Syndróm preživších v práci: Keď kolegu vyhodia, ale vás nie

Syndróm preživších v práci: Keď kolegu vyhodia, ale vás nie

Milióny pracujúcich po celom svete čelia zdrvujúcej strate zamestnania, ktorú spôsobila pandémia koronavírusu. Môže sa preto zdať drzé sťažovať sa, ak ste stále zamestnaní. Možno ste jednými z tých „šťastných“ vo firme, kde veľa z vašich kolegov prepustili. A možno práve vy preto bojujete s úzkosťou, stresom, pocitom viny a nesústredením sa. Je dokonca možné, že trpíte syndrómom preživších.

Bez akéhokoľvek zľahčovania traumy vašich kolegov, ktorí stratili prácu, si musíte uvedomovať nepríjemné následky, ktoré ich utrpenie uštedruje vám. Preskúmame spolu koncept syndrómu preživších aj to, ako ho prekonať.

Čo je syndróm preživších?

Podľa prieskumu zanecháva strata zamestnania kolegu emocionálny, psychický a organizačný vplyv na tých, ktorí vo firme ostali. „Preživší… ako s každou inou traumatickou udalosťou, pravdepodobne prežívajú celú škálu nepríjemných následkov,“ píše sa v prieskume. Tie zahŕňajú:

  • smútenie z dôsledku straty bývalých kolegov,
  • pocit viny za zotrvanie v zamestnaní,
  • strach zo straty práce a neistota ohľadom budúcnosti,
  • nízka morálka a motivácia,
  • emócie, ktoré pociťujeme, keď vidíme, ako sa firma druhých zbavuje ako „zbytočných“.

Preživší škrtov majú tiež sklony k vytvoreniu fyziologických problémov, od chorôb z dôsledku stresu, až po zvýšené riziko kardiovaskulárnych problémov. Dokázala to štúdia, podľa ktorej môže syndróm preživších viesť aj k zvýšeniu práceneschopnosti a k skorému odchodu do dôchodku. Táto štúdia tiež zistila, že „zamestnanci, ktorí boli vystavení firemným škrtom, ale prežili ich, prejavili vyššiu tendenciu nechať si predpísať psychotropné lieky ako antidepresíva, anxiolytiká a hypnotiká než tí, ktorí sami škrtmi utrpeli.“

David Noer, autor knihy Healing the Wounds: Overcoming the Trauma of Layoffs and Revitalizing Downsized Organizations (Liečenie Rán: Prekonanie traumy výpovede a revitalizácie zmenšených organizácií, pozn. prek.), skúma syndróm preživšieho na pracovisku už od roku 1993. Tvrdí, že tí, ktorí s firmou zotrvajú, sú väčšími obeťami než tí, ktorí sú prepustení. V mnohých prípadoch tí, ktorých prepustia, dostanú podporu, ako napríklad odstupné alebo kompenzáciu terapie, zatiaľ čo tým, čo zotrvajú, väčšinou nikto nič neponúkne. K vyššie spomenutému zoznamu nepríjemných následkov pridáva frustráciu, zlosť, apatiu, pocit krivdy, depresiu a stratu dôvery. Všetky sa viažu k negatívnym pocitom o firme, ktorá ich zamestnáva.

Spracovanie procesu

Žiadna firma nechce zlostných a apatických zamestnancov. Výskum dokazuje, že spôsob, akým zamestnávateľ zorganizuje proces škrtov, môže mať značný efekt na morálku. Ak ho firma nezvládne, je pravdepodobnejšie, že zníži produktivitu a prítomnosť zamestnancov v práci.

Úprimnosť a transparentnosť ohľadom toho, kto zo zamestnancov odíde, je kľúčová. Musí to byť férový a otvorený proces výberu. A výskum to dokazuje. V článku Survivor Syndrome – a Management Myth? (Syndróm preživšieho: Manažérsky mýtus?, pozn. prek.) autori tvrdia, že organizácie utrpeli nižším počtom prípadov syndrómu preživších, ak boli zamestnanci upovedomení o finančných problémov, výberový proces nadbytočných zamestnancov bol férový a zamestnanci dôverovali vedeniu firmy. Rovnako menej prípadov sa vyskytlo, ak boli zamestnanci súčasťou výberového procesu, vedeli vopred, čo sa deje, a ak manažment preukázal, že si váži tých, ktorí ostali.

Zamestnanci však často oveľa lepšie poznajú schopnosti svojich kolegov než samotný manažment. Niekedy je jasné, prečo sa vedenie rozhodlo tak, ako sa rozhodlo, alebo urobilo chybu,“ tvrdí Ján, dizajnér softvéru. „V našej kancelárii bol jeden človek, ktorý neustále zvolával mítingy a obiehal kancelárie, pričom nahlas rozprával o tom, na čom práve pracuje. Strávil tak obrovské množstvo času sebaprezentáciou, že vlastne pracoval veľmi málo. Teraz, keď je v práci menej ľudí, odhalili ho. Nie je čas na mítingy ani na klebety. Musíme mu neustále pomáhať a je to pre neho ťažké, pretože sám vlastne nechce pracovať.“

Neplatí to vždy pre každého

Vo svojej knihe Causes: Coping and Consequences of Stress at Work, (Príčiny: Zvládanie následkov stresu v práci, pozn. prek.) autori Cary Cooper a Roy Payne píšu, že individuálne reakcie na prepúšťanie sú rôznorodé. Niektorí vnímajú svoj status preživšieho ako príležitosť, iní ako nevýhodu.

Prirodzene, môžeme to vnímať obojako. Zamestnanec napríklad môže nadobudnúť väčšiu zodpovednosť, ale v konečnom dôsledku bude prepracovaný, prípadne ho bude otravovať, ba až šikanovať manažment, aby dokončil obrovské množstvo povinností. Žurnalistka Lenka vie, o čom hovoríme. „Výhodou bolo, že som zistila, že firma si ma váži viac, než som si sama myslela,“ potvrdzuje. „Čoskoro sa mi však začala práca kopiť a napriek tomu som dostávala ten istý plat a nebola som ani povýšená. Začala som uvažovať, či si ma náhodou neponechali preto, lebo vedeli, že sa pravdepodobne nebudem sťažovať a budem sa im čo najviac snažiť vyhovieť. Začínam si myslieť, že bolo lepšie radšej odísť.“

Ako vysvetľuje Alec Reed vo svojej knihe Innovation in Human Resource Management: Tooling Up for the Talent Wars (Inovácie v manažmente ľudských zdrojov: Vyzbrojte sa na vojnu talentov, pozn. prek.), zamestnanci môžu dospieť k záveru, že „ak sú takí dôležití, že si ich firma nechala, mali by za to dostať adekvátnu kompenzáciu.“

Ďalší výskum dokazuje, že nech škrty vo firme prebehnú akokoľvek, musí prísť zo strany firmy priznanie, že profesionálne životy tých, čo ostali, budú iné.

Ako si sami môžete pomôcť?

Existuje mnoho spôsobov, ako byť proaktívnymi v prístupe k reštrukturalizácii firmy, vrátane nasledovného:

Preskúmajte, ako sa sami cítite.

Pozrite sa ešte raz na zoznam nepríjemných následkov, ktorý sme uviedli vyššie, a identifikujte, či náhodou netrpíte syndrómom preživšieho.

Prekonajte inštinktívny pocit viny.

Nezanedbávajte sa pre pocit viny. Napríklad tým, že si budete hovoriť, že ak iní trpia, nemáte právo cítiť sa dobre.

Keď prepustili Lenkinu kolegyňu, stratila najlepšiu kamarátku. „Veľmi mi chýba a ja sa cítim hrozne previnilo. Samozrejme, že som cítila úľavu, keď som zistila, že som nestratila prácu, ale netušila som, prečo si vybrali zrovna mňa a nie ju. Je to naozaj zvláštny pocit – napriek tomu, že som si vydýchla a som rada, že stále prácu mám, je mi smutno z toho, že ja sa tak môžem cítiť, zatiaľ čo moja kamarátka trpí. Práca bez nej nie je to, čo bývala. Stratila som svoju oporu, niekoho, s kým som mohla klebetiť a uvoľniť sa. Zasiahlo to naše priateľstvo. Chcem jej poskytnúť oporu, ale rovnako cítim, že je na mňa asi naštvaná. Netuším, či sa medzi nami obnoví tá blízkosť, ktorá medzi nami bola predtým.“

Nepodľahnite tlaku tvrdšie pracovať.

Ak sa vám hromadí práca v dôsledku nedostatku pracovnej sily, nepodľahnite pocitu, že musíte nutne urobiť viac od strachu, že budete tí, ktorých prepustia nabudúce. Ak máte pocit, že to bude rovnako ťažké aj naďalej, skúste začať hľadať novú prácu, zatiaľ čo budete plniť svoje povinnosti v starej práci s vedomím, že ide o dočasnú situáciu. Ale nevzdávajte to. Sústreďte sa na svoje dlhodobé kariérne plány. Nechcete si zničiť svoju budúcnosť.

Udržujte svoj stres pod kontrolou.

Aj keď adrenalín občas pomáha vo vykonaní práce, musíte sa vyhýbať neustálemu stresu. Stav paniky zahlcuje telo stresovými hormónmi a môže viesť k vyhoreniu. Snažte sa pracovať metodicky. Buďte ochotnými zamestnancami, ale ubezpečte sa, že chránite seba a svoje zdravie. To môže znamenať, že sa musíte naučiť povedať občas „nie“, ale v pozitívnom zmysle slova. Vysvetlite napríklad svojmu šéfovi, že firmu podporujete a ste ochotní tvrdo pracovať, ale daný úkon nie ste schopní splniť za určený čas s čistým svedomím a s ohľadom na kvalitu vykonanej práce.

Porozprávajte sa so šéfom.

Ak vaša firma nebola transparentná ohľadom škrtov, možno nastal čas porozprávať sa s manažérom, prípadne s oddelením ľudských zdrojov a zistiť, ako proces prebiehal a čo od vás očakávajú. Pamätajte tiež, že manažérom sa tiež možno tím zmenšil a pravdepodobne čelia rovnako stresujúcej situácii. Navyše, môžu čeliť stresu z výberu tho, komu dajú výpoveď. Manažéri často majú pocit, že tieto pocity musia skrývať a udržať si odstup. Možno aj im pomôže, ak sa s vami porozprávajú.

Myslite pozitívne

Aj keď je prirodzené, že smútite, zúrite, prípadne cítite úzkosť ohľadom zredukovanej pracovnej sily, skúste čeliť tejto novej situácii s optimizmom. Sústreďte sa na pozitíva: upevnili ste si pozíciu ako cenný pracovník a máte šancu na povýšenie. Pomôže to vášmu kariérnemu rastu – menej zamestnancov znamená, že máte menej konkurencie a vyššie šance – či už z krátkodobého, alebo dlhodobého hľadiska.

Preložila Dorota Bachratá

Foto: Welcome to the Jungle

Sledujte Welcome to the Jungle na Facebooku, prihláste sa na odber noviniek a nechajte si posielať naše články každý týždeň.

Emma Cullinan

Psychotherapist and writer

  • Pridať medzi obľúbené
  • Zdieľať na Twitteri
  • Zdieľať na Facebooku
  • Zdieľať na LinkedIn

Súvisiaci obsah

Najnovšie články

Prečo sa v práci správame neeticky?

Prifarbovanie reality s cieľom splniť očakávania klienta, nafúknutie rozpočtu, len aby ste potešili šéfa, drobné kozmetické navýšenie ziskov...

Je menštruácia v práci stále tabu?

Zahanbujúce, nevyhnutné a bolestivé? V pracovnom svete sa o menštruácii príliš nahlas nehovorí. Bola táto „kliatba“ žien vždy tabu? Nie.

Ako zažiariť na hodnotiacom pohovore?

Proces prípravy až po samotný hodnotiaci pohovor musíte vnímať metodicky. Zvýšite tak jeho hodnotu. Tu sú naše najlepšie rady pre hodnotiaci pohovor.

Sledujte nás!

Získajte užitočné rady a informácie o spoločnostiach, ktoré hľadajú zamestnancov, každý týždeň priamo do vášho inboxu.

Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť. Sľubujeme, že vás nebudeme otravovať. Viac o našich zásadách ochrany osobných údajov sa môžete dozvedieť tu

A na našich sociálnych sieťach: