Prečo prokrastinujeme? Niekoľko vedeckých faktov a tipov

Prečo prokrastinujeme? Niekoľko vedeckých faktov a tipov

Aj vy platíte nezaplatené účty tesne pred dátumom splatnosti? Rozhodli ste sa mesiace ignorovať zoznam úloh, ktorý vám visí v kancelárii? Už 5 rokov odkladáte povinnú prehliadku u zubára? Aj na to je diagnóza: prokrastinácia. Možno budete dokonca prokrastinovať pri čítaní tohto článku! Len žiadna panika, prokrastinácia sa týka takmer všetkých. Pripomeňme si, že prokrastinácia je niečo, čo nás neúnavne núti odkladať realizáciu nejakej úlohy. Typickým znakom je veta: „Zajtra to urobím.“ Je to lenivosťou? Alebo sme zásadne dezorganizovaní? Ani jedno, ani druhé. Teda, nie vždy. Psychologické príčiny, neurologické dôvody či naše okolie: vedeckých odôvodnení je mnoho. V článku vám ich predstavíme (dnes, nie až zajtra!).

Sme naprogramovaní prokrastinovať

Neuropsychológ a neurovedec Julien Vion tvrdí: „Hoci sme pedantní a neveríme, že by sme mali prokrastinačné sklony, môže sa nám to stať nevedome.“ Prečo? Najmä preto, že odkedy sa človek pohybuje na dvoch nohách, sme na prokrastináciu určitým spôsobom naprogramovaní. Vion ďalej vysvetľuje: „Od samotnej existencie Homo sapiens náš mozog funguje na systéme odmeňovania. Ide o veľmi mocný systém, ktorý nás núti vyhľadávať okamžité potešenie a zároveň zabudnúť na náročnú úlohu, ktorej uskutočnenie prináša oveľa väčšie uspokojenie.“

„Systém odmeňovania mozgu […] nás núti vyhľadávať okamžité potešenie a zároveň zabudnúť na náročnú úlohu.“ Julien Vion

Určité osobnosti ale dokážu tomuto pokušeniu odolávať oveľa lepšie. Je rozdiel medzi občasnou a chronickou prokrastináciou. V prípade chronickej prokrastinácie hovoríme o často sa opakujúcom type správania, ktoré nám a nášmu okoliu škodí.

Prokrastinácia: neschopnosť zvládať vlastné emócie

Vedecká definícia prokrastinácie nám pomôže lepšie porozumieť mechanizmom, ktoré nás k nej vedú. Timothy Pychyl, profesor psychológie na Carletonskej univerzite v Kanade a odborník na prokrastináciu, ju definuje ako „dobrovoľný odklad určitej plánovanej činnosti s vedomím, že tým utrpí nielen kvalita výkonu, ale aj dobrý pocit z naplánovanej úlohy a zo seba samého.“ Prokrastinácia predstavuje akýsi paradox: prokrastinátor dobrovoľne odkladá svoje povinnosti, no napriek tomu sa ich rozhodne zrealizovať neskôr s vedomím, že bude musieť znášať nepríjemné následky.

Nie je to choroba

Prokrastinácia nie je v žiadnom prípade choroba, ale správanie, ktoré vyplýva z našej neschopnosti zvládať vlastné emócie. Odborníci hovoria o „zlyhaní sebaovládania“. V skutočnosti prokrastinácia pramení z neschopnosti zvládnuť svoje emócie zapríčinené voľbou medzi istou povinnosťou, ktorej naplnenie prináša menšie uspokojenie, a medzi menej zaväzujúcou činnosťou, z ktorej odmena bude väčšia a prinesie viac zadosťučinenia. Timothy Pychyl tvrdí: „Prokrastinátori vedia, že niečo musia urobiť, no nedokážu to a ocitajú sa v priepasti medzi činmi a úmyslami.“ Julien Vion dopĺňa:

„Prokrastinátor síce má úmysel aj chuť niečo urobiť, no nemá nad sebou dostatočnú kontrolu na to, aby začal konať.“Prokrastinácia neznamená, že sme leniví alebo zle organizovaní. Práve naopak. Niektorí prokrastinátori sú zároveň veľmi aktívni, no v určitom momente je iná činnosť lákavejšia ako povinnosti.

„Prokrastinátori vedia, že niečo musia urobiť, no nedokážu to a ocitajú sa v priepasti medzi činmi a úmyslami.“ Timothy Pychyl

Psychologické príčiny

Naša (ne)schopnosť kontrolovať svoje vlastné emócie je priamou príčinou prokrastinácie. Preto majú niektorí ľudia tendenciu prokrastinovať. Ich emocionálne nastavenie takéto správanie len podporuje. Ľudia, ktorí trpia depresiami alebo bipolárnou poruchou, sú najviac náchylní prokrastinovať. Medzi možné príčiny prokrastinácie patria aj choroby či psychologické faktory. V rámci psychologických príčin sa najčastejšie stretávame so strachom zo zlyhania, nízkym sebavedomím či s perfekcionizmom, ale aj s nudou. Tieto emócie môžu brzdiť samotné činy. Profesor filozofie Charles Pépin zdôrazňuje, že „To, čo takýmto ľuďom dodá odvahu, sú činy.“ Na margo perfekcionistov ďalej dodáva: „Medzi prokrastináciou a perfekcionizmom existuje problematický vzťah. Klameme sami seba, že niečo urobíme, keď budeme pripravení. V skutočnosti však nie sme nikdy pripravení. Sebadôvera, odvaha a sloboda znamenajú konať aj vtedy, keď nie sme dokonale pripravení. Musíme prejsť od myšlienky perfekcionizmu k trvalému perfekcionizmu.“

„Musíme prejsť od myšlienky perfekcionizmu k trvalému perfekcionizmu.“ Charles Pépin

Amygdala: centrum emócií

Všetko sa odohráva v našom mozgu. Kľúčovú úlohu v prežívaní emócií a rozhodovaní hrá amygdala, čiže zhluk sivej hmoty v tvare mandle umiestnený v strednej časti spánkového laloka. Štúdia uverejnená v revue Pyschological Science sa snažila preukázať priamu súvislosť medzi veľkosťou amygdaly a tým, či bola osoba prokrastinátor, alebo nie. Výskumu sa zúčastnilo 264 osôb. Ukázalo sa, že amygdala prokrastinátorov bola o niečo väčšia, pretože mali tendenciu viac sa zaoberať negatívnymi emóciami spôsobenými víziou konania, ku ktorému pociťujú odpor a ktoré budú mať preto tendenciu odložiť. Bolo navyše preukázané, že prepojenie medzi amygdalou a dorzálnym predným cingulárnym kortexom je u prokrastinátorov slabšie. Práve dorzálny predný cingulárny kortex využíva emócie zozbierané amygdalou na to, aby určil, ktoré aktivity budú uskutočnené a ktoré nie.

Prokrastinácia priamo súvisí s vekom

Neurovedec Julien Vion odhaľuje ďalšiu zaujímavosť: „Väčší podiel prokrastinátorov sa vyskytuje medzi mladými ľuďmi, pretože pred dovŕšením 25. roku života mozog ešte nie je plne vyvinutý. Mozog teda nemá kontrolu nad pokušeniami a emóciami.“ Hoci by sme si mohli myslieť, že s pribúdajúcim vekom sa tendencia všetko odkladať na zajtra zlepší, nie je to vždy tak. Vion tvrdí, že čím viac prokrastinujeme, tým je ťažšie tieto návyky meniť. Vysvetľuje to pomocou tendencií, ktoré sa s prokrastináciou spájajú, t. j. únikmi od reality, ktoré nás chránia pred falošnými výhovorkami. Vedú nás k tomu myšlienky typu: „Vybavím to na poslednú chvíľu, lepšie sa mi pracuje pod tlakom. Alebo: „Budem mať veľa času upratať neskôr,“ či: „Ešte nie je tá správna chvíľa.“

Akú úlohu zohráva genetika?

Je to iba faktor, nie príčina

Julien Vion vysvetľuje, že genetika môže mať na prokrastináciu vplyv, no nie je jej hlavnou príčinou. „Keď sa mozog vyvíja, vytvára si isté nestability, ktoré môžu, ale nemusia byť spúšťačmi prokrastinácie,“ tvrdí.

Vion vylučuje dedičný faktor.„Ak vaši rodičia neprokrastinujú, neznamená to, že takí budete automaticky aj vy. Naopak, ak vám rodičia takéto správanie ukážu, je možné, že ich budete nasledovať.“

Dôležité je prostredie

Hoci naša genetická výbava ovplyvňuje naše prokrastinačné sklony, ide predovšetkým o prostredie, ktoré nás k takému správaniu navádza. V detstve nám opakovali: „Nedokážeš to.“ Počas štúdia sme počúvali: „Máme čas, ten referát máme odovzdať až budúci týždeň. Poďme najprv von.“ Toto všetko v nás môže zostať. Tieto myšlienky sa menia na presvedčenia a je ťažké sa ich zbaviť.

Prokrastinácia: choroba dnešnej doby

Internet, sociálne siete, videohry, konzumná spoločnosť… koľko druhov rozptýlení, toľko príležitostí prokrastinovať. Podľa Diane Ballonad Rollandovej, mentorky a autorky knihy J’arrête de procrastiner (Skončila som s prokrastináciou, pozn. prek.), sa miera prokrastinácie za posledných 40 rokov zvýšila o 300 %. S Diane súhlasia aj odborníci Julien Vion a psychoterapeut Bruno Koeltz, ktorí tvrdia, že dnešná doba je príčinou narastajúcej prokrastinácie. „Po vojne bolo náročné nájsť si nejaké rozptýlenie. V súčasnosti máme veľmi veľa možností. Vymyslieť si zábavku nie je vôbec ťažké,“ dopĺňa Vion. Inými slovami, v súčasnosti sa nám ľahšie prokrastinuje, pretože možnosti a dostupnosť okamžitého rozptýlenia stále rastú.

Prokrastinácia nie je koniec sveta!

Možno sme naprogramovaní prokrastinovať, no zároveň tomu vieme viac-menej odolávať. Čiastočne to súvisí so skúsenosťami a s tým, čo sa odohráva v našom mozgu. Existuje niekoľko spôsobov, ako proti chronickej prokrastinácii bojovať. Tu je niekoľko rád:

  • Spíšte si jednotlivé úlohy na zoznam podľa dôležitosti (alebo urgencie). Potom sa sústreďte na jednu alebo dve úlohy denne.
    * Najťažšiu úlohu, ktorá vás bude stáť najviac úsilia, rozdeľte na menšie etapy, ktoré možno jednoduchšie a rýchlejšie splniť. Ak ste určitou úlohu znechutení, rozplánujte ju. Cieľom je zmaximalizovať svoj pocit potešenia!
  • Vymyslite si nejaký rituál, ktorý vám pomôže naladiť sa pred určitou činnosťou: praktizujte minútu dychové cvičenia, vypite šálku teplého čaju, upracte si kanceláriu.
  • Zamerajte sa na pozitívne emócie spojené s dokončením činnosti. Sústreďte sa napríklad na pocit úľavy a pokojnejšieho svedomia.

Nezabúdajte, nie ste v tom sami. Môžete využiť služby terapeuta alebo mentora, ktorý vám pomôže pracovať s emóciami. Našou poslednou radou je zbaviť sa viny vďaka vtipnej anglickej prednáške od nenapraviteľného prokrastinátora a autora blogu Wait but Why Tima Urbana, ktorú prezentoval na konferencii TED.

Preklad: Zuzana Chovancová

Foto: Welcome To The Jungle

Sledujte Welcome to the Jungle na Facebooku, prihláste sa na odber noviniek a nechajte si posielať naše články každý týždeň.

Marianne Shehadeh

Créatrice de contenus @ Point Virgule

  • Pridať medzi obľúbené
  • Zdieľať na Twitteri
  • Zdieľať na Facebooku
  • Zdieľať na LinkedIn

Súvisiaci obsah

Najnovšie články

Strach z návratu do práce

Pracoviská sa začínajú znovu otvárať a pomaly sa vraciame k „normálu“, ale zamestnanci čelia ďalším veľkým prekážkam. Čo ak sa bojíte návratu?

Ako manažovať svojho manažéra?

Podľa ankety z roku 2017 až 7 z 10 zamestnancov potvrdilo, že by sa v práci cítili uvoľnenejšie, ak by bol manažér menej často na pracovisku.

Koronakríza a zlatá éra soft skills

Pracovné metódy, na ktoré sme boli zvyknutí, sa upravujú. To nás núti nielen rozvíjať svoje „jemné zručnosti“, ale aj pracovať na iných schopnostiach.

Sledujte nás!

Získajte užitočné rady a informácie o spoločnostiach, ktoré hľadajú zamestnancov, každý týždeň priamo do vášho inboxu.

Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť. Sľubujeme, že vás nebudeme otravovať. Viac o našich zásadách ochrany osobných údajov sa môžete dozvedieť tu

A na našich sociálnych sieťach: