Genderová priepasť výpočtovej techniky: Prečo tu stále panujú 80. roky?

Genderová priepasť výpočtovej techniky: Prečo tu stále panujú 80. roky?

Kathryn Ullrichová začala svoju kariéru uprostred 80. rokov. Po absolvovaní s vyznamenaním v oblasti elektrického inžinierstva na Michiganskej univerzite sa spolu s kamarátom zamestnala v tej istej spoločnosti v Kalifornii. Stala sa manažérkou pracovníkov na denných linkách, zatiaľ čo jeho priradili na prácu na špeciálnych projektoch. O pár rokov neskôr začala Ullrichová pracovať v oblasti strategických konzultácií a povýšenie jej ukradol neschopný kolega. Presunula sa do oblasti softvérového marketingu, v ktorom sa ocitla na pozícii produktového manažéra, hoci vykonávala rovnaké množstvo práce ako generálny manažér.
Tieto neustále prekážky, s ktorými sa stretávala, ju naučili, že zažíva podobné situácie ako ostatné inžinierky. Všetky mali svojho prvého mentora v rodine. Ullrichová spomínala na konverzácie, ktoré viedla s otcom o aplikácii teórií zo školy v skutočnom pracovnom prostredí. Naučil ju identifikovať farebné kódovanie na rezistoroch pomocou mnemotechnických pesničiek, ktoré kolovali medzi inžiniermi.

„Potrebujete vzor,“ tvrdí Ullrichová. „V tom čase boli vzory muži, takže to musel byť niekto z vašej rodiny, kto vám povedal, že je v poriadku stať sa inžinierkou. Mali sme podporu otcov, strýkov a bratov, preto nám to nebolo cudzie.“ Dnes je Ullrichová na vedúcej pozícii v Odgers Berndtson, spoločnosti pre výkonné vyhľadávanie zamestnancov, kde pomáha technologickým firmám s prijímaním kvalifikovaných zamestnancov na vyššie pozície.

Aj keď v poslednej dobe rastie podpora žien v oblasti výpočtovej techniky, percento žien, ktoré v danej oblasti získali titul, bolo v USA najvyššie v roku 1984 – 37 %. Ich počet následne podľa štúdie Národného centra pre ženy v IT z roku 2016 drasticky klesol. Štúdia tiež zistila, že počet žien pracujúcich v oblasti IT postupne klesá od roku 1991, keď ich bolo 36 %. A podľa tabuľky, ktoré centrum vydalo v roku 2019, iba 26 % pracovných pozícií v tejto oblasti zastávali ženy.

Od 40. rokov 20. storočia bolo USA svetovou veľmocou vo výpočtovej technike, ale dnes je genderová priepasť medzi profesionálmi v krajine ešte väčšia než v 80. rokoch. Ako následok kultúrnych, ekonomických a politických rozhodnutí sa vďaka tejto dekáde podarilo dohnať genderové rozdiely z predošlých generácií na vrchol a vytvoriť tak rozvíjajúci sa priemysel, ktorý svojim zamestnankyniam nevytvára priaznivé pracovné prostredie.

1940 – 1960: Genderovanie prvých pozícií v oblasti výpočtovej techniky

Od úplných počiatkov tohto odvetia ovplyvňovali obsadzovanie pozícií spoločenské pohlavné predsudky. V 40. rokoch americká armáda financovala prvý programovateľný digitálny počítač: Elektronický číselný integrátor a počítač.
Vedúci projektu priradili prestížnu prácu inžinierstva s hardvérom mužom a podcenili zároveň technickú a analytickú zdatnosť, ktorú programovanie týchto strojov vyžadovalo. Píše tak Jennifer Lightová vo svojej štúdii z roku 1999 s názvom Keď boli počítače ženy. Programovanie bolo vnímané ako administratívna práca, preto bolo zamestnaných 6 žien – Kathleen McNultyová, Frances Bilasová, Betty Jean Jenningsová, Betty Holbertonová, Ruth Lichtermanová a Marlyn Wescoffová. Ich zásadná úloha bola neskôr úplne zamlčaná vo všetkých tlačových správach a verejných prezentáciách.

„Úlohou Oddelenia vojny a spravodajstva vo vytváraní verejného diškurzu o strojoch a ich význame je zásadná. Akékoľvek potenciálne príležitosti pre ženské programátorky na to, aby získali pozornosť verejnosti a uznanie za svoju prácu, nikdy neboli realizované,“ píše Lightová.

V 50. a 60. rokoch sa zvýšil dopyt po programátoroch, pretože firmy začali používať softvérové programy. Programátorov zamestnávali podľa schopností, často na základe testov rozpoznávania vzorcov, a zaúčali ich v zamestnaní. Podľa výskumu Claire L. Evansovej, ktorá vydala knihu Broad Band: The Untold Story of the Women Who Made the Internet (Široké pásmo: Nevypovedaný príbeh žien, ktoré vytvorili internet, pozn. prek.), zastávali ženy 30 – 50 % programátorských pozícií.

Programovanie bolo vnímané podobne ako práca sekretárky, ale možnosti kariérneho postupu túto oblasť medzi ženami spopularizovali. V časopise Cosmopolitan vyšiel v roku 1967 článok The Computer Girls (Počítačové dievčatá, pozn. prek.). Lois Mandelová v ňom opísala, že dobre organizované ženy sústredené na detail majú v programovaní výhodu oproti mužom. Citovala významnú počítačovú vedkyňu Grace Hopperovú: „Musíte plánovať vopred a rozvrhnúť všetko tak, aby to bolo pripravené na moment, keď to budete potrebovať. Programovanie si vyžaduje trpezlivosť a schopnosť zamerať sa na detaily. Ženám ide programovanie prirodzene.“

V polovici 60. rokov sa však programovanie postupne stávalo viac mužskou záležitosťou. V oblasti sa začal lepšie rozoznávať komplexný proces analýzy, plánovania, testovania a odstraňovania porúch. Zároveň obmedzenia elektrických počítačov prvej generácie vyžadovali, aby programátori „kultivovali sériu idiosynkratických a vysoko individuálnych techník remesla,“ píše Nathan Ensmenger vo svojej štúdii z roku 2008. Programovanie čoskoro „získalo reputáciu nerozlúštiteľnosti väčšinou spoločnosťou, pochopiteľnou len pre malú skupinku extrémne talentovaných zasvätených,“ dodáva.

Programátori mužského pohlavia pracovali na zlepšení povesti tejto profesie tak, že vytvárali profesionálne organizácie, do ktorých neprijímali ženy. Následne manipulovali firmy, aby prijímali zamestnancov na základe testov schopností a osobnostných profilov, ktoré boli založené primárne na kurzoch matematiky. Tie si však častejšie volili muži. Rovnako bolo uprednostnené prijímanie na základe identifikácie osobnostne obzvlášť obsesívnych samotárov. V polovici 60. rokov podľa Ensmengera využívalo až 80 % firiem tieto testy a osobnostné profily ako hlavný nástroj zamestnávania programátorov.

Ďalšie obľúbené články pre: Pracujúci

Anti-ambicióznosť: je lepšie byť priemerný než sa upracovať k smrti?

70. roky: Postup žien na pracovisku a vzostup programovania

Hnutie ženskej emancipácie 70. rokov bojovalo proti normalizovaným predsudkom, ktoré boli dovtedy na pracoviskách bežné. Aj keď ženy budovali svoje kariéry v programovaní v 50. aj 60. rokoch, kultúra pracovísk bola presýtená nepriamym sexizmom. Vedec William F. Vogel zistil, že ponižujúce „vtipné“ články o ženách v oblasti technológií boli bežnou praxou v odborných časopisoch. V časopise Datamation sa v roku 1962 napríklad písalo aj nasledovné: „Keď dostane žena pracovnú ponuku, nedokáže sa rozhodnúť a musí ísť domov poradiť sa s mamičkou.“

Vogel však poznamenáva, že približne v polovici 70. rokov sa zobrazovanie žien v programátorskej oblasti zmenilo a stalo sa inkluzívnejším. Dokonca nastala zmena vo vedení magazínu Datamation, ktorý začal publikovať podporné listy pre ženy v danom priemysle. Pod vplyvom legislatívy ohľadom rovnosti príležitostí a ženských hnutí tri veľké počítačové firmy – IBM, Control Data a Burroughs Corporation – začali dbať o rovnosť na pracovisku.

V IBM napríklad Barbara Boylová strávila ako manažérka personálu 14 rokov a vytvorila množstvo interných pravidiel v súlade s afirmatívnym konaním. V roku 1970 sa stala prvou manažérkou ženských programov v IBM. Potom vytvorila vlastnú konzultantskú firmu pre iné firmy na základe tých najlepších praktík ohľadom genderovej rovnosti, ako napríklad dokumentáciu špecializovaných kvalifikácií v rámci minimalizácie manažérskej ovplyvniteľnosti.

V roku 1977 umožnil vývoj mikroprocesorov vznik osobných počítačov, takzvaných mikropočítačov, ktoré boli produkované za také nízke náklady, že si ich mohol dovoliť zadovážiť bežný používateľ. Vedci zistili, že vzostup týchto počítačov spôsobil pokles počtu žien, ktoré študovali programovanie. Otcovia väčšinou trávili viac času so synmi než s dcérami a trávili preto aj viac času učením práce s počítačom. „Každým krokom od útleho detstva až po univerzitu je programovanie aktívne prisudzované mužom samotnými mužmi a ženy a dievčatá im ho pasívne prenechávajú,“ píšu Jane Margolisová a Allan Fischer vo svojej knihe Unlocking the Clubhouse: Women in Computing (Odomykanie klubu: Ženy a programovanie, pozn prek.). Osobné počítače boli tiež marketingovo cielené na chlapcov a mužov. V 80. rokoch popkultúra prevzala myšlienku, že počítače sú pre chlapcov šprtov a vznikli filmy ako Tron, Podivná veda a Vojnové hry.

Tiež sa zistilo, že predtým, než boli mladí muži a ženy vystavení počítačom doma, takmer žiadni čerství univerzitní študenti s nimi nemali skúsenosti. V polovici 80. rokov začali však profesori počítačovej vedy očakávať od nováčikov skúsenosti. Patricia Ordóñezová, ktorá pracuje na Fakulte výpočtovej techniky na Portorickej univerzite, sa vzdala štúdia programovania na vysokej škole, pretože nemala žiadne skúsenosti a v triede zaostávala. „Opýtala som sa otázku a profesor stíchol, pozrel sa na mňa a povedal: To by ste už dávno mali vedieť,“ dosvedčila Ordóñezová v rozhovore v roku 2014.

Dopyt po programovaní stúpol, prekonal dokonca aj kapacity profesorov, ktorí ho učili. V reakcii začali univerzity od študentoch vyžadovať programátorské a vysoké matematické znalosti, ak sa chceli stať absolventmi programovacieho odboru – „efektívny, neidentifikovateľný filter, ktorý vylučoval ženy z počítačovej vedy,“ vysvetľuje históriu technológií a kultúry Thomas Misa, editor knihy Gender Codes: Why Women Are Leaving Computing (Genderový kód: Prečo ženy odchádzajú z oblasti programovania, pozn. prek.).

Zmena spôsobu výučby programovania na vysokých školách odradila mnohé ženy od zvolenia si tejto kariéry. Zároveň počas tejto dekády dramaticky stúpol počet žien, ktoré študovali medicínu, právo a obchod, čo len značilo vývoj v postupe žien v iných náročných a vysoko kvalifikovaných odvetviach.

80. roky: Dramatický pokles počtu žien v počítačovej vede

V 60. rokov začali v USA platiť zmeny podporujúce rovnosť pohlaví, ako napríklad vytvorenie Komisie rovnosti zamestnaneckých príležitostí, ktorá presadzovala ľudské práva proti diskriminácii. Niektorí historici však zdôrazňujú, že značnú časť vývoja zabrzdili americké technologické firmy ako dôsledok tlaku trhu a politického odporu voči feminizmu. „V momente, keď sa zdalo, že ženy sa už nebudú dlho trápiť s nerovnosťou, zdvihla sa vlna odporu,“ píše Susan Faludiová vo svojej knihe z roku 1991 Backlash: The Undeclared War Against American Women (Odpor: Nevyhlásená vojna americkým ženám, pozn. prek.). „Aj keď obchodníci tvrdia, že sú si vedomí a odmietajú sexuálnu diskrimináciu, korporátna Amerika ešte len musí podstúpiť kroky k jej odstráneniu,“ vysvetľuje.

V 80. rokoch prešli mnohé americké firmy finančnými a organizačnými krízami, čo bol následok stretu niekoľkých ekonomických faktorov – finančná deregulácia americkej ekonómie v 70. rokoch, zvýšenie medzinárodnej konkurencie v technológiách a výrobe a prijatie neoliberálnej politiky počas vlády prezidenta Ronalda Reagana. Tá spôsobila, že korporácie uprednostňovali hodnoty akcionárov viac než internú reinvestíciu do vlastných zamestnancov. Ako súčasť týchto zásadných zmien mnohé americké firmy „efektívne pošliapali genderovo pozitívne interné zmeny spôsobené ženským hnutím 70. rokov,“ tvrdí Misa.

Len najväčšie korporácie si vďaka svojej veľkosti mohli počas ekonomických zmien v 80. rokoch dovoliť udržať si dobre zorganizované oddelenia ľudských zdrojov. To im podľa Misu umožnilo zachovať si genderovo vyrovnaný proces zamestnávania. Počas rozhovorov, ktoré viedol v rámci svojho akademického výskumu, si všimol, že väčšina žien, s ktorými sa rozprával, zotrvávala zamestnaná na stredných pozíciách pre najväčšie firmy: AT&T, Lockheed Martin, American Airlines a IBM.

Meniace sa podnikateľské priority tejto éry vytvorili v menších technologických spoločnostiach a startupoch internú kultúru zameranú na vytváranie a maximalizáciu návratnosti rizikového kapitálu. Na začiatku 80. rokov existovalo len pár tuctov firiem s rizikovým kapitálom, ktoré spravovali dohromady cca 3 miliardy dolárov vo fondoch. Koncom dekády analytici odhadovali, že týchto firiem bolo vyše 650 a ich hodnota sa pohybovala okolo 31 miliárd dolárov.

Investícia do rizikového kapitálu je oblasťou, v ktorej dominujú muži, a jej expanzia v 80. rokoch vytvorila model, na základe ktorého funguje rizikový kapitál tech startupov. Nedostatok adekvátnej diverzifikovanej reprezentácie vo firmách s rizikovým kapitálom prispieval k nedostatku investícií do startupov, v ktorých pracovali alebo ich zakladali ženy. V roku 2019 tímy, v ktorých figurovali ženy alebo len ženy, tvorili len 11,5 % z celého rizikového kapitálu, čo však predstavuje nárast oproti 10,6 % z roku 2018. Vo svojej analýze to uviedla spoločnosť PitchBook, ktorá spracováva dáta súkromného trhu.

Anastasia Pashová, zakladateľka firmy pracujúcej s virtuálnou realitou Globetrotter VR, si pamätá, ako organizovala panelovú diskusiu s technologičkami na konferencii v roku 2019. Všetky opisovali problémy, s ktorými sa stretli pri zháňaní prostriedkov pre svoje projekty. „Bolo šokujúce zistiť, že aj tie najúspešnejšie ženy v celom odvetví sa museli stretnúť s takýmito prekážkami,“ dodáva.

Čoraz viac žien sa v súčasnosti stáva spoluvlastníčkami firiem s rizikovým kapitálom. Jedným z dôvodov je aj fakt, že dokážu lepšie pochopiť produkty, ktoré boli vytvorené ženami pre ženy, a v ktorých môžu zároveň lepšie spolupracovať s ďalšími podnikateľkami a technologičkami. Niektorí experti však tvrdia, že tradičný postoj k mužským zakladateľom rizikových firiem podporuje nekončiacu a pretrvávajúcu kultúru, ktorá stále umožňuje sexizmus.

„High tech firmy s ideológiou ‚novej ekonómie‘ efektívne potopili moderné a dobre organizované oddelenia ľudských zdrojov – ktoré boli udržiavané vo veľkých firmách,“ spomína Misa. Zároveň poukazuje na problémy, s ktorými sa ženy stretli v Silicon Valley pri riešení sexuálneho obťažovania s oddeleniami ľudských zdrojov. „Univerzity, nadácie, vládne agentúry a profesionálne organizácie, všetky rozumne zakročili proti veciam, nad ktorými mali kontrolu. Technologické spoločnosti by však toho mohli urobiť oveľa viac.“

Programátorky dnes

V porovnaní s dávno etablovanou oblasťou STEM je programovanie stále relatívne novým odvetvím, v ktorom pretrvávajú spoločenské predsudky. Tie tento priemysel formovali v 80. rokoch. V roku 2012 sme vďaka výskumu zistili, že ženy, ktoré odišli z inžinierskych pozícií, najviac odchádzali najmä pre nepríjemné pracovné prostredie, a to vrátane prípadov, kde bola ako dôvod odchodu uvedená túžba tráviť viac času s rodinou.

V roku 2016 bolo nielenže percento žien, ktoré vyštudovalo odbor v počítačovej vede, nízke, ale aj úbytok žien v technických oblastiach bol dvojnásobne vyšší než u mužov. Hoci v súčasnosti prebieha v oblasti vývoj, ktorý podporuje viac žien k vytváraniu kariéry vo výpočtovej technike, zmeny sú pomalé.

Podľa štatistík diverzity, ktoré uverejnili technologické spoločnosti, sa medzi rokmi 2014 a 2019 zmenil pomer pohlaví medzi pracovníkmi Google z 83,4 % mužov na 77 %. Aj Apple a Microsoft zaznamenali len trojpercentný nárast počtu žien u svojich technických zamestnancov. Podľa odhadov od roku 2018 do roku 2028 narastie dopyt po softvérových inžinieroch o 21 %, čo je rýchlejšie než priemerný dopyt po všetkých ostatných povolaniach. Napriek tomu bolo v roku 2018 len 20 % ženských absolventiek bakalárskych programov počítačových a informačných.

Zmeny sa už dejú v celom počítačovom priemysle a vytvára sa budúca pracovná sila, ktorá predstavuje rôznorodosť používateľov technológií. Rastie počet organizácií, ktoré sa venujú mentoringu rôznych študentov v oblasti počítačovej vedy, ako napríklad The Grace Hopper Program: Coding Bootcamp, Black Girls Code či slovenská iniciatíva Aj Ty v IT. Vznikajú aj profesionálne skupiny, ktoré podporujú ženy v technologických odboroch, napríklad Women Who Code a Ladies of Code. Technologické spoločnosti ponúkajú štedré rodičovské dovolenky, ktoré pomáhajú udržiavaniu zamestnankýň v USA, krajine, ktorá ako jedna z mála na svete nedisponuje žiadnymi oficiálnymi nariadeniami pre rodičov. A podľa dát, ktoré publikovala Fakulta práv na Harvardovej univerzite v roku 2019, sa čoraz viac žien vo všetkých sektoroch stáva generálnymi riaditeľkami. Medzi nimi sú nové tváre so skúsenosťami v technológiách. Práve ony môžu ovplyvniť interný rozvoj firemnej kultúry, ako aj budúcnosť príležitostí v tomto odvetví.

„Aby sme mali novú generáciu technologičiek, ženy musia vidieť ženy na ich vytúžených kariérnych pozíciách,“ tvrdí Rhiannon Little-Surowskiová, zakladateľka programátorského kurzu. Ženy musia podľa nej „vidieť vzory, s ktorými sa môžu identifikovať.“

Preložila Dorota Bachratá

Ilustrácia: Victoria Roussel pre Welcome to the Jungle

Sledujte Welcome to the Jungle na Facebooku, prihláste sa na odber noviniek a nechajte si posielať naše články každý týždeň.

  • Pridať medzi obľúbené
  • Zdieľať na Twitteri
  • Zdieľať na Facebooku
  • Zdieľať na LinkedIn

Súvisiaci obsah

Najnovšie články

Stop diktátom o generácii mileniálov

Áno, mileniáli už nie sú takí mladí a v skutočnosti sa nelíšia od ostatných. Odborníci a novinári dnes viac obľubujú „generáciu Z“.

Sledujte nás!

Získajte užitočné rady a informácie o spoločnostiach, ktoré hľadajú zamestnancov, každý týždeň priamo do vášho inboxu.

Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť. Sľubujeme, že vás nebudeme otravovať. Viac o našich zásadách ochrany osobných údajov sa môžete dozvedieť tu

A na našich sociálnych sieťach: