Univerzálny minimálny príjem: zachráni nás pred krízou na trhu práce?

Univerzálny minimálny príjem: zachráni nás pred krízou?

Z čoho žiť, ak ste bez práce? Zažívame to tiež: skrátené úväzky, finančná podpora od štátu živnostníkom… V posledných mesiacoch niektoré krajiny, vzhľadom na hospodársku a zdravotnícku krízu, prišli s improvizovanou myšlienkou univerzálneho príjmu: plat vyplácaný všetkým bez rozdielu. Jednou z nich je Nemecko, ktoré čaká trojročná vedecká štúdia, kedy bude 100 účastníkov mesačne dostávať 1 200 eur. Ďalšími veľkými krajinami kráčajúcimi smerom k univerzálnemu príjmu sú Španielsko a Francúzsko, a potrebu jeho implementácie vyjadril aj samotný pápež. Možno univerzálny príjem považovať za zázrak?

„Pred krízou si ľudia hľadali prácu, aby mali z čoho žiť. Teraz, keď už nie je dostatok pracovných príležitostí, chcú peniaze,“ hovorí Steven Strehl, riaditeľ nemeckej asociácie Mein Grundeinkommen* („Môj základný príjem“). Od roku 2014 vyplácali počas jedného roka 700 náhodne vybraným ľuďom sumu 1 000 eur mesačne. Združenie, ktoré je financované zo súkromných zdrojov, má za cieľ rozvíjať diskusie o univerzálnom príjme a pocite materiálneho zabezpečenia u daných príjemcov.

Tento experiment budúci január vstúpi s podporou vlády a Nemeckého inštitútu pre ekonomický výskum (DIW Berlin) do vrcholovej ligy: naberie kontúry vedeckej štúdie. Z takmer dvoch miliónov účastníkov bude vyžrebovaných 120 členov, bez ohľadu na ich spoločenský status, ktorí budú dostávať 1 200 eur mesačne (suma mierne nad hranicou chudoby v Nemecku), po dobu troch rokov. Zároveň bude monitorovaná vzorka zložená z 1 400 ľudí s rovnakým sociálno-profesijným statusom, ktorí však od asociácie nebudú dostávať peniaze.

„Univerzálny príjem zmení vnímanie vášho miesta v spoločnosti“

Steven Strehl je o legitimite skutočného univerzálneho príjmu, čiže sumy vyplatenej všetkým bez ohľadu na akékoľvek kritériá, zamestnanie alebo dokonca vek, presvedčený. „Za posledných šesť rokov sa ľudia, ktorí boli súčasťou tohto projektu vyjadrili, že pociťujú vyššie sebavedomie, majú lepší zdravotný stav a niektorí si dokonca našli kvalitnejšie zamestnanie vďaka školeniu, ktoré dokázali zaplatiť.“ Šéf spomínanej asociácie vôbec nepochybuje o tom, že zavedenie univerzálneho príjmu bude v boji proti budúcej vlne nezamestnanosti efektívnejšie ako daňové úľavy poskytované firmám. „Už pred pandémiou bolo v Nemecku značné množstvo ľudí, ktorí museli kombinovať súčasne 2 až 3 slabšie platené zamestnania, aby dokázali vyžiť. Univerzálny príjem vytvorí akúsi záchrannú sieť, ktorá zabráni miliónom nových nezamestnaných padnúť do tejto špirály. Taktiež tí, ktorí majú trvalé zamestnanie, ale chcú ho zmeniť, tak budú môcť učiniť bez psychického tlaku alebo strachu, že nebudú mať žiaden príjem…“ S názormi asociácie Mein Grundeinkommen sa dnes stotožňuje mnoho ľudí, vrátane pápeža Františka. Vo svojej knihe Let Us Dream: The Path to a Better Future, ktorá vyšla 1. decembra, hlava cirkvi uvádza, že univerzálny príjem zaručí „ľuďom dôstojnosť odmietnuť také pracovné podmienky, ktoré by ich uvrhli do chudoby“.

Rozvojový program Spojených národov OSN (UNDP) minulý rok v júli avizoval potrebu dočasne stanoviť výšku životného minima pre 3 miliardy najchudobnejších ľudí. Zakladateľ a šéf americkej spoločnosti Twitter Jack Dorsey zase oznámil, že daruje akcie v hodnote jednej miliardy dolárov (čo predstavuje asi 28 % jeho majetku) na boj s následkami pandémie. Ide o sumu, ktorá má byť použitá na „zdravotnú starostlivosť, vzdelanie dievčat a univerzálny príjem.“ Pokiaľ ide o postoj európskych štátov, Taliansko, Španielsko a Anglicko už hlasovali za stanovenie životného minima, a vo zvyšku Európy sa s myšlienkou univerzálneho príjmu začínajú pohrávať politici aj obyvatelia. Podľa štúdie Oxfordskej univerzity sa 70 % občanov Európy domnieva, že po pandémii Covid-19 bude zavedenie životného minima nevyhnutné. S myšlienkou o tzv. štartovacej minimálnej mzde sa v lete tohto roku hovorilo aj na Slovensku. Návrh od samotného ministra sociálnych vecí a rodiny ale konfederácia odborových zväzov odmietla.

Vo Francúzsku je jedným z najväčších priaznivcov univerzálneho príjmu politik a bývalý kandidát v prezidentských voľbách Benoît Hamon, ktorý koncom októbra zverejnil výzvu za stanovenie univerzálneho príjmu. Tento príjem v hodnote 750 až 1 000 eur nazýva „platom šťastia“ a nahradil by formy existujúcej sociálnej pomoci vo Francúzsku. „Fondy pomoci majú tendenciu stigmatizovať príjemcov, ktorí sú nútení zdôvodniť svoju situáciu a nároky. Univerzálny príjem by sa vyplácal bez akýchkoľvek podmienok,“ hovorí. „Cieľom je zvýšiť kúpyschopnosť obyvateľstva a dopriať každému prístup ku kvalitnejšiemu spotrebnému tovaru.“

Čo však riziko inflácie? Politik len mykne plecami: „Inflácia je možná, ale existujú ekonomické mechanizmy, ktoré jej môžu zabrániť.“ Pokiaľ ide o riziko, že univerzálny príjem ešte viac posilní nestabilitu trhu práce, Benoît Hamon tvrdí, že „ľudia budú mať, naopak, slobodu odmietnuť nedostatočne platené pracovné miesta, čo povedie k zvýšeniu platov v týchto profesiách.“ Vyvrátil tiež tvrdenie kritikov, že by univerzálny príjem viedol k vytvoreniu tzv. „dependency culture“ (ide o systém sociálneho zabezpečenia, v ktorom sú ľudia viac motivovaní zostať na sociálnych dávkach, než ísť do práce, pozn. prekl.). „Odišli by ste zo zamestnania, v ktorom by vám dali 750 eur mesačne? Jasné, že nie,“ usudzuje. „*Doteraz vykonané experimenty nepreukázali žiadne demotivačné faktory, pokiaľ ide o chodenie do práce. Mať takúto sumu každý mesiac na svojom účte zmení vnímanie vašej pozície v spoločnosti. Univerzálny príjem vás oslobodí. Dá vám možnosti požiadať o prácu na čiastočný úväzok, odmietnuť málo platené zamestnanie, slobodne sa vzdelávať, aktívnejšie sa zúčastňovať na spoločenskom živote… Univerzálny príjem vyzdvihuje hodnotu práce, ktorú robíme dobrovoľne pre príbuzných alebo spoločnosť. Budeme svedkami premeny, kedy sa človeku už nebude dostávať uznania len za jeho zamestnanie.“*

Pozitívne dopady, ktoré sú udržateľné

Minulý apríl sa medzi vybranými ocitla aj 28-ročná Julia Eisenach. Tvrdí, že sa jej uľavilo: „Stále som bývala so svojimi rodičmi a práve na vrchole pandémie som stratila svoje prvé zamestnanie v pozícii televíznej kameramanky…“ Tieto peniaze využila na presťahovanie do Hamburgu a hľadanie novej práce. „Bol to oslobodzujúci pocit, keď som nemusela vziať prvé voľné pracovné miesto, aby som zaplatila účty. Môžem si naďalej hľadať prácu v mojom odbore a mám čas venovať sa iným projektom, ktoré ma bavia.“

Experiment vo vidieckej oblasti v Keni preukázal pozitívne účinky univerzálneho príjmu na vývoj zamestnanosti. Od roku 2017 zaviedli ekonómovia MIT univerzálny základný príjem pre 10 000 chudobných domácností. Ľudia týmto spôsobom „profitujú zo stability svojich príjmov a môžu sa pustiť do dlhodobých investícií,“ píše sa na stránke Quartz. Príjemcovia tak na seba prijímajú viac rizík, preberajú iniciatívu a môžu sa zamestnať alebo začať svoje vlastné podnikanie. Ide o priaznivý kolobeh, ktorý viedol k poklesu miery nezamestnanosti. V Namíbii, kde sa v roku 2010 testoval univerzálny príjem v dedine Otjivero, Herbet Jauch odsledoval, že „sa pred obyvateľmi zrazu objavila celá séria možností ekonomických aktivít. Išlo o jasný dôkaz toho, že z vás minimálny príjem nespraví lenivca, ale otvorí vám množstvo príležitostí.“

Z laboratória do reality

Môže sa univerzálny príjem premeniť z experimentu na skutočnosť? Aljaška je v súčasnosti jediným štátom, kde je zavedený univerzálny príjem. Vypláca sa od roku 1982 všetkým obyvateľom a výška závisí od ziskov krajiny, najmä z ropy. V roku 2016 dostávali obyvatelia štátu sumu zhruba 80 eur mesačne, čo je ďaleko od sumy, ktorú si predstavuje francúzsky politik Benoît Hamon, alebo ktorú v rámci svojho obyvateľstva otestovalo Fínsko, kedy v rokoch 2017 – 2018 dostávalo 2 000 nezamestnaných príspevok vo výške 560 eur mesačne. Od tohto projektu sa však upustilo a jeho dopady na vývoj zamestnanosti sa považovali za príliš slabé. V širšom meradle by sa univerzálny príjem mohol dokonca spájať s vyšším rizikom chudoby, tvrdí Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Podľa výpočtov OECD by to pre samotné Francúzsko znamenalo pokles príjmu pre 30 % domácností, vrátane podstatnej časti nezamestnaných. Takáto reforma by viedla k „častejším stratám u tých najchudobnejších a najbohatších, pričom stredná trieda by na tom bola asi najlepšie.“

Tieto závery len málo zaujímajú obhajcov univerzálneho príjmu, ktorým sa tento fenomén nedarí otestovať v praxi. Stále im slúžia ku cti len rozmanité experimenty a myšlienky financovania univerzálneho príjmu zo súkromných zdrojov alebo ropy. Jasno v tom má David Cayla z francúzskej asociácie Économistes atterrés: „Univerzálny príjem je falošná debata!“ Okrem nákladov na jeho financovanie, ktoré často spomínajú jeho odporcovia, by jedným z hlavných úskalí univerzálneho príjmu bolo pretrhnutie prepojenia medzi prácou a bohatstvom.„Ak chcete rozdeliť viac bohatstva, musíte viac vyrobiť. Myšlienky zástancov univerzálneho príjmu sú však postavené na predstave triezvej spoločnosti, založenej na skracovaní pracovného času, čo povedie k automatickému poklesu bohatstva. To nedáva zmysel. Úlohou štátu nie je rozdeľovať peniaze, ale podporovať integráciu. To si vyžaduje vytvorenie pracovných miest vo verejnom sektore, objednávok od súkromných spoločností a rozvoj silnej priemyselnej politiky. Zdá sa mi iluzórne myslieť si, že univerzálny príjem bude niečím výnimočným v tejto situácii.“

Táto viacúrovňová kríza (ekologická, zdravotnícka a ekonomická) vyvolala túžby po zrode inej spoločnosti, inom trhu práce a lepšej rovnováhe medzi súkromným a pracovným životom, a preto nie je prekvapivé, že niektorí ľudia snívajú o zmene.

Preložila Zuzana Chovancová

Foto: Welcome to the Jungle

Sledujte Welcome to the Jungle na Facebooku, prihláste sa na odber noviniek a nechajte si posielať naše články každý týždeň.

Guirec Gombert

Journaliste et Rédacteur de contenus indépendant

Tagy

  • Pridať medzi obľúbené
  • Zdieľať na Twitteri
  • Zdieľať na Facebooku
  • Zdieľať na LinkedIn

Súvisiaci obsah

Najnovšie články

Vulgarizmy na pracovisku: Áno či nie?

Je veľký rozdiel hodiť sprosté slovo smerom k zaseknutej tlačiarni – keď má viac-menej význam citoslovca – ako cieliť ním na konkrétneho adresáta.

Sledujte nás!

Získajte užitočné rady a informácie o spoločnostiach, ktoré hľadajú zamestnancov, každý týždeň priamo do vášho inboxu.

Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť. Sľubujeme, že vás nebudeme otravovať. Viac o našich zásadách ochrany osobných údajov sa môžete dozvedieť tu

A na našich sociálnych sieťach: