Aschov efekt: ovplyvnení k nesprávnym rozhodnutiam

24 févr. 2021

5min

Aschov efekt: ovplyvnení k nesprávnym rozhodnutiam
auteur.e
Coline de Silans

Journaliste indépendante

Prispôsobili ste sa názoru väčšiny a nedržali sa svojho úsudku? Pracovali ste dlhšie len preto, že všetci vaši kolegovia tiež ťahali nadčasy? Báli ste sa nahlas vysloviť výborný nápad zo strachu, že si o vás ľudia čo-to pomyslia? V tomto prípade aj na vás zafungoval Aschov efekt. Ide o fenomén, ktorý v 50. rokoch skúmal americký psychológ Solomon Asch, popisujúci možný vplyv skupiny v procese rozhodovania jednotlivca. V čase dominancie sociálnych sietí, keď postaviť sa proti názoru väčšiny nie je dobré, sa tento jav na pracovisku alebo v inej sfére života objavuje stále častejšie.

Ide o veľkosť

Všetko sa to začalo po druhej svetovej vojne, keď vyšli najavo skutky spáchané nacistickým režimom. Vedci a psychológovia sa snažili porozumieť tomu, prečo toľko ľudí slúžilo tejto mašinérii. Medzi vedcami venujúcimi sa tejto téme sa ocitol aj Solomon Asch, psychológ z Pensylvánskej univerzity.

V rámci pozorovania mechanizmov konsenzu a konformného správania podrobil študentov v skupinách vizuálnemu testu. Cvičenie bolo veľmi jednoduché: vľavo na paneli bola nakreslená „referenčná“ čiara. Vpravo sa nachádzali tri čiary, z ktorých sa jedna zhodovala s referenčnou čiarou naľavo. Na základe ich porovnania mal každý účastník nahlas povedať, ktorá čiara je identická s referenčnou. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že ide o jednoduchý pokus, no nie je tomu tak.

V skutočnosti bol v každej výskumnej skupine iba jeden „pokusný králik“ a všetci ostatní boli komplici organizátora výskumu. Pokus sa uskutočnil 18-krát za sebou pre každú skupinu a 12-krát z 18-tich všetci „komplici“ úmyselne odpovedali nesprávne. Ako predposledný prichádza na rad „pokusný králik“, ktorý vo viac ako v 70 % prípadov súhlasil s názorom väčšiny, aj keď bolo zrejmé, že odpovede ostatných členov skupiny sú nesprávne.

Široká škála odôvodnení

Pri odôvodňovaní svojho mylného tvrdenia „pokusní králici“ vo všeobecnosti uvádzali tri dôvody:

Pokiaľ ide o prvé v zozname odôvodnení, Asch hovorí o „deformácii úsudku“. Subjekt je presvedčený, že ak ostatní povedia niečo iné, on sám sa musí mýliť. Tento jav ovplyvňuje silnejšie jednotlivcov, ktorí trpia nízkym sebavedomím, ktorí potom ľahšie spochybňujú svoj úsudok.

Prispôsobenie sa davu „králikov“ môže prameniť aj zo strachu, že ich skupina odmietne – jednotlivci dobre vedeli, že názor väčšiny je chybný, no prispôsobili sa. Asch v tomto prípade hovorí o „skreslení vlastného úsudku“. Tento strach, ktorý je ale oprávnený, má pôvod v primitívnom pude prežitia: vo voľnej prírode je garanciou prežitia práve pobyt v skupine. Príslušnosť k skupine je príležitosťou loviť v tlupe, čím rastú šance na nájdenie potravy a zabezpečuje sa ochrana pred predátormi a zachovanie živočíšneho druhu. Hoci dnes už nejde o pocit istoty, že sa nám vďaka našim druhom podarí uloviť bizóna, strach zo sociálneho vylúčenia je niekedy tak silný, že môže mať vplyv na rozhodnutia jednotlivca, ktorý sa bude radšej prispôsobovať všetkým ostatným než riskovať vylúčenie zo spoločenstva
.
Posledný prípad je to, čo Asch nazýva „skreslením vnímania“. Vplyv skupiny je taký významný, že jednotlivec uverí, že skupina má pravdu. Toto skreslenie možno pozorovať aj na úrovni mozgu. V roku 2005 uskutočnili vedci z oblasti neurobiológie na Lekárskej univerzite v Georgii štúdiu, v ktorej si účastníci mali vypočuť nesprávnu informáciu a vedci následne sledovali reakciu mozgu prostredníctvom magnetickej rezonancie. Ukázalo sa, že pokiaľ väčšina súhlasí s určitou informáciou, jednotlivec je vystavený spoločenskému tlaku, čiže jeho mozog sa nakoniec prispôsobí ostatným a situáciu nakoniec vníma tak, ako ju vnímajú všetci.

Aschov efekt na pracovisku?

V práci môže Aschov efekt vyústiť do správania, ktoré sa síce javí ako neškodné, no môže so sebou prinášať negatívne dôsledky. Presne toto sa deje, keď sa na porade rozhodnete mlčať, kým sa niekto o pár minút neodváži povedať nahlas to, čo ste si mysleli, a zožne vaše miesto na vavrínoch (alebo získa dokonca povýšenie). Horšia je však situácia, kedy budete nútení nastavovať procesy alebo vykonávať rozhodnutia, s ktorými sa nestotožňujete, a to len preto, že ste si netrúfli oponovať v pravý čas.

Veľký nesúlad medzi presvedčením a náplňou práce v praxi môže viesť k vnútornému nepokoju, ktorý sa môže, ak nie je správne zvládnutý, končiť vyhorením. Rovnako aj nadčasy (ktoré odpracujete, aby ste do firmy zapadli) vám v konečnom dôsledku môžu uškodiť, narušia hranicu medzi osobným a profesionálnym životom a povedú k pracovnej únave. Prijať názor väčšiny je síce legitímna záležitosť, no takýto prístup sa v pracovnom prostredí môže rýchlo premeniť na bremeno a viesť k rozhodnutiam, s ktorými nie ste „v súlade“, a teda prvý človek, ktorý bude trpieť, budete vy.

V určitých prípadoch sa tlak skupiny zmierni. Po skončení prvého experimentu sa Solomon Asch rozhodol vo výskume pokračovať, ale tentokrát pomiešal rôzne kritériá. Výskum priniesol niekoľko zaujímavých výsledkov – po prvé zistil, že veľkosť skupiny môže mať vplyv na rozhodovací proces, pre jednotlivca bude totiž jednoduchšie vyjadriť svoj názor, ak bude stáť proti niekoľkým členom skupiny, než keby stál sám proti „všetkým“. Na druhej strane stačí, aby mali len jeden alebo dvaja ľudia rovnaký názor, tlak väčšiny tak bude menej citeľný a jednotlivcovi sa podarí uvoľniť spod vplyvu skupiny. Tlak spoločnosti sa môže líšiť v závislosti od konkrétnej situácie. Ak sa aj náhodou ocitnete v menšine, nezúfajte, máme tu pre vás niekoľko rád.

Ako sa Aschovmu efektu vyhnúť na pracovisku (ale aj v živote všeobecne)?

Vyhnúť sa Aschovmu efektu je jednoduché vďaka týmto technikám:

1. Otázky, otázky, otázky

Či už ste na stretnutí alebo si varíte kávu, pestujte si schopnosť pochybovať. Prečo to robíme? Je to naozaj to najlepšie riešenie? Bude sa firme týmto spôsobom viac dariť? Neexistuje kreatívnejší spôsob splnenia požiadaviek tohto klienta? Naozaj sme skontrolovali, či tento proces funguje? Spochybniť rozhodnutie, ktoré sa pre zvyšok skupiny môže javiť ako jasná voľba, vám umožní vytvoriť si odstup, rozvinúť svoje kritické myslenie a vyhnúť sa slepému nasledovaniu rozhodnutí, ktorými si nie ste istí.

2. Vystúpte z radu… doslova

Na meetingu sa vyčleňte zo skupiny. Inými slovami, posuňte si stoličku trochu dozadu, ak sú všetci prilepení k stolu, skúste sa pohybovať po miestnosti alebo zmeniť polohu, ak je to možné. Tieto drobné gestá vám umožnia fyzicky sa oddeliť od skupiny a akokoľvek neuveriteľne sa to môže zdať, majú aj psychologický efekt. Napodiv aj stanovisko, ktoré je v rozpore s názorom zvyšku skupiny, sa vám bude javiť oveľa jednoduchšie.

3. Alternatívy? Sem s nimi!

Namietať voči ostatným len v rámci demonštrácie nesúhlasu zvyčajne nevedie k ničomu konštruktívnemu, a platí to o to viac v pracovnom prostredí. Ak sa chcete stretnúť s pochopením, vyprovokujte debatu, ale predovšetkým ponúknite alternatívy k návrhom skupiny. Nesúhlasíte s portfóliom na účasť v konkurze? Vyjadrite sa, ale namiesto toho radšej navrhnite alternatívne riešenie. Debata nie je súbojom, má byť naopak konštruktívna a byť palivom tímu.

4. Dôležitosť sebadôvery

V neposlednom rade sa nenechajte zviesť názorom väčšiny. Skutočnosť, že si to „myslí každý“ ešte neznamená, že je to aj správne. Oponovať iným znamená odvážiť sa prejaviť svoju odlišnosť, a bude to o to jednoduchšie, ak uveríte, že váš názor stojí za vypočutie. Povedzte si, že možno na svete existujú ďalší, ktorí si myslia to isté, ale len čakajú, kým to za nich vyjadrí niekto iný. Netrápte sa, ak sa so skupinou nezhodnete. Prinajmenšom vás môže tešiť, že ste vyjadrili svoj názor, pretože aj keď sa vaša myšlienka neujala, automaticky to neznamená, že nestojí za vypočutie.

Záludnosťou Aschovho efektu je, že zohráva rolu v mnohých rozhodovacích procesoch a jeho intenzita môže byť veľmi individuálna. V prípade asertívnejších ľudí existuje menšia pravdepodobnosť, že sa prispôsobia väčšine, v porovnaní s tými menej asertívnymi. Ísť proti väčšine pod hrozbou spoločenského trestu môže byť náročné za éry sociálnych sietí a mechanizmu „pomenovania a pranierovania“. Ak však máme pocit, že sa potýkame s rozhodnutím, ktoré nám nie je po vôli, mali by sme si položiť otázku, čo nás k tomu vedie. Niekedy stačí uvedomenie, že je menej bolestivé vyjadriť svoj názor, než žiť s niečím, s čím bytostne nesúhlasíte.

Preložila Zuzana Chovancová

Foto: Welcome to the Jungle

Sledujte Welcome to the Jungle na Facebooku alebo sa prihláste na odber noviniek, aby sa k vám vždy dostali naše najlepšie články!

Les thématiques abordées