4 dobré dôvody, prečo to nepreháňať s nadčasmi

29. 10. 2020

3 min.

4 dobré dôvody, prečo to nepreháňať s nadčasmi
autor
Marianne Shehadeh

Créatrice de contenus @ Point Virgule

Ak príde reč na nadčasy, váš šéf určite použije argument, že nadčasy teoreticky pomáhajú zvyšovať produktivitu. Väčšieho omylu niet, najmä ak sa tento fenomén stáva bežnou súčasťou života vo vašej firme. Poďme si to spolu vysvetliť.

Nadčasy sú na Slovensku bežnou záležitosťou. Za celý rok môže zamestnanec pracovať maximálne 150 hodín práce nadčas. Nad 150 hodín môže zamestnanec pracovať nadčas iba ak s tým súhlasí, maximálne však 400 hodín za rok. Nadčasy majú však viac negatívnych účinkov, než by sme si mysleli. Prečo by sme sa im teda mali vyhnúť?

1. Choroba, únava, stres. Nadčasy ovplyvňujú naše zdravie

Štátny inštitút pre bezpečnosť a ochranu zdravia na pracovisku v USA (NIOSH) v roku 2004 vypracoval správu o fyzických, psychických, emocionálnych a sociálnych vplyvoch nadčasov na ľudské zdravie. Výsledky boli znepokojivé:

  • Viac ako 10 hodín práce denne zvyšuje riziko výskytu kardiovaskulárnych chorôb o 60 %.
  • Pracovať viac ako 40 hodín do týždňa nás vedie ku konzumácii alkoholu, fajčeniu a abnormálnej strate hmotnosti (najmä u mužov).
  • Pracovať viac ako 50 až 60 hodín do týždňa je príčinou vážnych vzťahových problémov u 10 % zamestnancov.

Aby toho nebolo málo, podľa vedcov sa pri viac ako 11 hodinách nadčasov týždenne zvyšuje riziko depresie. Netreba dodávať, že nadčasy alebo prepracovanosť spôsobujú únavu, ktorú často sprevádza stres. Ďalej nasleduje efekt snehovej gule: vysoká hladina stresového hormónu kortizolu, zhoršenie spánku, nechutenstvo, oslabenie imunitného systému, zhoršenie nálady a pamäte.

„Ak sa nám kumulujú nadčasy, neznamená to, že pracujeme viac. Prestávky a dovolenky nám pomáhajú vyvetrať hlavu, dať sa dokopy a prísť na nové myšlienky,“ vysvetľuje odborník na pracovnú psychológiu Pierre Lainey, ktorý vyučuje manažment na európskej vysokej obchodnej škole HEC v Paríži.

Koniec koncov, fixná pracovná doba, povinné a odporúčané prestávky existujú z dobrého dôvodu: aby ste si oddýchli. Žiadne nadčasy neprevážia účinky na vaše zdravie.

Podľa vedcov sa pri viac ako 11 hodinách nadčasov týždenne zvyšuje riziko depresie.

2. Nadčasy sú kontraproduktívne

Štúdií o negatívnom vplyve nadčasov na produktivitu nie je veľa, no prvé z nich sa objavili pred viac ako troma desaťročiami. V štúdii publikovanej v časopise The Business Roundtable v roku 1980 sa píše, že „čím viac pracujete, tým menej efektívni a produktívni ste.“ Ak pracujeme viac ako 50 hodín týždenne, sme menej produktívni. Podobne aj nejaká činnosť, ktorá by nám bežne zabrala 20 minút, nám bude trvať dve hodiny, ak sme unavení.

Ak sa na to pozrieme zo širšej perspektívy, nadčasy majú oveľa väčší vplyv. Podľa štúdie Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), do ktorej sa zapojilo 50000 zamestnancov z 36 krajín, trávia tí najproduktívnejší zamestnanci v práci menej času. Výskumníci našli súvislosť medzi produktivitou zamestnancov z jednej krajiny a počtom ročne odpracovaných hodín.

V skutočnosti ide o myšlienku, s ktorou sa v 18. storočí pohrával filozof a ekonóm Adam Smith. Človek, ktorý si udržiava slabšie, ale konštantné pracovné tempo, menej pociťuje stres, z dlhodobého hľadiska chráni svoje zdravie a dokáže splniť vyšší počet úloh. Okrem tohto zistenia existuje množstvo výhod, ktoré sú typické pre bohaté a rozvinuté krajiny: vyšší kapitál, kvalitná infraštruktúra a lepšia organizácia… Toto všetko zároveň v danom časovom období ovplyvňuje produktivitu.

Podľa štúdie OECD sú Gréci so svojimi približne viac ako 2000 hodinami ročne najpracovitejší, na strane druhej Nemci odpracujú približne 1400 hodín ročne a ich produktivita je preto o 70 % vyššia.

Výskumníci našli súvislosť medzi produktivitou zamestnancov z jednej krajiny a počtom ročne odpracovaných hodín.

3. Fluktuácia zamestnancov a straty v dynamike firmy ako následky nadčasov

Ak pracujete nad rámec štandardných pracovných hodín len výnimočne a na báze ad hoc, nadčasy vám dávajú možnosť využiť pokojnejšiu atmosféru vo firme na sústredenie sa alebo na hľadanie inšpirácie bez rozptyľovania či vyrušovania. Keď sa ale doteraz výnimočné situácie stanú bežnou súčasťou chodu firmy, nadčasy oslabia nielen ľudský faktor, ale rovnako vedú aj k nižšej produktivite spoločnosti.

Podľa už spomínanej štúdie NIOSH vykazuje 54 % spoločností, ktoré od svojich zamestnancov vyžadujú vysoké pracovné tempo, mieru absencií presahujúcu 9 %. Pohroma absencií je začiatkom začarovaného kruhu fluktuácie zamestnancov, ktorá spôsobuje nestabilitu, nespokojnosť, stres…

Pokiaľ ide o ľudí na vedúcich pozíciách, produktivita klesá o 25 %, ak títo ľudia pracujú viac ako 60 hodín týždenne. Šéfovia firiem ale chcú, aby manažéri pracovali viac, no toto je obraz hada, ktorý si hryzie vlastný chvost.

Keď sa doteraz výnimočné situácie stanú bežnou súčasťou chodu firmy, nadčasy oslabia nielen ľudský faktor, ale rovnako vedú aj k nižšej produktivite spoločnosti.

4. Nadčasy škodia kariére

Vedci Argyro Avgoustakiová a Hans Frankort z Londýnskej univerzity publikovali štúdiu zameranú na vplyv pracovného nasadenia na pohodu a kariéru zamestnancov. V nej autori tvrdia, že „dlhotrvajúce intenzívne pracovné nasadenie má zničujúci efekt na kvalitu práce, profesionálnej spokojnosti a možnosti kariérneho postupu.“

Inými slovami, preťaženie prácou, utopické termíny, nútené pracovné tempo a všetky neduhy, ktoré sú typické pre vysoké pracovné nasadenie, sú škodlivé pre zdravie zamestnancov. Únava, stres a všetky ďalšie katastrofálne následky (viď bod č. 1), ktoré sa s nadčasmi spájajú, potom vedú zamestnancov k menšej pracovnej motivácii, nižšej koncentrácii, zhoršenej dôslednosti a nechuti pracovať. Pri tomto štýle práce sa jednotlivcovi znižujú šance na povýšenie.

Preťaženie prácou, utopické termíny, nútené pracovné tempo a všetky neduhy, ktoré sú typické pre vysoké pracovné nasadenie, sú škodlivé pre zdravie zamestnancov.

Kruh sa uzavrel. Ak sa niekto snaží pracovať príliš veľa a príliš dobre, môže sa to skončiť syndrómom vyhorenia. Existenciu nadčasov však netreba zrušiť a stále môžu byť pozitívnym fenoménom, ak s nimi jednotlivec sám dobrovoľne súhlasí a ak sú adekvátne ohodnotené. Budete teda pracovať nadčas aj naďalej?

Preložila Zuzana Chovancová

Foto: Welcome to the Jungle

Sledujte Welcome to the Jungle na Facebooku, prihláste sa na odber noviniek a nechajte si posielať naše články každý týždeň.