14 predsudkov o zamestnávaní

14 predsudkov o zamestnávaní

Nastražte uši… Počujete tie novinky? „CV je mŕtve, prekonané,“ tvrdia nám. „Nikto nečíta motivačné listy…“ a samozrejme „…sú úplne na nič!“ Čo sa týka pohovoru, ide o pacnutie si a „za 30 sekúnd máte prácu.“ A čo sa týka sociálnych sietí, „je potreba vedieť na seba upútať pozornosť a spraviť hluk!“ Takéto kecy nás väčšinou skôr len demotivujú a tlmia náš zápal. Jeden tvrdí pravý opak toho, čo zas druhý, a v tejto kakofónii už nevieme komu veriť a ako postupovať tak, aby sme si našli zamestnanie. Trochu ticha! A čo ak sa pozrieme na tieto klišé trochu zblízka? Aby sme utíšili tieto rušivé názory, skúste si radšej prečítať tieto zaujímavé interpretácie od Juliena André, zakladateľa stránky CV professionnel, ktorý pozná proces zamestnávania z prvej ruky.

1. „CV je prekonané…“

CV je vraj pasé, mŕtve a prekonané. Sme v dobe digitálnej a dobe profilov na LinkedIn, znamená to teda koniec CV? Budeme sa teda s CV stretávať už len v múzeách, kde bude vystavované vedľa motivačných listov ako pozostatok minulosti? „Už 20 rokov počúvam, že ‚CV je prekonané,‘“ tvrdí Julien André. „Napriek tomu ho požaduje 90 % zamestnávateľov. Možno v niektorých sektoroch, ako napríklad v digitálnom alebo v technologickom, už nie je zásadné, ale to je len menšina. V skutočnosti sa curriculum vitae vyvíja a menia sa veci, ktoré sú v ňom podstatné. Vždy však budeme potrebovať dokument, ktorý nás predstavuje.CV je našou najlepšou vizitkou!Umožňuje nám vytvoriť prvý dojem na zamestnávateľa.“ CV teda nie je mŕtve… nech žije CV!

2. „CV musí mať len jednu stránku…“

CV len na jednu stranu a nie viac. Ak máte tú drzosť, že sa rozpíšete na dve alebo tri stránky, obvinili by vás z toho, že ste snáď kráľovná Anglicka. Samozrejme, priveľa informácii vám môže uškodiť, ale „podľa našej štúdie, za pomoci technológie eye-tracking, strávi zamestnávateľ priemerne 53 sekúnd čítaním CV, ak kandidát zodpovedá kritériám požadovaného profilu, a len 10 sekúnd v prípade, že nie je vhodné,“ tvrdí Julien André. „Vieme tiež, že80 % zamestnávateľov neskúma viac než prvú tretinu CV.Doporučujem preto vyhýbať sa príliš zdĺhavým CV.“ Aj keď v skutočnosti by sme mali naozaj dbať na to, aké máme skúsenosti a odhad. „Dve stránky pre mladého absolventa predsa nedávajú zmysel!“ smeje sa. „Je to vierohodnejšie v prípade, že ide o niekoho, kto má 30 rokov skúseností…“

3. „Čím lepší dizajn, tým lepšie CV…“

Na LinkedIn vídavame čoraz vyšperkovanejšie a vyumelkovanejšie CV. Výsledok? Súťaž o najkrajšie CV. Cieľom je upútať pozornosť a vystúpiť z davu, aby si nás všimli. „Originalita za každú cenu, to predsa nedáva zmysel,“ podotýka Julien André. „Keď sa uchádzame o kreatívnu pozíciu, prípadne o pozíciu v oblasti dizajnu, tak možno… Je to však riskantné, pretože ak zvolíme príliš originálnu a dizajnovú štruktúru, je to najlepší spôsob, ako stroskotať v strete so softwarom zamestnávateľa.“ Áno, ide o robotov, ktorí triedia naše CV, sú formátovaní na „tradičné“ CV a vaša originalita len spôsobí, že váš dokument bude nečitateľný. „Áno, môžete vytvoriť CV v modernom formáte, farebné a pekne štruktúrované,“ ubezpečuje nás expert, „ale je vždypotreba ubezpečiť sa, že takto vytvorené CV bude kompatibilné so softwarom na triedenie kandidatúr.Ako celok by malo byť spracovateľné a zodpovedať profilu kandidáta ako aj sektoru, do ktorého sa hlási…“

4. „Papierové CV je zbytočné…“

CV na papieri? A to už na čo? Prečo to robiť jednoducho, keď to ide robiť komplikovanejšie? Prečo zvoliť „plochú a nudnú“ prezentáciu? Ach jaj, a máme to to zas. Vidíme čoraz zaujímavejšie a kurióznejšie CV formáty: CV, ktoré sa dajú zjesť, CV vo forme darčekovej škatuľky, CV určené na strúhanie či video CV. Ak sa chcete hlásiť na nejakú pozíciu, potrebujete inšpiráciu! „To nie je pravda,“ tvrdí Julien André. „Vo väčšine prípadov zamestnávatelia nemajú čas na to pozerať niekoľkominútové video, aby zistili, či váš profil korešponduje s pozíciou, na ktorú sa hlásite. Môže to zapôsobiť ak sa jedná o spontánnu kandidatúru na veľmi kreatívnu pozíciu pre firmu, ktorá docení kreativitu vo svojej firemnej kultúre. Majte však na pamäti, že nie každému sa oplatí kričať na sociálnych sieťach.“ Buďte teda originálni s mierou a schovávajte si to pre firmy, ktoré sú takémuto oduševnenému prístupu otvorené. A o čo v konečnom dôsledku ide, je primárne obsah vášho CV, a teda vaša kariéra, vaša osobnosť a vaše kompetencie.

5. „Aj tak ich z vášho CV zaujímajú len vaše skúsenosti…“

Poznáme tú starú pesničku, že „CV je len súhrn vašej kariéry, sled vašich skúseností.“ Inými slovami, nás samotných tvorí to, čo sme spravili. Povedz mi, čo robíš a ja ti poviem kto si. Z tohoto dôvodu sa mladí absolventi cítia úplne bezradne počas hľadania práce – chýbajú im skúsenosti, o ktorých by mohli hovoriť. „Je stále veľmi bežným predsudkom, že na pozíciu sa môžu hlásiť len ľudia, ktorí s ňou už majú skúsenosti. V anglofónnom svete je to naopak, tam sú doceňované soft skills. Samozrejme, že skúsenosti sa rátajú tiež, alezamestnávateľ tiež zohľadňuje aj kompetencie, ktoré zodpovedajú danej pozícií.Preto záleží aj na kolónke schopnosti. V tejto časti by mal kandidát zohľadniť hard aj soft skills.“

6. „CV, v ktorom niečo chýba alebo nie je úplne k veci je dobré akurát tak do koša…“

Ako napísať CV ak sme práve zmenili zameranie svojej kariéry? Alebo ak sme práve 6 mesiacov nepracovali? To nie je zrovna dôvod na triumfálny návrat… Keďže máme strach, že naše CV skončí v koši, plníme prázdne miesta. Brnkneme na pár falošných strún. „Určite by sme sa mali vyhnúť tomu, že si vymýšľame alebo že na CV priamo klameme,“ zdôrazňuje expert. „Vždy máme možnosť vysvetliť, prečo sme šesť mesiacov nepracovali,dokázať, ako sme ostali aktívni, ako sme tento čas využili.Aj na to slúži zhrnutie profilu na začiatku CV. Môžete tam napríklad vysvetliť, že vám práve skončila rodičovská dovolenka a vy hľadáte miesto, na ktorom by ste obnovili svoje aktivity, prípadne, že ste potrebovali pauzu na to, aby ste sa zorientovali vo svojich kariérnych predstavách…“

7. „Na pohovore nezáleží, musíte mať vo firme kontakty…“

Po tom všetkom, na čo to vlastne je trápiť sa s CV a motivačným listom, ak druhým stačí odporúčanie od kamoša… Pekné CV odovzdať hneď na vrch kôpky a šup, je to tam! „Vo Francúzsku sa 37 % zamestnaní dohodne vďaka odporúčaniam či kontaktom,“ konštatuje Julien André. „To je pravda, je to celkom bežné.“Netreba si však zamieňať dohadzovanie práce s odporúčaním. Aj keď to znie podobne, jedná sa o dve odlišné záležitosti. V prvom prípade ide o zneužitie blízkeho vzťahu s niekým, kto vo firme pracuje, v druhom prípade ide o networking pomocou ktorého zistíme, že niekto sa na danú pozíciu hodí. Nech už je to akokoľvek, „najlepší spôsob akým sa nevzdialiť od procesu zamestnania,“ odporúča expert, „je zachovať si najvyššiu možnú profesionalitu.“ Ak je vaša kandidatúra dobre zostavená a spracovaná, neexistuje dôvod na to, aby ste prepadli cez sito.

8. „Nikto nečíta motivačný list…“

Takže motivačný list už nikto nečíta? Takže ho po nás chceli z princípu, ale vlastne si z nás robili srandu? Takže všetka tá námaha len tak pre nič za nič… „Motivačný list je veľmi dôležitý,“ zdôrazňuje Julien André… „Požaduje hostále 67 % zamestnávateľov a v mnohých sektoroch je stále systematizovaný.Zmizol akurát z niektorých odvetví, ako napríklad z technológií, z digitálne zameraných zamestnaní, to je však menšina. Čo si však musíme zapamätať je, že ho počas prvého výberového kola príliš študovať nebudú. Budú ho však podrobne študovať, ak vás pozvú na pohovor!“ Chcete, aby vás čítali, nie? Zamestnávateľ je čitateľ ako každý iný. Ak mu dáte čítať niečo, čo sa podobá na milión ďalších podobných textov, riskujete, že ho budete nudiť. Naopak, motivačný list, ktorý zamestnávateľa zaujme, má šancu, že vzbudí záujem o samotného autora ako aj v tom, že udrží pozornosť čitateľa.

9. „Stačí sprievodný email!“

Takéto myšlienky nás môžu sprevádzať, ak sa rozhodneme odpovedať na nejakú ponuku práce. Tak dobre, môžeme motivačný list nahradiť len sprievodným textom v emaile? Tak ale prečo je v ponuke práce napísané, že požadujú „CV a motivačný list“? „Záleží na zamestnávateľovi,“ podotýka Julien André. „Ak však list vyslovene požadujú, neuspokojte sa len s emailom. Inak dávate najavo zamestnávateľovi, že nerešpektujete jeho požiadavky.“ Je preto potreba rozlišovať medzi sprievodným emailom a motivačným listom. „Email by mal mať 4 až 5 riadkov. Slúži na vysvetlenie, prečo sa o prácu hlásime a v čom sa naša kandidatúra zhoduje s pracovnou pozíciou. Zatiaľ čo motivačný list je rozpísaný viac do detailu, mal by tiež odrážať vašu osobnosť a nepresiahnuť viac než jednu stránku textu.“

10. „Môžeme používať ten istý motivačný list dokola…“

Toto je klasika. Vezmeme si jednu kópiu, namnožíme ju, zmeníme titul a meno príjemcu a toto opakujeme. Vždy má rovnaký charakter. Keď ho však čítame znova, tón je väčšinou falošný.„Zamestnávateľ uvidí, že váš list nie je prispôsobený a písaný pre neho,“ ubezpečuje Julien André. „Motivačný list by mal obsahovať aj to, že ste si vedomí, do akej firmy sa hlásite. Mal by zdôrazniť vaše schopnosti a motiváciu a mal by byť prispôsobený požiadavkám ponuky.“ Forma je taktiež dôležitá. Motivačný list má väčšinou dĺžku jednej strany. „Je štruktúrovaný a odľahčený,“ dodáva expert. „Môžete napríklad napísať tri odstavce. Prvý je venovaný firme, druhý vám (potenciálnemu zamestnancovi) a tretí nám (čo firme prinesiem a čo očakávam)…“ Radšej ich napíšte menej, ale špecifickejšie.

11. „O človeku si môžeme spraviť predstavu už len podľa prvej vety…“

Pohovor sa ešte ani poriadne nezačal a vás sa spýtajú tú známu otázku: „Tak… povedzte nám o sebe.“ Otvoríte ústa, pripravení na prvú vetu, a už cítite, že vás majú preštudovaných a preskenovaných. Za 30 sekúnd vás majú obkľúčených. „To voláme pitch, teda vedieť ako sa prezentovať za 30 sekúnd,“ vysvetľuje Julien André. „Konkrétne to spočíva vovysvetlení toho, kto sme, prečo sa o prácu hlásime a aký máme cieľ.Na to je potreba sa pripraviť tak, aby tieto prvé výmeny zanechali dojem. Nie sú však až tak dôležité, nerozhoduje sa podľa nich, či vás zamestnajú, alebo nie, to by bolo celkom krátkozraké. Zamestnávateľovi to však poskytuje prvý dojem, ktorý si z vás utvorí.“Neváhajte, precvičujte si svoj pitch doma pred zrkadlom a tak, aby ste ho zvládli za 30 sekúnd. Umožní vám to rýchlejšie sa počas pohovoru uvoľniť.

12. „Na tom, ako podáte ruku, veľmi záleží.“

Aj keď sa už veľmi nejedná o aktuálnu záležitosť, o podaní ruky sa stále dosť hovorí. „Pevné a dlhé podanie ruky indikuje skôr dominantnejšiu povahu, zatiaľ čo mäkký dotyk poukazuje viac na hanblivú či nezávislejšiu povahu,“ popisuje v skratke Julien André. Aj keď náš expert uznáva, že nie je psychológom, aby mohol potvrdiť túto teóriu, platí, že okrem obyčajného podania ruky si všímajú aj reč tela. „Kvôli Covidu-19 je očakávané, že pohovor bude ešte dlho prebiehať bez fyzického kontaktu.Vo všeobecnosti však platí, že je dobré držať telo otvorené.Vyhýbajte sa preto držaniu rúk na kolenách a skúšajte svoje slová sprevádzať adekvátnou gestikuláciou…“

13. „Musíte na seba upozorňovať a byť extrovertní…“

Stále nám je prízvukované, aby sme sa čo najviac snažili o to, aby sme sa na seba upútali pozornosť a vystúpili z radu. Je to o tom človeku, čo je najhlučnejší, ten dostane prácu. Inými slovami, pracovný svet vraj patrí extrovertom. Buďte preto na pohovore za každú cenu pútaví… To je lož! „Najdôležitejšie je ukázať zamestnávateľovi, že ste takí, akí ste,“ nalieha Julien André. „Nie je dobre pretvarovať sa, pretože to skôr či neskôr aj tak vyjde najavo.Či už ste rezervovaní alebo naopak demonštratívni, na tom v skutočnosti nezáleží. Pre každého je svojím spôsobom možné predať sa, ukázať sa v pozitívnom svetle, s úsmevom a produktívne.Ukážte, že ste extrovertní len v prípade, že to tak skutočne je a v prípade, že to pracovná pozícia o ktorú sa hlásite, vyžaduje.“

14. „Pohovor je nepríjemná záležitosť…“

Pracovný pohovor je trochu ako hudobný konkurz. Účastník má predviesť časť partitúry a porota ho posudzuje. Má overiť, či ju viete zahrať. Že nehráte falošne. Áno, niekedy na vás vyvolajú nátlak, aby zistili, či ste vo svojom živle. Pre niektorých je táto výzva naozaj nepríjemným zážitkom. „Dnes je však už vzácnosťou, že by bol pohovor vnímaný ako výsluch s otázkami plnými chytákov,“ dosvedčuje Julien André. „Oveľa väčšia váha sa pripisuje dialógu, osobnosti a miere zhody s kultúrou firmy.Otázky sú otvorenejšie, neformálne, menej stresujúce…“ A ak sa vám podarí z pohovoru vytvoriť príjemný rozhovor, nebudú si to môcť nevšimnúť a bude to hrať vo váš prospech. Nepanikárte, je len veľmi malá šanca, že majú pre vás nachystané niečo, čo nepoznáte. Hráte predsa svoju hudbu.
Všetky tieto chýry, klišé… je to veľa kriku pre nič! Či už sa jedná o CV, motivačný list alebo pohovor, pamätajte, že cieľom je nájsť najlepšiu zhodu. Či už ako kandidát alebo ako zamestnávateľ, snažíme sa o spoluprácu. Ak sa trošku pripravíte, nezahráte falošné tóny a vaša prihláška bude dobre vytvorená, mali by byť medzi vami a zamestnávateľom ozaj dobré vibes…

Preložila Dorota Bachratá
Foto: Welcome to the Jungle
Sledujte Welcome to the Jungle na Facebooku, prihláste sa na odber noviniek a nechajte si posielať naše články každý týždeň.

  • Pridať medzi obľúbené
  • Zdieľať na Twitteri
  • Zdieľať na Facebooku
  • Zdieľať na LinkedIn

Súvisiaci obsah

Najnovšie články

Sledujte nás!

Získajte užitočné rady a informácie o spoločnostiach, ktoré hľadajú zamestnancov, každý týždeň priamo do vášho inboxu.

Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť. Sľubujeme, že vás nebudeme otravovať. Viac o našich zásadách ochrany osobných údajov sa môžete dozvedieť tu

A na našich sociálnych sieťach: