Pracovný život v čase koronavírusu: čo by ste mali vedieť

Pracovný život v čase koronavírusu: čo by ste mali vedieť

Zatiaľ čo sociálne siete ovládol hashtag #rúškoniejehanba (a príkladom idú aj najvyšší štátni predstavitelia), núdzový stav spojený so šírením sa koronavírusu na Slovensku je úplne novou situáciou pre zamestnancov aj zamestnávateľov. Zákonník práce je síce stále v platnosti, ale výnimočné opatrenia spojené so sanitárnou krízou majú vplyv na pracovný život státisíca zamestnancov. Aké sú vaše práva, ak ste v karanténe, alebo ak pracujete formou home office? A akú zodpovednosť má zamestnávateľ? Prinášame informácie a rady, ktoré vám môžu pomôcť preklenúť toto zložité obdobie.

Aká je situácia pre zamestnancov na Slovensku?

Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZSR) vyhlásil od 19. 03. 2020 na celom území Slovenska núdzový stav pre celý sektor zdravotníctva. Svetová zdravotnícka organizácia označila ešte minulý týždeň Európu za nové ohnisko šírenia sa koronavírusu. Prípady nakazenia sa vírusom COVID-19 už boli potvrdené v každom kraji Slovenska. Najviac prípadov bolo zatiaľ v Bratislave, zatiaľ je však do hlavného mesta naďalej možné v rámci Slovenska cestovať alebo z neho odísť.

Aj keď ste sa prednedávnom nevrátili z lyžovačky v Taliansku, každý občan má počas tejto krízy povinnosť spoločensky sa izolovať a obmedziť pohyb na verejných miestach na minimum. To isté platí pre pracoviská, ktoré by sa ľahko mohli stať miestom šírenia nákazy. Ak sa u vás prejavia symptómy ochorenia (kašeľ, horúčka, dýchacie problémy), musíte o tom svojho zamestnávateľa čo najskôr informovať a oboznámiť ho s cestovateľskou anamnézou v posledných týždňoch (ktoré krajiny ste navštívili). Od štvrtka 12. 3. 2020 platí povinná 14 dňová karanténa pre všetky osoby, ktoré sa vracajú zo zahraničia, a to vrátane osôb, ktoré s nimi žijú v domácnosti. Táto mimoriadna situácia spôsobuje, že mnoho zamestnancov je nútených pracovať z domu, aj keď toto riešenie nie je pre mnohých ideálne či možné.

Čo v prípade, ak pracovná situácia vyžaduje prekročiť slovenské hranice?

Podľa aktuálnych nariadení polície by mali Slováci pracujúci v zahraničí zostať doma počas trvania mimoriadnych opatrení, ktoré prijali v rôznych stupňoch aj ostatné európske krajiny. Zamestnanci, ktorí nemajú pobyt na Slovensku alebo nemajú slovenský pas, pričom potrebujú prísť na územie SR za prácou, si musia od zamestnávateľa vybaviť potvrdenie (nemusí byť notársky overené). Keďže situácia sa stále mení, sledujte aktuálne dianie na slovenských hraniciach a cestovné odporúčania TU.

Aké sú podmienky práce z domu?

Možnosť pracovať formou “home office” je definovaná v Zákonníku práce už od roku 2007 pod menej používaným názvom “tele práca”, napriek tomu ho podľa štúdie z roku 2018 na Slovensku pravidelne využíva len 3,6 % zamestnancov.

Výnimočná situácia v súvislosti so šírením sa koronavírusu núti zamestnávateľov, aby čo najviac zamestnancom umožnili formu práce známu ako “home office”. Zamestnávateľ sa môže “dohodnúť na vykonávaní práce z domu len príležitostne alebo za výnimočných okolností”, pripomína JUDr. Ján Nota z advokátskej kancelárie Fiat Iustitia, ktorý sa venuje pracovnému právu. V tejto situácii ide o bezpečnostné a preventívne opatrenie, aby zamestnanci bez symptómov ochorenia neprichádzali do styku s ostatnými, alebo aby sa ich počet zamestnancov na pracovisku znížil na minimum.

Pracovať z domu je podľa Zákonníka práce možné, ak sú splnené dve podmienky:

  • táto forma práce musí byť vopred zmluvne dohodnutá so súhlasom zamestnanca,
  • druh práce musí byť vhodný na jej výkon touto formou.

Keďže mimoriadne opatrenia spojené so šírením sa vírusu COVID-19 boli vyhlásené zo dňa na deň, zamestnávateľ sa musí dodatočne dohodnúť so zamestnancom na dočasnej práci z domu písomne – postačí aj e-mailovou formou.

