Šikana od šéfa? Naučte sa, ako rozpoznať a riešiť bossing

Šikana od šéfa? Naučte sa, ako rozpoznať a riešiť bossing

Keď počujeme slovo šikana, asi to väčšina z nás bude považovať za problém vyskytujúci sa na základných či stredných školách. Ibaže školské prostredie nie je jediným, kde sa šikana vyskytuje. Podľa štatistiky z roku 2014 sa údajne 4 až 8 % Slovákov stretlo na pracovisku so šikanou. Áno, šikana na pracovisku existuje, a to častejšie, než si možno myslíte. Zďaleka sa však netýka len juniorov a nováčikov.

Šikana na pracovisku má mnoho podôb. V prvom rade ju podľa toho, kto sa šikany dopúšťa, označujeme ako bossing alebo mobbing. V prvom prípade ide o šikanovanie zo strany nadriadeného pracovníka, v druhom prípade, čiže mobbingu, ide o šikanovanie zo strany kolegov. So školskou šikanou má mnoho spoločného. Šikanovaný jedinec sa cíti trápne – o to viac preto, že je dospelý – a nevie, na koho sa obrátiť, aby situáciu ešte nezhoršil. Dlhodobá šikana v práci pritom môže viesť až k psychickej traume a strate nielen pracovného sebavedomia.

Pojmy bossing alebo mobbing nie sú definované v Zákonníku práce a ani v inom právnom predpise. Pri hodnotení konkrétneho správania sa ale môžeme oprieť o niektoré súvisiace pojmy a ustanovenia, ako sú zákaz diskriminácie a povinnosť rovného zaobchádzania v Zákonníku práce, úprava v antidiskriminačnom zákone alebo etické pravidlá v zákone o štátnej službe. V nasledujúcom texte sa s odborníkmi a tými, kto šikanu zažili, zameriame na bossing, čiže šikanu voči podriadeným.

Ako sa bossing prejavuje?

Ako sa šikana zo strany šéfa prejavuje? Kde je hranica medzi „nepríjemným šéfom“ a bossingom? „Nadriadení môžu podriadeným zadávať príliš málo alebo neprimerane veľa úloh, sledovať ich a kontrolovať. Napríklad keď dotyčný ako jediný zo všetkých vyplňuje podrobné výkazy činnosti z každého dňa, neinformujú ho o relevantných informáciách, je nespravodlivo odmeňovaný alebo limitovaný v kariérnom uplatnení a postupe, vrátane skončenia pracovného pomeru,“ popisuje právnička Šárka Homfray z českého Odborového zväzu štátnych orgánov a organizácií niektoré z prejavov bossingu, ktorých je celý rad. Magazín Právne noviny menuje tie najbežnejšie:

  • odlišné odmeňovanie pracovníka,
  • zvýšené nároky na jeho výkony,
  • privlastňovanie si výsledkov práce nadriadeným,
  • zvýšené časové nároky na zamestnanca a i.

Podľa českého Národného zdravotníckeho informačného portálu môže ďalej ísť napríklad o:

  • prehnané kontrolovanie plnenia povinností či dochádzky,
  • neschválenie dovolenky,
  • arogantné správanie,
  • slovné urážky,
  • nedocenenie práce či častá a neoprávnená kritika,
  • zosmiešňovanie pred kolegami,
  • zadávanie príliš zložitých úloh (na ktoré nemá podriadený kvalifikáciu alebo sú nesplniteľné),
  • zabraňovanie prístupu k informáciám napr. od nadriadených, čo vedie k neinformovanosti,
  • nemožnosť vyjadriť svoj názor alebo predložiť svoje návrhy,
  • prisvojovanie si výsledkov práce podriadeného jeho vedúcim,
  • sexuálne obťažovanie,
  • bezdôvodné vyhrážanie výpoveďou (ukončením pracovného pomeru),
  • rôzne schválnosti (odobranie kancelárskych potrieb…),
  • zaoberanie sa drobnými chybičkami, ktoré sa u ostatných prehliadajú.

S bossingom má, žiaľ, skúsenosť aj dvadsaťročná Bára. Pracovala na obchodnej pozícii a predávala luxusnú značkovú elektroniku. Jej šéf bol len o niekoľko rokov starší než ona. V jej prípade sa bossing okrem iného prejavoval neprimeraným prideľovaním úloh a obmedzovaním začlenenia do tímu. „Všetko bolo zlé asi už od začiatku. Moje zaučenie prebehlo veľmi povrchne a bolo potom ľahké nachádzať veci, ktoré neovládam alebo nezvládam tak rýchlo, ako by som mala,“ popisuje Bára, ktorá mala od začiatku pocit, že sa ju vedúci snaží nedostatočne začleňovať do tímu a často jej dáva prácu mimo dosahu ostatných. „Šéf mi neustále zadával množstvo iných povinností, pre ktoré som nemala šancu plniť svoj obchodný plán, čo som potom mala neustále na tanieri,“ popisuje Bára s tým, že situácia gradovala. „Postupne nebolo možné na ničom sa zhodnúť, na prestupe do iného tímu už vôbec. Dokonca mi písal hnusné správy,“ popisuje Bára vývoj.

Že sa šikana netýka len juniorských pracovníkov, dokazuje skúsenosť tridsaťjedenročnej Kateřiny, ktorá sa stala obeťou sofistikovanej formy šikany vo vysoko korporátnom prostredí, ktorá zahrnovala napríklad i nátlak na podanie výpovede. Pracovala vyše dvoch rokov ako vedúca jedného z obchodných tímov spoločnosti, ktorá predáva IT riešenia. Ako sa ocitla v hľadáčiku svojho nového šéfa? To Kateřina netuší. „Odrazu bolo z mojej strany všetko zle. Každá moja odovzdaná práca, každý môj návrh, nápad, riešenie. Zrazu sa zmenili aj moje platové podmienky a výška bonusov. To, čo platilo pre ostatných, už neplatilo pre mňa. Po štyroch týždňoch sa ma spýtal, kedy hodlám podať výpoveď,“ spomína s tým, že vykonávať svoju prácu naplno jej nebolo umožnené. „Kedykoľvek bolo potrebné čokoľvek schváliť od vedenia, vždy som si vypočula odmietnutie. Stačilo ale, aby o vec požiadal ktokoľvek iný, a nebol to problém. V mnohých veciach ma vedenie začalo obchádzať. Ako jediná som nedostávala niektoré kľúčové informácie,“ spomína. Pracovať v týchto podmienkach zvládla ešte sedem mesiacov.

Ako situáciu riešiť?

Rozhovor s nadriadeným, ktorý sa bossingu dopúšťa

Ako sa správať a postupovať, keď sa s niečím takým stretnete? Prvým krokom by mal byť rozhovor s osobou, ktorá sa šikany dopúšťa, počas ktorého vysvetlíte, v čom je problém, a proti danému správaniu sa jasne vymedzíte. Môže to pomôcť napríklad v prípade, že nejde vyslovene o zámerné správanie, ale napríklad o podvedomý prejav stresu nadriadeného.

Rozhovor s HR oddelením

Pokiaľ rozhovor s osobou, ktorá sa bossingu dopúšťa, k ničomu nevedie, je potrebné situáciu riešiť ďalej. „Ideálne so zástupcom niekoho z HR oddelenia, koho je potrebné informovať o vývoji situácie, o tom, aký bol môj postup a čo konkrétne sa deje, a dohodnúť sa spoločne na ďalšom postupe, ktorý môže byť rôznorodý,“ popisuje ideálne riešenie Barbora Riedl Černíková, vyštudovaná psychologička s dlhoročnými skúsenosťami v HR oblasti, aktuálne Managing Director v spoločnosti SHL Talent Assessment Czech Republic. „Môže dôjsť napríklad k facilitovanej či moderovanej schôdzke s danou osobou alebo tímom. Nech už to dopadne akokoľvek, je nutné celú záležitosť následne dlhodobo sledovať a uistiť sa, že k náprave skutočne dochádza.“

Nie je neobvyklé, že ten, kto sa šikany dopúšťa, si devastujúce účinky svojho správania ani neuvedomuje. Dagmar Matějčková pracuje v HR takmer 20 rokov. Počas svojej praxe sa s bossingom stretla. „Mnoho manažérov či riaditeľov si protiprávny rozmer svojho správania neuvedomuje. Podľa mojej skúsenosti ich obvykle stačilo upozorniť zo strany HR na to, že ich správanie nie je v poriadku, a situácia sa zlepšila,“ popisuje svoju skúsenosť súčasná konateľka spoločnosti Matricaria Chamomilla. „S manažérmi sa musí v tejto záležitosti dlhodobo spolupracovať a byť veľmi konkrétny v tom, čo je a čo nie je za čiarou,“ dodáva.

Dôkazy a svedkovia

Máte obavy, že vám nikto nebude veriť? Odohráva sa šikana mimo zorného poľa ostatných? „Je dobré, keď o takom správaní vie aj niekto ďalší z pracovného okolia. Z hľadiska neskoršej možnej obrany odporúčam zhromažďovať si čo najviac dokumentácie, pokiaľ mám pocit, že sa mi deje niečo, čo nie je úplne štandardné – preferovať e-maily pred osobným stykom, všetko si vytlačiť, kopírovať a archivovať,“ odporúča právnička Šárka Homfray. Rovnako odporúča využiť interné inštitúty, ako je anonymná schránka, firemný ombudsman či mentor, pokiaľ ich firma má. Tam, kde pôsobí odborová organizácia, je možné obrátiť sa priamo na ňu. Je zamestnávateľ voči týmto postupom „hluchý“?

Zákonník práce a súvisiace predpisy poznajú akúsi formu oficiálnej sťažnosti voči zamestnávateľovi na problematickú situáciu. V prípade služobného pomeru sú zakotvené formy vnútornej inšpekcie. Ani tam sa však vaše práva nekončia. „V niektorých prípadoch je vhodné obrátiť sa na verejného ochrancu práv alebo upozorniť Národný inšpektorát práce. Verejný ochranca práv môže v rámci svojich kompetencií zhodnotiť situáciu a stanovisko môže byť využiteľné pri súde,“ vysvetľuje právnička Šárka Homfray s tým, že Národný inšpektorát práce síce môže pokutovať zamestnávateľa, pokiaľ zistí porušenie právnej povinnosti, nevyrieši ale situáciu zamestnanca ani jeho škodu alebo nároky. Posledným krokom potom býva súd. Čo je možné žalovať a v akom type procesu, sa potom opäť bude líšiť podľa konkrétnej situácie.

Ako to môže dopadnúť?

K náprave dochádza ľahšie, ak sa ukáže, že nadriadený si napríklad efekt svojho správania voči podriadenému ani neuvedomoval. Dobrým riešením je aj možnosť preradiť niekoho zo zúčastnených na iné oddelenie či do iného tímu, pokiaľ taká príležitosť existuje. To sa podarilo napríklad v prípade hore uvedenej Báry. V inom tíme potom pracovala pre spoločnosť ešte rok a pol. U Kateřiny sa skončil príbeh najčastejším spôsobom. „Odchod obete či toho, kto sa šikany dopúšťa, je najčastejším riešením. V menej závažnejších prípadoch je tu ešte možnosť napríklad iniciovať diskusiu a nastaviť nový spôsob fungovania tímu, správania jednotlivcov,“ popisuje Barbora Riedl Černíková.

Tým, že človek opustí miesto, kde bol obeťou šikany, sa ale príbeh končiť nemusí. „Dôsledky šikany na pracovisku môžu človeka naozaj výrazne ovplyvniť – počínajúc tým, že sa do práce neteší, nechce sa mu tam chodiť, až po to, že sa môžu objaviť samovražedné sklony,“ vysvetľuje Barbora Riedl Černíková. „Závažnosť je pomerne ťažko vyčísliteľná a veľmi individuálna. U niektorých ľudí môže skončiť pracovným kolapsom alebo pokusom o samovraždu, pretože sa s tým, čo sa im deje, nedokážu vyrovnať. U iných ľudí to môže byť zas skôr úsmevná horko-sladká historka, ktorú budú večer po práci rozprávať svojim kamarátom pri pive,“ uzatvára Barbora.

Končia niektoré prípady až na súde? Vyslovene minimum. Ako už bolo uvedené, pojmy bossing a mobbing nie sú v Zákonníku práce ani v inom právnom predpise definované. Dokazovanie je v tejto veci teda pomerne náročné. Súd napríklad nemusí akceptovať tajne zadovážené nahrávky, ktoré môžu byť jediným dôkazom verbálnych útokov.

Preložila Zita Mudráková

Foto: Welcome to the Jungle

Sledujte Welcome to the Jungle na Facebooku, prihláste sa na odber noviniek a nechajte si posielať naše články každý týždeň.

Markéta Mazačová

    Absolventka mediálnych štúdií a súdobých dejín na Karlovej univerzite v Prahe. Dcéra, sestra, matka, manželka, redaktorka a copywriterka.

    • Pridať medzi obľúbené
    • Zdieľať na Twitteri
    • Zdieľať na Facebooku
    • Zdieľať na LinkedIn

    Súvisiaci obsah

    Najnovšie články

    Sledujte nás!

    Získajte užitočné rady a informácie o spoločnostiach, ktoré hľadajú zamestnancov, každý týždeň priamo do vášho inboxu.

    Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť. Sľubujeme, že vás nebudeme otravovať. Viac o našich zásadách ochrany osobných údajov sa môžete dozvedieť tu

    A na našich sociálnych sieťach: