Umenie robiť chyby, alebo keď sa z omylu stane príležitosť

Umenie robiť chyby, alebo keď sa z omylu stane príležitosť

Predstavte si, že ste v kníhkupectve a pohľadom prechádzate po knižkách v poličkách. Nehľadáte nič konkrétne, ale dúfate, že vám nejaká padne do oka. Zrazu vás jedna zaujme, no už na prvý pohľad vyzerá akosi inak. Na prebale knihy je stránka s informáciami o autorských právach a titulná strana sa nachádza na konci knihy. Prvé stránky nečakane nachádzate tiež až v jej závere. Podivné, myslíte si, no nie je to tak. V rukách držíte knihu, ktorú zámerne vytvoril Erik Kessels, holandský umelec a spisovateľ, podľa ktorého každé pochybenie, nedostatok či iný kaz disponujú skrytým potenciálom pretaviť sa v nevídaný úspech, samozrejme v prípade, že ich vieme využiť. V diele „Tak toto sa nepodarilo! Ako kreatívne pretvoriť omyly v úspechy a ďalšie rady na úspešné chyby (voľný preklad z anglického titulu: Failed It!: How to Turn Mistakes Into Ideas and Other Advice for Successfully Screwing Up) Kessels dokazuje, že v našich dnešných omyloch môžu driemať budúce úspechy.

„Táto knižka je venovaná umeniu robiť chyby”, hovorí Kessels. V publikácii spomína desiatky príkladov svetoznámych chýb z dizajnu, architektúry, marketingu či ďalších odvetví, ktoré preslávili ich nešikovných autorov. Vysvetľuje, ako každý jeden z týchto prešľapov začal žiť vlastným životom a dokonca mnohých inšpiroval k tomu, aby sa odvážili pochybiť tiež.

Geniálne nehody

„Ak sa niečo líši od vášho prvotného zámeru a konečný výstup sa odchyľuje od počiatočných výpočtov o pár centimetrov, neznamená to, že tento neplánovaný výsledok nepovedie k niečomu geniálnemu.”

Kessels vo svojej knihe hovorí, že obyčajný omyl niekedy dokonca zmení históriu. Jeden z takých prešľapov dnes mnohí nosíme vo vrecku. V 90. rokoch spoločnosť Apple uviedla na trh svoj PDA (druh vreckového minipočítaču, tzv. osobný digitálny asistent). Zariadenie dostalo názov Newton. Trhy reagovali vlažne, predaje postupne utíchli, avšak práve tieto zariadenia sa stali stavebným kameňom produktu, ktorý prišiel o 14 rokov neskôr a znamenal obrovskú revolúciu. Hovorí vám niečo iPhone?

Coca-Cola alebo kardiostimulátor boli vynájdené za podobných okolností – ako prosté chyby, ktoré však otvorili cestu k nečakanému úspechu. Coca-Cola, v jej začiatkoch produkt farmaceutického priemyslu, bola vynájdená, aby ako nápoj uľavila od žalúdočných ťažkostí a doplnila energiu. S týmto zámerom sa neuchytila, no onedlho zaznamenala komerčný úspech ako nealkoholický nápoj, ktorý teraz už všetci poznáme. Ďalší omyl, srdcový stimulátor, bol pôvodne navrhnutý ako zariadenie na záznam srdcových pulzov a činnosť tohto orgánu. Chyba v dizajne však spôsobila, že okruh prerušované elektrické vlny nielen zaznamenával, ale aj vyžaroval. Vtedy niekomu napadlo, že prístroj s takto chybným nastavením by sa vlastne mohol používať na ovládanie tepovej frekvencie srdca. Obyčajný omyl, ktorý náhodou zachránil milióny životov.

Nezúfajte preto, ak veci nevychádzajú podľa vašich predstáv. Aký má zmysel nechať sa odradiť od cieľa len preto, že sme niečo pokašľali? Veď dokonca aj v tých najhorších šlamastikách sa dá nájsť niečo, čo je možné zachrániť a zrecyklovať. Niekedy sa na vec stačí pozrieť z inej perspektívy a nájsť jej vhodnejšie využitie, prípadne sa môže hodiť neskôr.

Ďalšie obľúbené články pre: Pracujúci

Coffee break: Viac ako len zdroj produktivity

Proti pravidlám

„Pohrajte sa s domnienkami, aby sa ľudia museli pozrieť a zamyslieť dvakrát. Pravda je tu len na to, aby bola neustále spochybňovaná a testovaná.”

Kreatívci sú známi tým, že radi kladú výzvy sebe i druhým. Pri svojej tvorbe často využívajú dvojznačnosť či náznakovosť, alebo iný typ hry, ktorou vyvolajú chaos alebo pochybnosti o diele. Ak chce pozorovateľ pochopiť všetky aspekty diela, musí ho vnímať z rôznych uhlov a perspektív. Práve to robí ich tvorbu jedinečnú a zaujímavú takým spôsobom, že sa vám dokáže vryť do pamäti na dlhú dobu.
Kessels ďalej spomína napríklad Photoshop, nástroj na editovanie grafiky a fotografie od spoločnosti Adobe. Táto aplikácia je jedným z najpopulárnejších produktov na odstránenie každého druhu nedokonalosti – každej chyby na našom tele, každej neželanej osoby, ktorá nám len tak vošla do záberu a pokazila inak dokonalú fotku, alebo každého elektrického vedenia, ktoré špatí panorámu Malej Fatry. No môžeme ho použiť aj opačne, na podtrhnutie a zveličenie nedokonalostí. Presne takto ho používa aj Lucas Blalock, umelec, ktorý vytvára abstraktné a surrealistické obrazy práve z nepodarkov bez toho, aby ich maskoval.

Ďalší konceptuálny umelec, Katalánec Joan Fontcuberta, je vôbec prvý Španiel, ktorý kedy získal Nobelovu cenu za fotografiu. Pohráva sa a experimentuje so zábermi a expozíciou stierajúc hranicu medzi realitou a fikciou. Je tak dobrý, že dokáže obalamutiť dokonca i profesionálov. Fontcuberta sa preslávil na začiatku deväťdesiatych rokov, keď vyfotografoval predtým nikdy nespozorované súhvezdia. Nevedela o nich dokonca ani NASA. Kritici krútili hlavami, neverili vlastným očiam a nechápali, ako je niečo také vôbec možné. Vysvetlenie prišlo až s poslednou fotkou zo série. Tá odhalila, že fotografie boli v skutočnosti len kompozície vyrobené zo škvŕn na špinavom čelnom skle auta.

Keď nezdar predčí pôvodný plán

„Dokonalé a dobré nie sú synonymá. Nevzdávajte sa a snažte sa vyslobodiť spod nadvlády perfekcionizmu!”

Každá nedokonalosť má potenciál premeniť sa na zlato. Je treba mať oči na stopkách, ak ju chcete objaviť. Keď ju už pevne držíte, naučte sa ju navádzať tým správnym smerom. Skúste dať perfekcionizmus bokom a nechajte nedokonalosť rásť a rozvíjať sa. Je možné, že dosiahnete oveľa lepší výsledok, ako ste na začiatku očakávali. Nebojte sa trochu prekročiť hranice normy a odvážte sa robiť aj neočakávané.

Zoberte si ako príklad príbeh z tejto knihy o fotografovi, ktorý mal psa čierneho ako smola. Pre amatérskych fotografov je najväčšou výzvou zvládnuť fotografovať tmavé objekty. Čierna farba má tendenciu svetlo pohlcovať a zlá odrazivosť zabraňuje jasnému zobrazeniu štruktúr a detailov foteného objektu. A tak náš fotograf zhromaždil desiatky rozmazaných a nejasných fotografií svojho psa, ktorého sa bez úspechu roky pokúšal zachytiť. Až raz, na sklonku života jeho štvornohého priateľa, sa mu podarila jedna jediná fotka, na ktorej sa dalo zviera rozpoznať. Z technického hľadiska by ste povedali, že fotka bola zlá a absolútne preexponovaná. Emočná hodnota fotky pre človeka, ktorý poznal celý jej príbeh, však bola nevyčísliteľná.

Úspech tohto muža netkvie v jedinej obstojnej fotke psa, ale aj vo všetkých tých rozmazaných nepodarkoch. Ako celok totižto ilustrujú dojemný príbeh, ktorý vznikol pod spúšťou amatérskeho fotografa. Konvenčný prístup, ktorý by sme očakávali, by bolo zahodiť všetky zlé pokusy do koša a pokračovať v honbe za dokonalým obrázkom psa. Takýto príbeh by sa však zaradil k tisícom ďalších obyčajných príbehov s nudným zámerom a postupne sa vytratil do zabudnutia.

Nekomplikujte si život

„Premeňte obyčajné na jedinečné. Vôbec sa nestarajte o to, čo ničíte, myslite na to, čo práve vytvárate.”

Keď sa povie neprirodzená dokonalosť, väčšine z nás sa vybaví strojené pózovanie na fotografiu na hromadných akciách rôzneho druhu. Svadby, festivaly, odovzdávanie Oscarov – všetci sa snažia vyzerať pred objektívom dokonalo. Sám Erik Kessels zažil na jednej z týchto akcií trápny moment, ktorý sa vlastne premenil na kreatívny úspech. Práve keď pózoval na fotku, jeden panel za ním sa uvoľnil a spadol mu na hlavu. Bola to nehoda, nič dopredu naplánované, no namiesto toho, aby sa Kessels snažil trápnu situáciu zakamuflovať, nechal si panel na hlave a ďalej pózoval. Práve táto nehoda spravila daný okamih oveľa jedinečnejším a zapamätateľnejším, ako keby fotografovanie prebehlo „dokonale” bez žiadnych incidentov, alebo keby Kessels panel napravil a až potom pokračoval v pózovaní.

Bežne sa tvárime, že riešime problémy extrémne komplikovanými spôsobmi, ako keby sme každý deň museli znovu vynájsť koleso, alebo aspoň objaviť Ameriku. Väčšinou však stačí oveľa jednoduchšie riešenie, aby sme sa posunuli ďalej. Jedna zo zásad dizajnu, KISS (Keep it simple, stupid!, voľným prekladom: „Nekomplikuj si to, hlupák!”) sa dá aplikovať na každú sféru profesného života. Snaha zbytočne si skomplikovať vlastnú prácu je ten najväčší kameň úrazu pre väčšinu odborníkov. Nie je potrebné chodiť okolo problému a chcieť nájsť to najsofistikovanejšie riešenie – možno stačí staviť na to jednoduchšie. Pokúste sa aplikovať túto metódu na váš pracovný postup spôsobom, ktorý vyhovuje vaším potrebám. Možno zistíte, že sa vám darí dosiahnuť lepšie výsledky za kratší čas.

Odporúčame túto knihu ako inšpiráciu pre každého, kto sa zvykne držať predpísaných pravidiel, či už z presvedčenia alebo zo strachu, že mimo vyšľapaných cestičiek ho nič dobré nečaká. Opak je pravdou: prvé zakopnutia sa môžu zároveň stať aj prvým krokom k významnejšiemu úspechu. Vždy keď niečo pokazíte, spomeňte si na šikmú vežu v Pise. Viete že je nahnutá preto, lebo niekto nesprávne vymeral, že na jej výstavbu budú stačiť trojmetrové základy? Keby bola veža v Pise rovná, tak ako každá iná na svete, bola by len obyčajnou vežou. Nenechajte sa chybami odradiť, berte ich ako novú príležitosť a snažte sa vyťažiť z nich čo najviac.

Preložila Veronika Michalková

Foto: Welcome to the Jungle

Sledujte Welcome to the Jungle na Facebooku, prihláste sa na odber noviniek a nechajte si posielať naše články každý týždeň.

Redaktor na voľnej nohe so špecializáciou na technológie a startupy.

  • Pridať medzi obľúbené
  • Zdieľať na Twitteri
  • Zdieľať na Facebooku
  • Zdieľať na LinkedIn

Súvisiaci obsah

Najnovšie články

Sledujte nás!

Získajte užitočné rady a informácie o spoločnostiach, ktoré hľadajú zamestnancov, každý týždeň priamo do vášho inboxu.

Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť. Sľubujeme, že vás nebudeme otravovať. Viac o našich zásadách ochrany osobných údajov sa môžete dozvedieť tu

A na našich sociálnych sieťach: