Nezamestnanosť v čase krízy: Aké sú moje práva?

Nezamestnanosť v čase krízy: Aké sú moje práva?

Viac ako 70 % Slovákov s vysokoškolským a stredoškolským vzdelaním sa pri prvej vlne pandémie obávala, že ich dôsledky koronavírusu pripravia o zamestnanie. V roku 2020 sa ekonomický život výrazne spomalil: mnohí sa zo dňa na deň ocitli bez práce alebo v zníženom režime, nezamestnaným sa zmenšili šance nájsť si zamestnanie. Hoci trend stúpajúcej miery nezamestnanosti sa zastavil a Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny už v auguste avizovalo klesajúcu tendenciu, ktorá pokračovala aj v septembri, mnohí zamestnávatelia sa ešte stále môžu snažiť redukovať mzdové a odvodové povinnosti. Je o to dôležitejšie rozumieť, kedy je ukončenie pracovného pomeru počas krízy zákonné, ako sa môže zamestnanec pred výpoveďou chrániť či ako mení novela z dielne ministerstva práce nárok na dávky v nezamestnanosti. Tu nájdete tie najdôležitejšie informácie v prípade straty zamestnania či dlhodobej nezamestnanosti počas koronakrízy.


Kedy je prerušenie pracovného vzťahu zákonné?

Ako upozorňuje Národný inšpektorát práce, skončenie pracovného pomeru musí byť aj počas tejto bezprecedentnej situácie zákonné. Zamestnanci sa obávajú okamžitej straty zamestnania, ale zamestnávateľ nemá právo využiť krízu COVID-19 ako argument pre okamžité ukončenie pracovného pomeru. „Využiť tento inštitút je možné len v naozaj výnimočných prípadoch, ktoré ustanovuje Zákonník práce. Jednou z okolností je spáchanie trestného činu, tá druhá je závažné porušenie pracovnej disciplíny a usmernení zamestnávateľa,” ozrejmuje Marián Porvažník, vedúci právneho oddelenia v spoločnosti Vacuumlabs.

Zamestnávatelia môžu v súčasnej situácii ukončiť pracovný pomer výpoveďou, ktorá je podľa zákona možná v dvoch situáciách:

  • z dôvodu zrušenia zamestnávateľa alebo jeho časti,
  • z dôvodu, že sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.

Ako upresňuje Porvažník, „v súčasnej situácii je najčastejšia výpoveď z dôvodu nadbytočnosti, lebo zamestnávateľom klesli tržby alebo objednávky. V takom prípade však majú zamestnanci právo na výpovednú dobu, počas ktorej majú možnosť naďalej pracovať, poberať mzdu a, napríklad, hľadať si zamestnanie.” To značí, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou z dôvodov na strane zamestnávateľa neznamená, že sa zamestnávateľ okamžite zbaví povinnosti platiť zamestnancovi mzdu a s ňou spojené odvody.

Aby bola výpoveď platná, musí byť písomná a doručená. Národný inšpektorát práce taktiež zdôrazňuje: „Pre úplnosť informácie si dovoľujeme upozorniť všetkých účastníkov pracovnoprávnych vzťahov, u ktorých sa rozhoduje o skončení pracovného pomeru výpoveďou z dôvodov na strane zamestnávateľa, na povinnosť zamestnávateľa výpoveď vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak je výpoveď neplatná,”uvádza na svojej stránke.

V prípade zamestnancov s pracovnou zmluvou na dobu určitú sa situácia neodlišuje: tento pracovný pomer môže zamestnávateľ ukončiť výpoveďou len z tých dôvodov, ktoré platia pre zamestnancov na dobu neurčitú. Naopak, práca na dohodu, ktorá sa dá uzatvoriť na maximálne jeden rok, môže ukončiť zamestnávateľ bez uvedenia dôvodu, pričom sa k výpovedi viaže 15-denná výpovedná doba začínajúca dňom, v ktorom sa písomná výpoveď doručila.

Výpoveď na strane zamestnávateľa: nárok na výpovednú dobu a odstupné

Ak zamestnanec dostane výpoveď od zamestnávateľa v čase krízy koronavírusu, má nárok na výpovednú dobu v rozmedzí 1 – 3 mesiacov, a to v závislosti od dĺžky trvania pracovnoprávneho vzťahu (môže trvať aj dlhšie, ak to bolo v pracovnej zmluve vopred dohodnuté). Výpovedná doba sa začína prvým dňom kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po doručení výpovede, a zamestnanec počas obdobia naďalej dostáva svoju mzdu. Výpovednú dobu si netreba mýliť s ochrannou dobou, počas ktorej zamestnávateľ nemôže dať zamestnancovi výpoveď (ide o situácie, keď je zamestnanec práceneschopný, pričom si neschopnosť nevyvolal úmyselne, je na materskej a rodičovskej dovolenke alebo sa musí starať o maloleté dieťa atď.).

„Ak bol ukončený pracovný pomer výpoveďou z dôvodov na strane zamestnávateľa a trval viac ako dva roky, viaže sa k nemu tiež nárok na odstupné,” pripomína Porvažník. Výška odstupného sa pohybuje od 1- až 4-násobného mesačného zárobku v závislosti od dĺžky trvania pracovného pomeru. Ako výpovedná doba, aj podmienky odstupného môžu byť v pracovnej zmluve nastavené výhodnejšie, ako stanovuje zákon.

Uzavrieť dohodu o ukončení pracovného pomeru

V súčasnej situácii, keď zamestnávatelia hľadajú spôsoby, ako sa okamžite odbremeniť od mzdových a sociálnych odvodov, môžu tlačiť na zamestnancov, aby podpísali dohodu o ukončení pracovného pomeru. „Zamestnanec by sa nemal nechať stlačiť pod zákonom garantované štandardy,” hovorí Porvažník. V prípade dohody má totiž zamestnanec nárok na odstupné, ktoré je upravené v Zákonníku práce výhodnejšie. Nárok na odstupné má pritom aj ten zamestnanec, ktorého pracovný pomer netrval viac ako dva roky.

„Zamestnávatelia niekedy nemajú objektívne možnosti prepustiť zamestnancov a nachádzajú sa v šedej zóne. V tom prípade sú ochotní motivovať štedrými podmienkami aj nad rámec zákona, aby k dohode o ukončení pracovného pomeru došlo,” ozrejmuje Porvažník. K dohode by sa však zamestnanec nemal nechať prinútiť a má právo ju odmietnuť, ak s ňou nesúhlasí. Zákon tiež upravuje, že dôvody skončenia pracovného pomeru musia byť uvedené v dohode, lebo podmieňujú nárok zamestnanca na odstupné.

Čo ak na výpovedi niečo nesedí alebo je nezákonná?

Ak má zamestnanec pocit, že ukončenie pracovného pomeru neprebehlo v súlade so zákonom, alebo bol k niečomu prinútený, existuje viacero možností. „Jedna z formálnejších možností je obrátiť sa na Národný inšpektorát práce,ktorý vie upozorniť, že zamestnávateľ nekonal v súlade s pracovnoprávnymi predpismi,” radí Porvažník. „Inštitút to môže riešiť aj na základe anonymného podnetu, ale je lepšie uviesť identitu – v tom prípade sa bude inšpektorát problémom zaoberať vážnejšie,” dopĺňa.

Ďalšou možnosťou je kontaktovať advokátsku kanceláriu, ktorej zamestnanec ukáže zmluvu, výpoveď a objasní svoju situáciu. Tá na základe informácií vie usúdiť, či v danej situácii existuje priestor na pracovnoprávnu žalobu alebo nie. „Štandardne je to tak, že ak advokátska kancelária pošle zamestnávateľovi predžalobnú výzvu, lebo tam priestor na žalobu je, zamestnávateľ väčšinou zaradí spiatočku a je pripravený dohodnúť sa na zvýhodnených podmienkach,” vysvetľuje Porvažník.

Pozor však na premlčaciu lehotu: ak sa zamestnanec domnieva, že skončenie pracovného pomeru (výpoveďou, okamžitým skončením, v skúšobnej dobe alebo dohodou) bolo neplatné, musí sa obrátiť na súd najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Evidencia na úrade práce počas pandémie

„Zostaň doma” sa stalo za posledné týždne národným heslom. Platí aj pre štátne inštitúcie ako úrady práce, ktoré na oficiálnej stránke informovali, že koronakríza mení podmienky registrácie: „V období mimoriadnej situácie na Slovensku si občan, ktorý ukončil pracovný pomeru na Slovensku alebo v zahraničí, a nie je dočasne pracovne neschopný (riadne lekárom vypísaný na „DPN“), môže podať žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v mieste trvalého pobytu poštou alebo emailom.”

Kroky sú nasledovné:

  • Vyplniť žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie do 7 dní od ukončenia pracovného pomeru.
  • K žiadosti priložiť doklad o skončení pracovného pomeru (sken alebo fotokópiu) a doklad o najvyššom dosiahnutom stupni vzdelania (sken alebo fotokópiu). Pozor na to, aby e-mail nepresiahol 15 MB.
  • Na stránke UPSVaR nájsť na základe adresy trvalého pobytu príslušný úrad práce v danom okrese. Na stránke konkrétneho úradu nájsť v “Kontaktoch” emailovú adresu pracovníka na oddelení služieb pre občana.
  • Oznámenie o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie doručí úrad práce poštou alebo emailom.
  • Ak vzniká nárok na dávky v nezamestnanosti, je potrebné vyplniť žiadosť o dávku a poslať ju do Sociálnej poisťovne.

Čo v situácii, ak ste sa vrátili na Slovensko po ukončení pracovného pomeru v zahraničí?

V špecifickej situácii sa ocitli Slováci, ktorí pre pandémiu COVID-19 prišli náhle o zamestnanie v zahraničí a museli sa vrátiť na Slovensko. Detailné informácie pre osoby, ktoré pracovali v jednom z členských štátov EÚ a na Slovensku by chceli požiadať o dávku v nezamestnanosti, spracovalo MPSVR v roku 2019. Pobočke Sociálnej poisťovne musí občan predložiť rozhodnutie o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie od úradu práce spolu s vyplnenou žiadosťou o dávku v nezamestnanosti. Je tiež potrebné uviesť obdobia zárobkovej činnosti na Slovensku a v zahraničí, aby sa preukázala doba poistenia v nezamestnanosti v rozsahu 730 dní za posledné štyri roky. Sociálna poisťovňa totiž skúma, „či je možné zohľadniť obdobia poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté v inom členskom štáte. (…) V prípade preukázania zachovania centra záujmov, resp. bydliska, na Slovensku, je možné doby poistenia v nezamestnanosti získané na území členského štátu zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti podľa slovenskej legislatívy,” informuje MPSVR.

Aký vplyv má koronavírus na dávky v nezamestnanosti?

Začiatkom apríla schválila vláda novelu zákona, ktorej súčasťou je aj predĺženie čerpania dávok v nezamestnanosti o jeden mesiac. Zmena platí pre nezamestnaných, ktorým polročné obdobie poberania dávky v nezamestnanosti uplynulo po vyhlásení núdzového stavu 12. marca 2020. Predĺžiť podporné obdobie o jeden mesiac je však možné najskôr od 4. apríla 2020, dňa, keď vstúpila novela do platnosti. To znamená, že poistenci, ktorým podporné obdobie uplynulo medzi 12. marcom a 4. aprílom, sa začne mesačné predĺženie až 4. apríla do 3. mája. „(Sociálna) Poisťovňa týmto poistencom predĺži podporné obdobie automaticky, bez potreby podania žiadosti o predĺženie,” spresnil hovorca Peter Višváder počas tlačovej konferencie. „Rozhodnutie o predĺžení začne poisťovňa zasielať poistencom postupne, aj vzhľadom na enormné zaťaženie zamestnancov poisťovne,” upozornil Višváder.

Je možné, že podporné obdobie pre nezamestnaných sa bude ešte predlžovať? Áno. Novela zákona, ktorá pozmenila aj zákon o sociálnom poistení, splnomocňuje vládu počas krízovej situácie a ešte dva mesiace po jej skončení dočasne upravovať podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti, podmienky výplaty tejto dávky, dĺžku podporného obdobia, ako aj samotnú výšku dávky v nezamestnanosti.

Pozastavenie všetkých poradenských služieb, školení, výberových konaní

Úrady práce momentálne fungujú v obmedzenom režime. Od 9. marca 2020 sú až do odvolania zrušené aktivity, školenia a služby, ktoré štandardne poskytuje ÚPSVaR. Patria sem napr. výberové konania, burzy práce, osobné návštevy u zamestnávateľov, informačno-poradenské služby aktivity pre uchádzačov či všetky aktivity zamerané na zvyšovanie zamestnateľnosti pre uchádzačov. Úrady tiež informovali, že ak sa uchádzač o zamestnanie „pri správnom konaní počas obdobia krízovej situácie nedostaví na výzvu úradu, úrad konanie vo veci vyradenia preruší až do skončenia krízového režimu.” Vývoj situácie je naďalej nepredvídateľný a bohužiaľ zatiaľ nie je jasné, kedy sa úrady práce vrátia do starých koľají.

Novela zákona práce, ktorá medzi iným predĺžila nezamestnaným podporné obdobie v čase krízy, „sa snaží upokojovať trh práce, aby nedochádzalo k tomu, že sa zamestnávatelia budú veľmi rýchlo zbavovať zamestnancov,” dopĺňa Porvažník. Vláda tiež postupne rozširuje podmienky finančnej pomoci počas krízy: okrem zamestnávateľov, ktorí museli zatvoriť svoje prevádzky, o ňu teraz môžu požiadať už aj dohodári, SZČO či zamestnávatelia, ktorí udržia pracovné miesta.

Lenka Hudáková

Lenka Hudáková je novinárka a žije v Paríži. Spolupracuje s BBC, píše tiež pre Denník SME a Denník N.

  • Pridať medzi obľúbené
  • Zdieľať na Twitteri
  • Zdieľať na Facebooku
  • Zdieľať na LinkedIn

Práca počas krízy COVID-19

Doba, v ktorej žijeme, mení zásadne nielen naše pracovné návyky, ale aj pracovný trh - či už ide o zmeny v odvetví, v ktorých pracujeme, alebo samotn…

Sledujte nás!

Získajte užitočné rady a informácie o spoločnostiach, ktoré hľadajú zamestnancov, každý týždeň priamo do vášho inboxu.

Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť. Sľubujeme, že vás nebudeme otravovať. Viac o našich zásadách ochrany osobných údajov sa môžete dozvedieť tu

A na našich sociálnych sieťach: