo štyroch dôvodov:

Mileniáli nie sú relevantným segmentom trhu

Segment trhu nie je skupina, ktorá zdieľa spoločné demografické údaje, ale skupina spotrebiteľov s podobným myslením a správaním. Pokiaľ nemôžete s istotou dokázať, že sa ľudia v rovnakom veku správajú a rozmýšľajú odlišne, váš segment nie je relevantným segmentom. Skupina totiž nie je dostatočne homogénna. Niektorí sú chudobní, niektorí bohatí. Niektorí žijú v manželstve, iní sú slobodní. Niektorí majú radi šport, iní nie.

Mileniáli nie sú tak odlišní, ako si myslíme

Podľa niekoľkých štúdií, mileniáli hľadajú v práci všetko to, čo všetci ostatní. Stotožňuje sa s tým Bruce Pfau v článku Harvard Business Review s názvom „What Do Millennials Really Want at Work? The Same Things the Rest of Us Do“: „Čoraz častejšie pozorujeme, že sú si zamestnanci v otázke postojov a hodnôt skôr podobní a vek v tomto prípade nezohráva žiadnu úlohu.Pokiaľ existujú nejaké odchýlky, nejde o nič mimoriadne, odchýlky medzi mladšími a staršími existovali vždy a majú len málo spoločného s generáciou mileniálov ako takou.“

Ak sa aj skupina vyznačuje určitými špecifikami, je správne vyčleňovať ju od ostatných?

Ne-mileniáli sa cítia diskriminovaní. Prečo vyvolávať dojem, že priznávame hodnotu len mileniálom? Diskriminácia na základe veku vytvára na zamestnancov neoprávnený tlak. Štúdia z roku 2017 ukázala, že 43% zamestnancov pracujúcich v odvetví technológií sa vzhľadom na svoj vek obáva straty zamestnania. „Neustále“ si tým láme hlavu 18% z nich.

Podporujme zamestnancov k tomu, aby sa stali dospelými

Mladým ľuďom pripisujeme všetky vlastnosti, ktoré hľadáme u kolegov - kreativitu, schopnosť nekonvenčne myslieť, nadšenie, tímového ducha… V skutočnosti však tieto vlastnosti nezávisia od veku. Naša posadnutosť mladosťou dosiahla svoje hranice, poznamenáva Susan Neiman vo svojej knihe Why Grow Up? Subversive Thoughts for an Infantile Age: „Vytvorili sme svet, v ktorom je dospievanie možnosťou, čiže niečo, čo by nikto racionálne zmýšľajúci ani nepovažoval za možnosť, ktorú si možno vybrať.“Autorka sa v článku o svojej knihe vyjadrila takto: „Kultúra, ktorá sa vždy pozerá späť do minulosti, k radostiam pominuteľných časov mladosti, klame svoj svet. Na základe nášho veku považujeme tie „najkrajšie roky života“ za čoraz dávnejšiu minulosť alebo za rýchlo sa blížiacu realitu. Naopak je to v kultúre, ktorá za najkrajšie roky života považuje dospelosť. Tam ich majú všetci ešte stále pred sebou - pokiaľ do tohto veku už nedospeli.“

Preložila Zuzana Chovancová
Foto: Welcome to the Jungle
Sledujte Welcome to the Jungle na Facebooku, prihláste na odber noviniek a nechajte si posielať naše články každý týždeň!

  • Pridať medzi obľúbené
  • Zdieľať na Twitteri
  • Zdieľať na Facebooku
  • Zdieľať na LinkedIn

Súvisiaci obsah

Najnovšie články

Ako zažiariť na hodnotiacom pohovore?

Proces prípravy až po samotný hodnotiaci pohovor musíte vnímať metodicky. Zvýšite tak jeho hodnotu. Tu sú naše najlepšie rady pre hodnotiaci pohovor.

Starší, lepší, skúsenejší?

Náš svet si prechádza pozoruhodnými demografickými zmenami, ktoré nás nútia zamyslieť sa nad fungovaním našej spoločnosti.

Sledujte nás!

Získajte užitočné rady a informácie o spoločnostiach, ktoré hľadajú zamestnancov, každý týždeň priamo do vášho inboxu.

Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť. Sľubujeme, že vás nebudeme otravovať. Viac o našich zásadách ochrany osobných údajov sa môžete dozvedieť tu

A na našich sociálnych sieťach: