Bezpečnostné opatrenia na pracovisku: Ako znížiť riziko nákazy?

Bezpečnostné opatrenia na pracovisku: Ako znížiť riziko nákazy?

Deväť z desiatich Slovákov a Sloveniek obmedzilo v marci sociálne kontakty, začalo mimo domácnosti nosiť rúško a pokračovalo v tomto trende aj v apríli. Vyplýva to z prieskumov „Ako sa máte, Slovensko?“ Po dlhých mesiacoch sa však mnohí pomaly vracajú do kancelárií. Počty nakazených koronavírusom klesajú a firmy preto uvažujú nad povolaním zamestnancov späť do open spaceov a zasadačiek. Zdá sa, že vyhraté to majú kancelárie, kde už používajú bezdotykové riešenia, či už ide o dvere, alebo vodovodný kohútik na fotobunku. Nie všetci však majú také možnosti. Ako sa teda čo najbezpečnejšie vrátiť do práce? A sú na to vôbec oficiálne pravidlá?

V prvom rade treba povedať, že zákon neukladá firmám pri návrate ich pracovníkov do kancelárií žiadnu explicitnú povinnosť. Inšpektorát práce, Európska únia či hlavný hygienik však vydali viacero odporúčaní, ktoré sa oplatí dodržať. Pripravili sme preto ich prehľad, rovnako ako aj pár tipov, na čo v tomto čase nezabudnúť. Týkajú sa vybavenia kancelárií, pravidiel pri kontakte s kolegami alebo nosenia rúšok.

Čo môžete spraviť pre zníženie rizika vy?

Musím nosiť rúško?

Rúško sa odporúča nosiť v každej situácii, kde môžete niekoho nakaziť vy alebo niekto môže nakaziť vás. Vonku rúško mať nemusíte, ak sú od vás iní ľudia vzdialení na viac ako 5 metrov. V interiéri, kam má prístup viac ľudí, je rúško stále povinné. Výnimku majú aktuálne niektoré skupiny žiakov, študentov a pedagogických zamestnancov.

Musím nosiť rúško v kancelárii?

Na pracovisku sa o tom dá, samozrejme, polemizovať. V princípe platí, že ak ste v kancelárii sami, môžete si ho zložiť. Ak je vás viac, odporúča sa nechať si ho. Takisto ho používajte v spoločných priestoroch.

Ako často treba rúško meniť?

Na toto je, naopak, veľmi jasná odpoveď. „Pravidelnosť výmeny látkového rúška sa odporúča po dobe cca dvoch hodín alebo po jeho zvlhnutí. Inak sa jeho účinnosť znižuje. Jednorazové rúško je použiteľné len raz a odporúčaná doba použitia je tiež cca dve hodiny, prípadne po zvlhnutí,“ vysvetľuje Katarína Karafová, vedúca oddelenia pracovnej zdravotnej služby spoločnosti Besoft.

Pripomína, že použité rúška netreba dávať na pracovný stôl alebo hocikam inam. Patria do plastovej tašky či vrecka, ktoré treba mať pri stole a pevne ich uzavrieť. Tašku s použitými jednorazovými rúškami vyhadzujeme do nevytriedeného komunálneho odpadu, tašku s rúškami na opätovné použitie berieme domov. Po každej manipulácii s rúškami si treba znova umyť ruky.

Ako sa starať o látkové rúško?

Treba ho vyprať ideálne pri teplote 60 stupňov Celzia a po vysušení prežehliť. Alebo ho môžete vyvariť tak, ako sa kedysi vyvárali detské plienky.

Môžem používať respirátor?

Vláda začiatkom apríla zakázala predaj respirátorov verejnosti. Tieto ochranné pomôcky sú oficiálne určené pre zdravotníkov a silové zložky. Logika za zákonom je taká, že respirátor chráni len vás, ale nie okolie. Vy síce vdychujete filtrovaný vzduch, no vydychujete všetko. Ak ho už máte, mali by ste na ňom teda nosiť navyše aj rúško, aby ste chránili aj ostatných.

Ako si umývať ruky?

Po vstupe na pracovisko či po každej manipulácii s rúškom, jedlom, peniazmi a odpadkami si to treba namieriť rovno k umývadlu a umyť si ruky. Ideálne pod tečúcou vodou a mydlom. Unicef uvádza, že ak použijete mydlo, je jedno, či je voda studená alebo teplá. Umyť treba celé ruky, teda dlane aj chrbty rúk, priestor medzi prstami aj za nechtami.

„Ruky si treba umývať po dobu najmenej 20 – 30 sekúnd. Je to práve toľko času, koľko potrebujete, kým dvakrát zaspievate celú pesničku Happy Birthday,“ píše Unicef. Na osušenie použite jednorazové utierky.

Ak nemáte mydlo, použite dezinfekčný gél obsahujúci najmenej 60 % alkoholu a tiež si ho dôsledne nanášajte na ruky najmenej 20 sekúnd.

Ako vyzerá správna respiračná hygiena?

Ide o niečo, čo nás učili ešte v škole. Kýchať a kašľať netreba do otvoreného priestoru alebo do dlaní. Ak si potrebujete odkašľať, urobte tak do jednorazovej papierovej vreckovky. Ak ju nemáte, kýchnite alebo zakašlite do lakťovej jamky.

Ako cestovať do práce?

Ak sa dá, je bezpečnejšie chodiť do práce pešo, vlastným autom alebo vlastným bicyklom ako MHD. Firmám sa preto odporúča sprístupniť zamestnancom parkovisko či miesta na odkladanie bicyklov. Úplne ideálne je si ešte pred príchodom do práce odmerať teplotu. Ak ju máte zvýšenú, kontaktujte zamestnávateľa.

Ako sa starať o pracovisko?

Čo všetko a ako často dezinfikovať?

Jedno je isté už teraz – upratovať sa bude musieť častejšie. Ak ste si mysleli, že stačí, ak všetko poriadne každý večer vydezinfikuje upratovacia firma, ste na omyle. Podľa Kataríny Karafovej by sa plochy, ktorých sa dotýka viacero ľudí, mali čistiť už každých pár hodín.

Ak to firma nestíha, priložiť ruku k dielu v rámci ochrany pracoviska môžu aj zamestnanci. Všetko je o dohode. Ako často by to ale po správnosti malo byť?

Kávovar, respektíve dotykové plochy kávovaru, minimálne dvakrát za pracovnú zmenu (napríklad po rannej a poobednej káve). Pracovné plochy a stoly, ktorých sa v priebehu zmeny dotýka viac zamestnancov, odporúčame priebežne dezinfikovať počas pracovnej doby, napríklad každé 2 hodiny,“ menuje Karafová. Netreba zabudnúť na kľučky dverí a skriniek. Platí to aj pre všetku techniku, ktorá neslúži len jednému pracovníkovi.

„Ak sa týchto plôch dotýka len jeden zamestnanec, po pracovnej zmene by si mal dezinfikovať všetky dotykové plochy svojho pracovného miesta,“ pokračuje.

Ak sú súčasťou pracoviska šatne alebo sprchy, treba zabezpečiť ich čistenie minimálne raz za zmenu. Dezinfekcia toaliet sa odporúča najmenej raz za dve hodiny.

Ako by mal vyzerať po novom môj pracovný stôl?

Ukazuje sa, že pre všetkých je teraz oveľa jednoduchšie, ak má pracovník na svojom stole len nevyhnutné veci. Horám kníh, papierov, šanónov a „pracovnému bordelu“ sa teraz vyhnite. „Čím menej dotykových plôch a čím ľahšie prístupných, tým jednoduchšie je samotné čistenie a udržiavanie priestoru v čistom stave,“ vysvetľuje riaditeľ Kinnarps Slovakia Jakub Hermann.

Nepoužívajte kancelárske pomôcky po niekom inom. Perá, zošívačky či notesy majte radšej vlastné. Na konci každého pracovného dňa by si mal zamestnanec svoj pracovný stôl aj sám vydezinfikovať.

„Naďalej navyše platí, že aby si zamestnanec mohol nosiť laptop a firemný telefón domov, musí mať súhlas od zamestnávateľa,” pripomína Katarína Karafová. Ak to tak robí, odporúča pravidelne dezinfikovať klávesnicu laptopu a mobil dezinfekčnými utierkami.

Ako sa pohybovať a správať v spoločných priestoroch?

Kuchynky, oddychové miestnosti či zasadačky. Kým pred koronavírusom boli vítaným spestrením kancelárií, dnes sú to skôr rizikové zóny. Odborníci sa však zhodujú, že ak sa dodržia hygienické opatrenia, používať sa aspoň niektoré môžu. Katarína Karafová hovorí, že treba dbať na to, aby sa ľudia v týchto priestoroch nezhromažďovali vo veľkom. Aj tu platia dvojmetrové rozstupy.

„Počas obeda by mali sedieť za stolom maximálne dvaja zamestnanci krížom oproti sebe,” vraví odborníčka na bezpečnosť pri práci. Príbor by mal byť balený samostatne alebo by si zamestnanci mali doniesť vlastný. Vyhnúť sa treba aj používaniu spoločných pohárov, riadu a utierok.

„Rovnako odporúčame nepreplniť zasadačky a snažiť sa fyzické stretnutia plánovať do čo najviac otvorených priestorov,“ pripomína zase workplace konzultantka a organizačná psychologička Kristína Pomothy. V zasadačkách treba tiež dbať na dodržiavanie rozstupov alebo aspoň aby bolo obsadené až každé druhé sedadlo.

Opatrne treba pracovať aj s časom, ktorý strávime na mítingu. Európska únia dokonca odporúča len 15 minút na nevyhnutný blízky kontakt s druhými kolegami.

Dohodnúť sa dá aj na samotnom pohybe zamestnancov. „Ak sa napríklad dohodneme, že budeme používať pravidlo pravej ruky, vyriešime tak spôsob pohybu v priestoroch, čo znamená, že nebude dochádzať ku kolíziám a osobnému kontaktu,“ uvádza Jakub Hermann. Relax zóny je podľa neho vhodnejšie teraz nevyužívať.

Ako si usporiadať stoly?

Ani pracovné miesta nebudú to, čo bývali. V open space kanceláriách pracujú ľudia často natlačení jeden vedľa druhého. Teraz sa odporúča zachovať medzi pracovníkmi dvojmetrové rozstupy aj na pracovisku.

Nie vo všetkých kanceláriách je ale možné nechať medzi ľuďmi prázdne stoly. Ak to nejde, treba skúsiť kanceláriu reorganizovať, čo môže byť v malých priestoroch problém. „Určite sa to dá, iba treba byť trochu kreatívny a doplniť do existujúceho pracovného prostredia systém predelov priestoru, ako je plexisklo, prípadne akustický paraván potiahnutý látkou určenou na čistenie dezinfekčnými prostriedkami,“ myslí si Hermann.

Ako bariéry medzi ľuďmi môžu slúžiť aj mobilné zásuvky alebo úložné jednotky. Svoje odporúčanie k reorganizácii priestoru vydala dokonca už aj Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. „Treba sa vyhnúť predmetom, ktoré nie sú pevné alebo majú medzery, ako sú napríklad črepníkové rastliny alebo vozíky,“ uvádza sa v dokumente o návrate na pracovisko.

Vetrať alebo zapnúť klímu?

Veľkou otázkou je klíma. Je bezpečné ju v aktuálnej situácii zapínať? Predsa len, vírus sa šíri najmä vzdušnou cestou. Jakub Hermann hovorí, že existujú rôzne štúdie, ktoré dokazujú, že ak je systém chladenia a riadenej výmeny vzduchu správne servisovaný, nemal by zadržiavať zárodky chorôb. Vylúčiť sa to však nedá, a preto by klímu podľa Karafovej z preventívnych dôvodov neodporúčali. „Ak je to možné, v spoločných priestoroch treba zabezpečiť pravidelné vetranie oknom, nie klimatizáciou,“ dodala.

Čo ak sa bojíte, že kancelária nie je dosť bezpečná?

Napriek všetkej snahe sa môže stať, že pracovníci nebudú vnímať návrat do kancelárie ako bezpečný. Právnik Marián Porvažník zo spoločnosti Vacuumlabs tvrdí, že v tom prípade sa môže zamestnanec oprieť o všeobecné ustanovenia Zákonníka práce. „Ak má dôvodné podozrenie, že je jeho zdravie ohrozené, môže sa rozhodnúť nedostaviť sa na miesto výkonu práce,“ vysvetľuje s tým, že na takéto podozrenie sú však potrebné dôkazy, predchádzajúca komunikácia so zamestnávateľom a celková závažnosť. „Hranica pre posúdenie závažnosti a dôkazné bremeno sú relatívne vysoko. Pokiaľ tak zamestnanec urobí bez dohody so zamestnávateľom, riskuje, že poruší pracovnú disciplínu. Situácia je iná, ak je v pracovnej zmluve umožnené zamestnancovi pracovať aj z domova, respektíve na diaľku,“ varuje. Kľúčom je komunikácia s firmou.

Organizačná psychologička Kristína Pomothy pripomína, že je dôležité nezhodu riešiť a nenechávať nevyslovené pochybnosti, ktoré môžu neskôr prerásť do väčších konfliktov. Zdôraznila, že pokiaľ v tíme vládne strach, je práve úlohou lídra situáciu ustáť, vypočuť si ľudí pod sebou a byť im neustálou oporou. To sa podľa nej dá aj na diaľku, hoci je to ťažšie. „Určite by sme nemali zanedbávať pravidelné videohovory one-on-one, budovať si vzťahy s ľuďmi aj mimo skupiny a pokiaľ to ide, so zapnutou webkamerou. Aj krátky rozhovor, v ktorom prevláda dôvera a pokoj, môže mať veľký efekt,“ uzavrela psychologička.

Foto: Welcome to the Jungle

Sledujte Welcome to the Jungle na Facebooku, prihláste sa na odber noviniek a nechajte si posielať naše články každý týždeň.

Veronika Šoltinská

Veronika je novinárka, ktorá žije v Bratislave. V minulosti písala pre Hospodárske noviny a viedla web slovenského Forbesu. Teraz je na voľnej nohe. Spoluzaložila tiež portál Vot.sk.

Tagy

  • Pridať k obľúbeným
  • Zdieľať na Twitteri
  • Zdieľať na Facebooku
  • Zdieľať na LinkedIn

Práca počas krízy COVID-19

Doba, v ktorej žijeme, mení zásadne nielen naše pracovné návyky, ale aj pracovný trh - či už ide o zmeny v odvetví, v ktorých pracujeme, alebo samotn…

Sledujte nás!

Získajte užitočné rady a informácie o spoločnostiach, ktoré hľadajú zamestnancov, každý týždeň priamo do vášho inboxu.

Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť. Sľubujeme, že vás nebudeme otravovať. Viac o našich zásadách ochrany osobných údajov sa môžete dozvedieť tu

A na našich sociálnych sieťach: