O fínskych spoločnostiach, ktoré sa naučili dôverovať svojim zamestnancom

16 juil. 2020

4min

O fínskych spoločnostiach, ktoré sa naučili dôverovať svojim zamestnancom
auteur.e
Laetitia Vitaud

Autor a rečník o budúcnosti práce

Skutočne existujú spoločnosti, kde zamestnanci môžu prísť do kancelárie, kedy chcú, a ktoré sú napriek tomu produktívne? Niekto by povedal, že je to skôr utópia.

Vo fínskych spoločnostiach je to ale skutočná realita. Vo Fínsku je zakorenená pragmatická kultúra, ktorej kľúčovými slovami sú dôvera a rovnosť. Fínski zamestnanci môžu prísť do kancelárie v čase, ktorý im najviac vyhovuje, a ak si to želajú, môžu pracovať na diaľku. Umožňuje im to nájsť lepšiu rovnováhu medzi pracovnými a rodinnými povinnosťami. Obmedzenia a povinnosti tak uvoľnia miesto spokojnosti a psychickej rovnováhe. Niektorí sa dokonca môžu rozhodnúť pracovať niekoľko mesiacov trebárs v Španielsku, aby sa vyhli drsným fínskym zimám. Ako to vlastne fínske spoločnosti robia? Môžeme sa od nich inšpirovať?

Počítačová spoločnosť Ambientia zamestnáva 200 ľudí. Na základe požiadaviek svojich zamestnancov, ktorí sa chceli vyhnúť komplikovanému dochádzaniu do práce, spoločnosť otvorila 15 regionálnych kancelárií. Zároveň s cieľom zvýšiť výkonnosť a kreativitu zamestnancov im firma vyhovela v žiadosti o možnosť pracovať z domu.

Keď vidíme, ako ďaleko sú malé aj väčšie fínske spoločnosti v otázkach práce z domu a dôvery zamestnancom, môžeme si položiť otázku: “Čo bolo na začiatku? Sliepka alebo vajce?” Je home office len dôsledkom kultúry dôvery? Alebo, naopak, rozšírenie práce z domu prehĺbilo kultúru dôvery?

Pre lepšie pochopenie situácie je potrebné si uvedomiť, že Fínsko je krajinou s malým počtom obyvateľov (5,5 milióna). V roku 1995 sa stala členom Európskej únie. V súvislosti s Fínskom počujeme často o ich vzdelávacom systéme, ktorý je stále na prvom mieste v rámci prieskumu PISA.

Vzdelávací systém krajiny je postavený na samostatnosti študentov, dôležitosti času stráveným hrou, ako aj na dôvere systému a pravidlám. Toto všetko umožnilo krajine stať sa jednotkou digitálnej ekonomiky v Európe. Ako je možné, že krajina s malým počtom obyvateľov a s drsným podnebím dokáže prilákať a udržať talenty vo firme lepšie než akákoľvek iná krajina?

Flexibilita a kultúra dôvery sú predovšetkým voľbou spoločnosti. Tieto princípy boli aj právne zakotvené. V roku 1996 bol prijatý zákon o pracovnom čase, v ktorom bolo zamestnancom uznané právo prispôsobiť pracovný čas svojim osobným potrebám. Môžu napríklad začať a ukončiť prácu o 3 hodiny skôr alebo neskôr v porovnaní s ostatnými. Vplyv zákona na pracovnú kultúru bol značný. V roku 2011 z medzinárodného výskumu vyplynulo, že fínski pracovníci majú najpružnejší pracovný čas na svete: 92 % fínskych spoločností umožňuje svojim zamestnancom prispôsobiť si svoj pracovný čas, v porovnaní so 76 % vo veľkej Británii a 18 % v Japonsku. Odvtedy sa všade na svete hovorí o výhodách pružnosti pracovného času. Čoraz viac veľkých spoločností túto možnosť naozaj zavádza.

Fínsko v tom nie je samo. Fínska vláda má v úmysle pomáhať tým spoločnostiam, ktoré sa rozhodli byť z hľadiska flexibility ešte pokročilejší. Nový zákon o pracovnej dobe, ktorý nadobudne účinnosť v roku 2020, umožní väčšine zamestnancom na plný úväzok prispôsobiť svojim potrebám viac ako polovicu pracovného času. Znamená to, že budú môcť slobodne rozhodnúť, ako si zorganizujú 50 % svojho pracovného času. 40 hodín týždenne sa dá usporiadať rôznym spôsobom. Niektorí budú chcieť začať skoro ráno, aby sa mohli venovať svojim deťom v poobedňajších hodinách, zatiaľ čo iní uprednostnia prácu rozdelenú na tri až štyri dni s tým, že si užijú dlhé víkendy. Ďalší si budú chcieť nadrobiť počas niekoľkých týždňov, aby si mohli užiť dlhšiu dovolenku.

Spoluautorkou zákona je Tarja Kröger, poradkyňa fínskeho ministerstva práce a hospodárstva. “Tieto pokroky umožňuje technológia. Dnes je omnoho jednoduchšie pracovať z domu a mať lepšiu kontrolu nad svojím pracovným rozvrhom,”vyjadrila sa pre BBC. Z možnosti pracovať z domu však profitujú aj firmy. Ľudia sú oveľa produktívnejší, keď im pracovný čas umožňuje nájsť rovnováhu medzi ich súkromným a profesionálnym životom. Mnohé štúdie toto tvrdenie podporujú. Výskum spoločnosti HSBC poukázal na to, že pre 89 % ľudí je flexibilný pracovný čas dobrým dôvodom na zvýšenie produktivity. Podľa tejto štúdie sa tí, ktorí vykonávajú časť svojej práce z domu, cítia šťastní a rovnocenní.

To, že flexibilita a možnosť práce na diaľku presvedčili Fínov rýchlejšie ako ostatné národnosti, je určite vďaka kultúre dôvery. Tá je u nich silnejšia ako kdekoľvek inde na svete. Podľa štúdie Eurobarometer si medzi sebou najviac zo všetkých Európanov dôverujú práve Fíni. Dá sa to vysvetliť silným sociálnym systémom, ktorý zaručuje väčšiu rovnosť, finančnú istotu, a kultúrou konsenzu, ktorá vytvára veľkú dôveru v inštitúcie. V praxi to znamená, že sa predpokladá, že zamestnanec na diaľku bude skutočne pracovať a nebude celý deň spať.

Okrem toho majú fínske spoločnosti celoplošné organizačné schémy a pracovníci pracujú samostatnejšie. Sú vedení k väčšej zodpovednosti vo všetkých oblastiach svojho profesionálneho života. Majú tiež lepšiu kontrolu nad svojím životom ako takým. Iba 4 % Fínov pracuje viac ako 50 hodín týždenne. Práca nezaberá celý priestor v ich živote a voľný čas, šport, rodina a sviatky sa považujú za nedotknuteľné.

Veľkú úlohu zohráva aj škandinávska kultúra spolupráce. V roku 2019 navrhli politici so zamestnávateľmi a odbormi nový zákon. Prijatie nového zákona sa však stretlo s určitým odporom. Odbory varovali pred nebezpečenstvom rastúceho prelínania sa pracovného a súkromného života pri práci na diaľku. Niektorí sa pri slobode organizovať si svoj vlastný pracovný čas cítia nútení pracovať nepretržite a byť neustále k dispozícii. Preto odbory trvajú na nevyhnutnosti komunikácie. Úlohou manažérov je zabezpečiť, aby geograficky izolovaní pracovníci zostali v spojení so svojimi kolegami a aby neboli osamelí.

Čo je sliepka a čo vajce medzi flexibilitou a dôverou? Na túto otázku nemožno jednoznačne odpovedať, ale je isté, že ide o začarovaný kruh. Čím viac slobody a samostatnosti, tým väčšia je dôvera. Čím panuje vo firemnej kultúre viac dôvery, tým sú zamestnanci samostatnejší. Ide predovšetkým o zdroj inšpirácie pre všetky ostatné krajiny sveta, v ktorých rozšírenie práce na diaľku ovplyvňuje viac než len pohodlie zamestnancov. Je zrejmé, že hĺbkové zmeny manažmentu môžeme dosiahnuť tým, že sa nevyhnutným princípom firemnej kultúry stane dôvera voči svojim zamestnancom.

Pre viac informácií si prečítajte náš e-book o tom Ako riadiť rozptýlené tímy.

Preložila Martina Milcent