Ak ste od vyhlásenia výnimočného stavu premenili prechodne svoju kuchyňu na “domácu kanceláriu”, za prácu doma máte nárok na tú istú mzdu. Pozor však na nadčasy: keďže si sami určujete čas výkonu práce a odpočinku, za nadčasy nemáte nárok na príplatok. Čas odpracovaný doma sa počíta rovnako ako na pracovisku: vzniká vám teda ten istý nárok na dovolenku. Nota pripomína tiež dôležitý detail: “Prácu z domu zamestnávateľ nevie prikázať.” Ak zamestnanec odmietne pracovať touto formou, “je na zvážení zamestnávateľa, či mu dovolí prísť na pracovisko,” pokračuje Nota. V tomto prípade nesie zamestnávateľ zodpovednosť poskytnúť bezpečné pracovné podmienky a ochranné prostriedky, ako to uvádza Zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. “Ak to zamestnávateľ zabezpečiť nevie, ide o prekážku na strane zamestnávateľa, a pingpongová loptička je na strane zamestnanca. V prípade prekážky na strane zamestnávateľa má zamestnanec zákonný nárok na náhradu mzdy vo výške priemerného platu,” dopĺňa Nota.

Ak práca z domu nie je možná, aké iné preventívne opatrenia existujú?

Vyhlásenie núdzového stavu a uzavretie školských zariadení, reštaurácií či väčšiny maloobchodných prevádzok je problematické hlavne pre zamestnancov, ktorí nemôžu vykonávať prácu formou home office. V rámci preventívnych opatrení môže zamestnávateľ poskytnúť okrem práce z domu jednu z týchto možností:

  • Ospravedlniť neprítomnosť v práci bez náhrady mzdy.
  • Nariadiť čerpanie dovolenky. Ako vysvetľuje Nota: “Zamestnávateľ môže direktívne nariadiť dovolenku, najneskôr však 14 dní vopred. Obdobie sa dá skrátiť so súhlasom zamestnanca vo výnimočných situáciách, čo prípad šírenia COVID-19 na Slovensku určite je.”
  • Ponúknuť čerpanie náhradného voľna, ktoré môže vzniknúť zamestnancovi, ak odpracoval nadčasy.
  • Zmeniť rozvrh pracovných zmien, ktorý je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi najmenej týždeň vopred a s platnosťou najmenej na týždeň.
  • Považovať neschopnosť pracovať počas krízy za prekážku na strane zamestnanca a ponúknuť náhradu mzdy, pričom zamestnanec si čas odpracuje neskôr.
  • Neprideliť prácu zamestnancovi, pričom ide o prekážku na strane zamestnávateľa. Zamestnancovi patrí náhrada priemernej mzdy.

Čo znamenajú karanténne opatrenia pre zamestnancov?

Vyhlásenie karanténnych opatrení, ktoré sa vzťahujú na mnohých zamestnancov, vyvoláva kľúčovú otázku náhrady mzdy. Ak ste v povinnej karanténe po návrate zo zahraničia alebo ste boli v kontakte s nakazenou osobou, respektíve žijete v domácnosti s osobou, na ktorú sa vzťahujú karanténne opatrenia, zamestnávateľ má povinnosť ospravedlniť vašu neprítomnosť – ide o dôležitú prekážku v práci na strane zamestnanca. Podľa Zákonníka práce nemáte v tejto situácii nárok na žiadnu náhradu mzdy, ak osobitný predpis neupravuje inak. Formulácia môže byť mätúca, pretože v Zákone o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorý počíta so situáciou karantény, sa uvádza, že zamestnanec má v takej situácii nárok na náhradu z príjmu.

Karanténa je prekážka v práci na strane zamestnanca a ide o dočasnú práceneschopnosť. Je potrebné potvrdiť ju dokladom, ktorý vydá lekár alebo nemocnica. Podľa zákona máte v tomto prípade nárok na čiastočnú náhradu príjmu, a to maximálne počas 10 dní:

  • 25 % denného vymeriavacieho základu počas prvých troch dní,
  • 55 % denného vymeriavacieho základu od štvrtého po desiaty deň.

V kolektívnej zmluve môže byť upravená aj iná výška náhrady príjmu, nemôže však presiahnuť 80 % denného vymeriavacieho základu. Ak ste v karanténe viac ako 10 dní, od 11. dňa má zamestnanec nárok na nemocenské dávky, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa.

Rodičia, ktorí musia ostať doma s deťmi

Ak musíte zostať doma, lebo sa celodenne staráte o choré dieťa do jedenástich rokov, alebo ak dieťaťu bolo nariadené karanténne opatrenie, prípadne ak zariadenie, v ktorom sa poskytuje dieťaťu starostlivosť, bolo rozhodnutím príslušného orgánu uzatvorené, vzniká každému poistencovi nárok na ošetrovné nemocenské dávky.

Akú zodpovednosť majú zamestnávatelia?

Mnohí väčší slovenskí zamestnávatelia sa v čase krízy snažia byť ostatným príkladom: výrobca nábytku Decodom už oznámil, že prinajmenšom na týždeň pozastavuje v dielňach výrobu. V tlačovom vyhlásení vedenie firmy pripomenulo dôležitosť “povýšiť spoločenskú zodpovednosť na najvyššiu hodnotu”, a preto sa rozhodlo prijať “neľahké rozhodnutie”, ktoré sa dotkne viac ako 1 100 zamestnancov podniku.

Každý zamestnávateľ ma v tejto v tejto sanitárnej kríze povinnosť posudzovať riziko svojich zamestnancov a vykonať potrebné opatrenia na zabezpečenie ochrany zdravia zamestnancov (napr. zrušiť pracovné cesty, nariadiť lekársku prehliadku, dohodnúť sa na práci z domu). Nota pripomína, že vás počas krízy zamestnávateľ “nemôže žiadať, aby ste vycestovali do oblasti alebo do krajiny, kde sa šíri koronavírus”. Nemusí však byť stopercentne jasné, či je dané mesto alebo oblasť ohniskom šírenia výskytu. Ak pracujete a ukázalo sa, že ste ochoreli na koronavírus (ako sa to stalo jednej vodičke v bratislavskej mestskej doprave), “nejde o pracovný úraz, lebo infekčné ochorenie ako koronavírus nie je náhlym úrazom”, vysvetľuje Nota.

Zamestnávateľ sa pri posudzovaní rizika pre zamestnancov môže riadiť opatreniami, ktoré prijali Úrad verejného zdravotníctva SR, Ministerstvo zdravotníctva SR či Ministerstvo práce SR.

Ako je to s rúškami?

Síce vás pred nákazou rúška neochránia stopercentne, môžu ovplyvniť priebeh choroby, ako vysvetlil virológ Juraj Kopáček zo SAV: “To, ako sa choroba prejaví, závisí aj od toho, akú dávku vírusu dostanete a ako veľmi ste exponovaní. Rúško môže mať zmysel, lebo zabráni, aby sa z miliardy partikúl k vám dostalo len desaťtisíc.” Rúško slúži hlavne nato, aby chránilo ostatných pred vami. Ako opakovane vyhlásili virológovia, až 80 % osôb ani nevie, že je nosičom COVID-19 a má asymptomatický alebo mierny priebeh ochorenia. Vzhľadom na nedostatok rúšok v obchodoch sa na internete tiež rýchlo objavili návody, ako si rúško vyrobiť doma za pár minút.

Situácia sa naďalej každým dňom vyvíja. Podľa modelu, ktorý vypracoval Inštitút zdravotnej politiky, môže epidémia na území Slovenska vrcholiť o približne sto dní, ak sa nepristúpi k tvrdším opatreniam zameraným na rizikové skupiny obyvateľstva z hľadiska veku a lokality. Ak prácu môžete vykonávať pár týždňov formou home office, teraz je ideálny moment naučiť sa umeniu efektívnej práce z domu.

Užitočné linky, kde môžete sledovať aktuálne dianie:
Aktuálne informácie Úradu vlády Slovenskej republiky
Úrad verejného zdravotníctva SR
Ministerstvo zdravotníctva SR
Ministerstvo práce SR
Ministerstvo dopravy a výstavby SR
Inštitút zdravotnej politiky

Lenka Hudáková

Lenka Hudáková je novinárka a žije v Paríži. Spolupracuje s BBC, píše tiež pre Denník SME a Denník N.

  • Pridať medzi obľúbené
  • Zdieľať na Twitteri
  • Zdieľať na Facebooku
  • Zdieľať na LinkedIn

Práca počas krízy COVID-19

Doba, v ktorej žijeme, mení zásadne nielen naše pracovné návyky, ale aj pracovný trh - či už ide o zmeny v odvetví, v ktorých pracujeme, alebo samotn…

Sledujte nás!

Získajte užitočné rady a informácie o spoločnostiach, ktoré hľadajú zamestnancov, každý týždeň priamo do vášho inboxu.

Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť. Sľubujeme, že vás nebudeme otravovať. Viac o našich zásadách ochrany osobných údajov sa môžete dozvedieť tu

A na našich sociálnych sieťach: