Neverte svojej pamäti! O tom, prečo sme všetci neobjektívni

Ani zďaleka nie sme všetci racionálni a neovplyvniteľní, schopní zaobchádzať s informáciami neutrálne a vždy robiť tie najlepšie rozhodnutia. Všetci sme totiž neobjektívni. Pri vstupe alebo výstupe z nášho či do nášho kognitívneho systému prechádzajú informácie určitými deformáciami. Často o nich nevieme, a pritom majú kritický vplyv na naše rozhodnutia v oblasti ľudských zdrojov. Sú prekážkou v efektívnosti. V nasledujúcich krátkych článkoch sa dozviete, ako dochádza k týmto skresleniam. Pozrieme sa na to, ako ovplyvňujú rozhodnutia v oblasti ľudských zdrojov, a zistíme, ako to všetko napraviť.

Všetci poznáme ten nepríjemný pocit, keď sa s nami zahráva naša vlastná pamäť. Na pamäť vplýva naše subjektívne vnímanie reality, preto si situácie pamätáme len tak, ako sme ich v daný moment vnímali. Spomienky sa rôzne deformujú a tým vznikajú pamäťové skreslenia. To znamená, že pri prežívaní nejakej situácie si pôsobením rôznych emócií môžeme zapamätať určitú vec úplne odlišne ako niekto iný. Existuje množstvo druhov pamäťových skreslení. Naše spomienky sa dokážu zdeformovať do takej miery, až je vlastne zvláštne, že im vôbec veríme.

Všetci sme už nevedomky prežili tzv. efekt nedávnosti. Ide o jav, keď si bez problémov spomenieme na nedávnu udalosť, ale nedokážeme si vybaviť niečo, čo sa stalo dávnejšie. V 60. rokoch vedci pri výskume pamäti požiadali jednotlivcov, aby si zapamätali zoznamy slov. Vtedy dospeli k záveru, že existuje krátkodobá a dlhodobá pamäť. Krátkodobú pamäť ovplyvňuje uvedený efekt nedávnosti. Existuje však aj tzv. efekt primárnosti, ktorý oživuje pamäť prvých dojmov. To znamená, že si zo zoznamu slov zapamätáme viac slov, ktoré sú uvedené na začiatku a na konci, než slová, ktoré sú v strede zoznamu.

V 60. rokoch bol objasnený aj tzv. efekt expozície: čím viac ste vystavení nejakému podnetu, tým väčšia je pravdepodobnosť, že si ho obľúbite. To znamená, že čím častejšie sa stretnete s nejakým človek, o to radšej ho budete mať.

Povedali ste si niekedy: “Ja som to vedel!”? Tzv. predsudok spätného pohľadu sa týka ľudí, ktorí spätne hodnotia nejakú situáciu ako oveľa predvídateľnejšiu, než v skutočnosti bola. Retrospektívne skreslenie nám dodáva sebadôveru myslieť si, že sme schopní niečo predvídať. Akoby sa tým naša myseľ snažila poprieť zákon náhody.

Ako pamäťové skreslenia ovplyvňujú oblasť ľudských zdrojov?

Pamäťové skreslenia predstavujú riziko pre rekrutérov hlavne vtedy, keď proces pohovorov trvá dlhšie obdobie, alebo vtedy ak sa musia počas jedného dňa stretnúť s väčším počtom uchádzačov. Vtýchto prípadoch sa ľahko môžu nechať oklamať pamäťovými skresleniami.

Ak ste HR manažér, kandidátov na pracovnú pozíciu si pravdepodobne nezapamätáte len podľa jeho kvalít. Ak ste sa v ten deň stretli s ôsmimi záujemcami, najlepšie si budete pamätať prvých a posledných dvoch. Posledný kandidát sa stane pravdepodobne favoritom celého výberového konania z jednoduchého dôvodu: jeho pohovor budete mať čerstvo v pamäti (efekt nedávnosti). Dokonca môžete uprednostniť kandidáta, s ktorým ste sa už pred pohovorom stretli, či už na pracovnom veľtrhu, alebo na konferencii (efekt expozície). Možno sa necháte zmiasť efektom primárnosti a priložíte nadmerný význam svojmu prvému dojmu z kandidáta. Ak napríklad dorazí o pár minút neskôr, má smolu, pretože si ho budete pamätať ako neseriózneho uchádzača.

Ako to napraviť?

Pamäťové skreslenia výrazne ovplyvňujú náš úsudok vo výbere kandidáta. Teraz, keď to viete, môžete prijať určité opatrenia.

  • Ak máte počas dňa viacerých kandidátov, je dôležité využívať riadené štruktúrované rozhovory, počas ktorých budete všetkým kandidátom klásť rovnaké otázky. Ak chcete vedieť viac, prečítajte si náš článok o knihe Who: The A Method for Hiring od autorov Geoff Smart and Randy Street.

  • Počas pohovoru a bezprostredne po ňom je dôležité systematicky zaznamenávať všetky relevantné informácie. Nespoliehajte sa na svoju pamäť. Neodkladajte hodnotenie kandidáta, kým “získate nadhľad”. A rozhodne sa nespoliehajte len na svoju “intuíciu”.

  • Ak sa počas dňa stretnete s ôsmimi kandidátmi, venujte osobitnú pozornosť tým “prostredným” štyrom. Vďaka tomuto článku už viete, že máte tendenciu lepšie si zapamätať prvých a posledných dvoch.

Preložila: Iva Kubíčková

Laetitia Vitaud

Rédactrice en chef @Recruiters

  • Pridať medzi obľúbené
  • Zdieľať na Twitteri
  • Zdieľať na Facebooku
  • Zdieľať na LinkedIn

Všetci sme neobjektívni

V tejto sérií ponúkame krátke a obohacujúce články, ktoré vám pomôžu odhaliť a odstrániť rôzne typy kognitívnych deformácií, pochopiť, ako ovplyvňujú…

Sledujte nás!

Získajte užitočné rady a informácie o spoločnostiach, ktoré hľadajú zamestnancov, každý týždeň priamo do vášho inboxu.

Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť. Sľubujeme, že vás nebudeme otravovať. Viac o našich zásadách ochrany osobných údajov sa môžete dozvedieť tu

A na našich sociálnych sieťach: