Rodová nerovnosť a predsudky sú stále realitou

Rodová nerovnosť a predsudky sú stále realitou

Hoci sme za posledných niekoľko desiatok rokov v spoločnosti urobili naozaj veľký krok dopredu, v pracovnom prostredí bude ešte dlho čo zlepšovať. Minimálne do doby, než budú mať ženy a muži porovnateľné príležitosti. Aj dnes sa ženy bežne stretávajú s predsudkami a sexizmom, navyše zarábajú podstatne menej – rozdiel v platoch bol u nás v roku 2019 takmer 19 percent, čo je bezmála pätina mužského platu. Ako je to možné?

Problém je v tom, že si mnoho ľudí svoje predsudky často ani neuvedomuje, prípadne nevhodné narážky pokladá za žarty. S každou ďalšou narážkou upevňujú status quo v sebe aj vo svojom okolí.

„Napadá mi skúsenosť z pohovoru. Človek, za ktorým som išla, mi na začiatku stretnutia ani nepodal ruku. Venujem sa vývoju webových stránok a e-shopov, a hoci som mala super referencie z predchádzajúcej práce, od začiatku mi neveril, že naozaj niečo z toho viem, najskôr preto, že je to technická pozícia a žien na nej všeobecne pracuje menej. Celé to bolo extrémne nepríjemné, ten človek sa správal ako hovädo, stále si ma prezeral a snažil sa ma nachytať. Asi po pol hodine mu došlo, že naozaj niečo viem, a potom trochu otočil, ale do spolupráce s touto firmou som po takejto skúsenosti nešla,“ opisuje svoj zážitok projektová manažérka v IT sektore Kristína.

Rovnako ako ona sa s podobnými predsudkami ohľadom zručností alebo kvalít stretáva mnoho ďalších žien. Pravidelne musia znášať [poznámky](https://www.cwjobs.co.uk/advice/sexism-in-tech o tom, že určitú pozíciu dostali len kvôli rodu, že sú na nejaké miesto príliš pekné, a klasickým highlightom je potom otázka na to, či je ich zlá nálada dielom práve prebiehajúcej menštruácie. Nech sme ale fér, podobné stereotypné narážky môžu v iných situáciách čakať aj na mužov – dobrým príkladom je potrebné záujem o rodičovskú dovolenku.

Predsudky? Tie nemáme

Kristína vo svojom príbehu opisuje nielen predsudky, ale tiež stretnutie s „mačo“ mužom, teda niekým, kto okrem stereotypných myšlienok zápasí s ďalšími špecifickými črtami, ako je nedostatok empatie, pocity nadradenosti alebo prílišná hrubosť. Tie často súvisia s psychickými problémami, a bolo by preto dobré tieto dve situácie oddeliť. Stretnutiu s komplikovaným náprotivkom sa v živote niekedy nevyhneme, určite by sme ale nemali vykresľovať všetkých mužov ako „mačov“. Väčším problémom je v rámci bežnej spoločnosti situácia takzvaných unconscious bias (podvedomých predsudkov), teda konanie, pri ktorom si ľudia neuvedomujú, že nejaké predsudky vôbec majú. Spravidla sú to vyjadrenia, ktoré sa v spoločnosti tak nejako „bežne nosia“ a sú skôr dôsledkom výchovy a medziľudskej komunikácie ako cielené snahy kohokoľvek ponížiť.

Ženy sú bežne vykresľované ako emocionálne, starostlivé a lojálne bytosti, ktoré majú na prvom mieste hodnotového rebríčka deti (či už svoje vlastné alebo všeobecne akékoľvek), ich rozhodovanie ovplyvňuje predmenštruačný syndróm a nemajú dobrú schopnosť viesť ľudí. Muži sú naproti tomu vo všeobecnom poňatí logicky zmýšľajúci, asertívny a prirodzení vodcovia. „Sama som sa stretla s tým, že ak ako žena v biznise vystupujem tvrdo, je to často vnímané negatívne, naproti tomu rázny muž je pre okolie cieľavedomý. Na stretnutiach, kde som bola len ja a mužský kolektív, sa automaticky predpokladalo, že budem písať zápisnicu a starať sa o organizačné veci. Rovnako si spomínam na moment, kedy nám na rokovaní priviezli catering a človek, ktorý ho priviezol, išiel ako prvý za mnou, aby som mu poradila, kam s ním,“ opisuje riaditeľka marketingovej agentúry Radka.

Je to sčasti práve stereotypný prístup k pohlaviam a iracionálne očakávania od mužov a žien, ktoré aj dnes stále stavajú hranice medzi ľuďmi v pracovnom prostredí a príležitostiach. Tie sa môžu objaviť úplne všade, v číslach sa ale prejavujú predovšetkým na vyšších manažérskych a vedúcich pozíciách, čo dobre zhrnula laureátka Nobelovej ceny Wangari Maathai: „Čím vyššie idete, tým menej žien stretnete.“

Ďalšie obľúbené články pre: Pracujúci

Spánok: 8 návykov na zlepšenie večernej rutiny

Ženy vo vedení nechceme

Vďaka prieskumu, ktorý každý rok pri príležitosti Medzinárodného dňa žien publikuje Eurostat, máme pomerne dobrý prehľad o tom, ako si ženy v Európe pri obsadzovaní riadiacich funkcií vo firmách vedú a ako sme na tom v porovnaní s okolitými krajinami my na Slovensku. Čísla sa u nás (a prakticky nikde v Európe) sa za posledných päť rokov príliš nezmenili – na Slovensku pôsobí na manažérskych pozíciách 40 percent žien, v predstavenstvách ich sedí 30percent a ako vedúce pracovníčky štúdia označuje len 12 percent žien.

Každoročný prieskum nekompromisne odhaľuje nadvládu mužov v riadiacich funkciách naprieč sektormi, a to aj napriek tomu, že ženy dosahujú všeobecne vyššieho vzdelania. Hoci vysokoškolský diplom rozhodne nie je všetko, čísla dobre ilustrujú fakt, že aj ženy majú napriek všeobecnému presvedčeniu veľkú snahu realizovať sa vo vlastnej kariére.

Príčiny, prečo je stále tak veľký rozdiel medzi zastúpením mužov a žien na vedúcich pozíciách, skúmali rumunské výskumníčky Felicia Cornelia Macarieová a Simona Claudia Cretaová. V ich štúdii sa im tieto príčiny podarilo zhrnúť do niekoľkých bodov:

  • mienka spoločnosti o úlohe pohlaví,
  • manželstvo a deti,
  • nedostatok zariadení pre pracujúce ženy (napr. materské školy v okolí),
  • mužské predsudky,
  • a všadeprítomné mužské hodnoty vo firmách.
    „Niekoľko rokov som pracovala na projekte spoločne so štyrmi mužmi a jednou ženou. Treba podotknúť, že to nebol pracovný projekt, ale nezisková voľnočasová aktivita, ktorú sme robili všetci dobrovoľne. Ani jeden z mužov nebol zvyknutý, aby s nápadmi prichádzala žena, a po nejakej dobe zrazu začal problém. Svoju prácu som robila poctivo, ale po mnohých sériách hádok sa nakoniec celá komunikácia zvrhla do nekonečných urážok, kedy mi kolegovia moju prácu schválne bojkotovali. Druhá žena v kolektíve to mala veľmi podobne. Z projektu som musela odísť, pretože vo mne kolegovia začali budovať komplex menejcennosti a pocit, že nemám právo na názor,“ popisuje skúsenosti s niekoľkými predchádzajúcimi bodmi projektová manažérka Tereza.

Kde je feminizmus, keď ho potrebujeme?

V ideálnom svete by práve tu prišiel na scénu feminizmus a zachránil situáciu. Problém je ale v tom, že feministické hnutie má v spoločnosti skôr radikálnu a zlú povesť, a namiesto diskusií o rovnosti tak často len nechtiac prilieva olej do už tak horúceho ohňa – hoci podstata feminizmu odkazuje na ekonomickú, spoločenskú a politickú rovnosť všetkých pohlaví, nie na neobmedzenú nadvládu žien, mnoho ľudí si pojem vykladá práve týmto smerom. Avšak je to práve feministické hnutie, ktoré poukazuje na to, že vlastnosti pripisované ženám a mužom sú z väčšiny sociálnym konštruktom, že tieto stereotypy ovplyvňuje výchova aj vzdelávací systém a v dospelosti sa potom s ľuďmi znova a znova dostávajú aj do zamestnaneckých vzťahov.

Odmietavý prístup k myšlienkam, ktoré sa snažia ženy v ich snahe o rovnosť podporiť, sa napríklad u našich susedov v Česku objavuje pomerne bežne a poukazuje na to aj nedávny prieskum ich Ligy otvorených mužov. Odpovede v ňom často zahŕňajú presvedčenie, že pre úspech záleží predovšetkým na „schopnostiach konkrétneho človeka a nie na jeho pohlavia“. Takýto pohľad ale samozrejme nemyslí práve na hlbšie zakorenené predsudky, ktoré bránia inak schopným ľuďom prejaviť sa naplno, a opomína práve aj predsudky podvedomé.

Bez mužov to nezmeníme

„V posledných päťdesiatich rokoch sa v mužsko-ženskom svete dejú doteraz nevídané veci a premeny. Niekoľko storočí dostáva funkčný patriarchát na frak, do popredia sa dostáva rast, uvedomenie, potreby a pocity,“ vysvetľuje pre Flowee psychológ Pavel Rataj. Má pravdu v tom, že realita všedného dňa je dnes v mnohých ohľadoch voči ženám podstatne ústretovejšia, ak ale žijeme v tej modernej spoločnosti, do ktorej sami seba tak radi zasadzujeme, bolo by na tom potreba ešte trochu popracovať. A bez mužov to nepôjde.

Liga otvorených mužov v rámci skúmania populácie zmieňuje fakt, že muži majú k rovnakým príležitostiam žien a mužov skôr pozitívny, ale trochu vlažný vzťah, čo sa dá vysvetliť hlavne tým, že muži rovnosť nechápu ako svoje vlastnú tému, ale skôr ako vojnu na úplne inej fronte. Príkladom za všetky je citácia jedného z účastníkov štúdie: „Prečo by sa mali muži angažovať v tom, za čo bojujú ženy? Nikto ich k tomuto boju nenúti.“

Pragmatické vysvetlenie „Prečo“, ktoré zapadá do kapitalistického sveta a je tak obhájiteľné vo vedení akejkoľvek firmy, prináša štúdia IBM. Ukazuje totiž, že firmy, ktoré aktívne pracujú s politikou rodovej rovnosti na pracovisku, vykazujú podstatne lepšie výsledky a prekonávajú svoju konkurenciu v oblasti ziskovosti, rastu tržieb, inovácií aj spokojnosti zamestnancov. Diverzita tak skrátka nesie svoje ovocie, a hoci by to nemal byť ten hlavný dôvod, prečo premýšľať nad rovnakými právami žien a mužov v pracovnom prostredí, možno by sa v tomto konkrétnom prípade dalo pristúpiť na tézu, že účel svätí prostriedky.

Preklad: LINGO
Foto: Welcome to the Jungle
Sledujte Welcome to the Jungle na Facebooku, prihláste sa na odber noviniek a nechajte si posielať naše články každý týždeň.

Novinářka a konzultantka v oblasti médií. Prošla velkými českými redakcemi a z pozice šéfredaktorky vedla dva tituly ve vydavatelství Economia. Na volné noze teď píše, fotí a pomáhá klientům s komunikací a dobrým obsahem.

  • Pridať medzi obľúbené
  • Zdieľať na Twitteri
  • Zdieľať na Facebooku
  • Zdieľať na LinkedIn

Súvisiaci obsah

Najnovšie články

Sledujte nás!

Získajte užitočné rady a informácie o spoločnostiach, ktoré hľadajú zamestnancov, každý týždeň priamo do vášho inboxu.

Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť. Sľubujeme, že vás nebudeme otravovať. Viac o našich zásadách ochrany osobných údajov sa môžete dozvedieť tu

A na našich sociálnych sieťach: