Farmári, ktorí pestujú bez pôdy a slnka

22 feb 2021

5 min

Farmári, ktorí pestujú bez pôdy a slnka
autor
Lenka Hudáková

Lenka Hudáková je novinárka a žije v Paríži. Spolupracuje s BBC, píše tiež pre Denník SME a Denník N.

Ako si predstavíte farmára? So širokým klobúkom na hlave opierajúc sa o kombajn v poli? Tento stereotyp sa rýchlo mení, najmä od počiatku rozširovania vertikálnych fariem v mestách, kde sú vnímané ako budúcnosť poľnohospodárstva. Pestovanie plodín na vertikálnych vrstvách pôdy v dôkladne monitorovanom prostredí vyžaduje úplne nový druh technických zdatností, ktoré sme v poľnohospodárskom priemysle ešte nevideli.

Čo stojí za ich popularitou? Aby sme zistili viac, porozprávali sme sa s tromi pracovníkmi z priemyslu vertikálneho poľnohospodárstva.

Za posledných 5 rokov sa vertikálne farmy objavili na skutočne nečakaných miestach. V roku 2015 začali Growing Underground pestovať šaláty a bylinky v bývalom protiatómovom kryte 30 metrov pod ulicami Londýna. O tri roky neskôr Rootlabs nasadili jahody v prerobenom dvojposchodovom autobuse.

Čo sú vertikálne farmy?

Koncept vertikálneho pestovania plodín predstavil v roku 1999 profesor Dickson Despommier, ekológ Kolumbijskej Univerzity. Prišiel s myšlienkou „farmodrapov“ – ekologických mrakodrapov. Tie majú riešiť problém nedostatku poľnohospodárskej pôdy na mestských územiach a zefektívniť produkciu obživy pre rýchlo rastúcu svetovú populáciu. Táto metóda zahŕňa vytváranie dôkladne monitorovaného prostredia na implementáciu pestovateľských technológií bez pôdy, akými sú napríklad hydropónia, akvapónia a aeropónia. Medzi populárne plodiny pestované týmito spôsobmi patria šaláty, zelenina a bylinky. Veľké mestá, ako San Francisko a Šanghaj, sa už do týchto metód pustili a od roku 2016 vzniklo na viacerých miestach vyše 210 000 metrov štvorcových zastrešených fariem. Jedna štúdia predpokladá, že v roku 2021 sa ich rozloha zväčší až na 1,5 milióna metrov štvorocových.

Mestský chlapec so záhradkárskou vášňou

Andrew Worrall, 25, pracuje ako manažér farmy v LettUs Grow, firme, ktorá poskytuje v Bristole poľnohospodársku techniku pre vertikálne farmárčenie. „Mestský chlapec“ z Londýna na vysokej škole študoval starostlivosť o zvieratá a do prvého zamestnania nastúpil v osemnástich. Staral sa o 3 000 oviec a 1 500 prasiat na 175-akrovej farme v Hertfordshire. Mal však problém s „vnímaním zvierat ako poľnohospodárskych produktov miesto živých bytostí.“ Z pozície odišiel po šiestich mesiacoch. „Mal som zvieratá príliš rád na to, aby som ich choval na zabitie,“ vysvetľuje.

Worrall si prešiel rôznymi zamestnaniami predtým, než objavil voľnú pozíciu akvaponického technika pre GrowUp Farms, vertikálnu farmu v Londýne, ktorá miesto pôdy využíva akváriá s rybami. Worrall nebol podľa CV ideálnym kandidátom, ale pozíciu sa mu podarilo získať. „Bol som v odbore pestovateľstva a interiérových fariem úplným nováčikom,“ potvrdil. „Jediné, čím som mohol prispieť, boli praktické vedomosti.“ Potom, čo získal neoceniteľné skúsenosti, sa mu podarilo v roku 2019 obsadiť pozíciu riaditeľa farmy pre LettUS Grow.

„Mám slabosť pre optimalizované veci.“ – Andrew Worrall

Bežný deň na farme spočíva v siatí, žatbe a všeobecnej údržbe. „Prostredie, čo sa týka svetla, oxidu uhličitého, teploty či vlhkosti, si prispôsobíme podľa našich potrieb. Udržujeme podmienky tak, aby sme optimalizovali rast danej plodiny,“ dodáva. Worrall trávi až 60 % času v kancelárii. „Sledujem ako rýchlo a efektívne môžeme vypestovať plodinu,“ tvrdí. „Analyzujem štatistiky s ohľadom na množstvá, ktoré vyprodukujeme za týždeň alebo rok, čo znamená, že veľa pracujem s reklamným tímom.“

Tento start-up využíva aeropóniu, techniku, kedy atomizéry rozprašujú vodu obohatenú o živiny vo forme aerosolu, ktorý následne obohacuje korene. Pre Worralla je výzva objaviť „recept“ pre každú rastlinu najvzrušujúcejšou súčasťou jeho zamestnania. „Som nadšený stúpenec optimalizácie,“ priznáva. Využíva vlastný software Ostara – tzv. „mozog farmy“ – na sledovanie rastového cyklu rastlín: „Nechcel by som už pracovať bez neho. Zjednodušuje nám každodennú rutinu.“

Vertikálne pestovateľstvo je „určite našou budúcnosťou,“ vysvetľuje Worrall. „To však neznamená, že je to jediný spôsob, akým by sa malo pestovať.“ Stále verí, že pôdohospodárstvo môže aj naďalej fungovať s použitím tradičných metód. Niektoré plodiny, ako napríklad obilniny, môžu rásť len na poliach, ale nové poznatky, získané vďaka technológiám, môžu byť využívané aj v hospodárení so skutočnou pôdou. „Keď sa podmienky zhodujú, môžeme (pôdohospodárom) vysvetliť čo presne majú robiť,“ dodáva.

Ekologický bojovník s modernými technológiami

„Pestovanie bolo pre mňa ideologickou záležitosťou,“ – Dhiresh Tailor

Dhiresh Taylor, 27, operačný manažér farmy Square Miles Farm v Londýne, spočiatku o vertikálnom pestovaní pochyboval. „Pestovateľstvo bolo pre mňa ideologickou záležitosťou,“ vysvetľuje. „Ak prichádzate s týmto postojom, chcete, aby bolo všetko prirodzené a tradičné.“ Tailor sa priznal, že mal výhrady „kvôli využívaniu elektriny, čo sa mu zdalo príliš moderné.“ Počas svojej kariéry však zistil, že vertikálne pestovateľstvo je vynikajúco udržateľné. Využíva o 90 až 95 % menej vody než klasické poľnohospodárske metódy a nevyžaduje využitie žiadnych pesticídov a herbicídov.

Počas vysokoškolského štúdia sa stal dobrovoľníkom v Kingston Permaculture Reserve a pracoval aj pre The Orchard Project, charitu, ktorá vytvára sady v mestskom prostredí. Záleží mu na životnom prostredí a chcel kariéru, ktorá by odrážala jeho presvedčenie. „Ide o zodpovednosť za všetko, čo využívate – jedlo, vodu, elektrinu. Vždy ma priťahovala sebestačnosť, a tá ma priviedla k udržateľnosti ako spôsobu, akým sa obklopiť podobne zmýšľajúcimi ľuďmi,“ spomína.

Keď však Tailor hľadal zamestnanie v sektore životného prostredia, uvedomil si, že sú to všetko ponuky „kancelárskej práce bez praktických riešení.“ Začal vo svojom byte experimentovať s hydropóniou a pomocou nej pestovať klíčky. Jeho projekt Sakura Greens skončil po šiestich mesiacoch, ale vďaka nemu sa spojil s tímom farmy Square Miles a tí mu v roku 2019 ponúkli prácu.

„Osvietilo ma… Už sa tradičný spôsob pestovateľstva s pestovaním v interiéri nevylučoval.“

Square Miles Farm poskytuje vertikálne záhony domácnostiam a kanceláriám a prevádzkuje hydroponickú farmu na streche podnikateľského centra v Paddingtone. Tailor pochopil plný potenciál vertikálneho pestovania počas hlbšieho štúdia techniky hydropónie. „Osvietilo ma,“ vysvetľuje. „Táto náhodná miestnosť, strecha, či táto malá nádoba v pivnici produkuje jedlo, ktoré robí ľudí naozaj šťastnými. Na streche v Paddingtone sme začali vydávať zeleninové boxy a s úžasom sledovať, ako naši zákazníci skúšajú typy zeleniny, ktoré nikdy predtým nejedli, a k tomu podporujú lokálnu firmu. Bolo to úžasné.“ Už sa tradičný spôsob pestovateľstva s pestovaním v interiéri nevylučoval.“

Na svojej strešnej farme robí množstvo manuálnej práce. Zahŕňa to kontrolu nádob na vodu, dopĺňanie automatických dávkovačov živín, siatie a žatbu. Najnáročnejšia je údržba čistoty. „Hydropónia je náročná, musíte všetko udržiavať čo najčistejšie,“ vysvetľuje Tailor. „Do určitej miery je to automatizovateľné, avšak na kontrolu reálneho stavu čistoty potrebujete ľudské oči.“

Tailor tiež vedie workshopy hydroponického pestovateľstva cez Zoom a využíva sociálne médiá na zdieľanie svojich znalostí. „Nechcem do ľudí hučať cez megafón. Radšej ich vyučujem o tom, ako zmeniť drobnosti vo svojich zvyklostiach. To môže mať pôsobivejšie následky.“

Tech expertka so zručnosťami vertikálneho pestovateľstva

Vertikálne pestovateľstvo vytvorilo tiež množstvo príležitostí pre technikov v poľnohospodárskom priemysle. Aude Vuilliomenet, 26, je junior inžinierkou pre Vertical Future v Londýne. Spomína na to, ako prvýkrát videla vertikálne farmy na Expe 2015 v Miláne, kde panel z Belgicka predviedol akvaponický systém. „Prišlo mi to šikovné,“ vysvetľuje Vuilliomenet.

Narodila sa vo Švédsku a presťahovala sa do Londýna, kde vyštudovala dizajn inteligentných miest a urbanistickú analýzu. „Pomyslela som si, že mnoho vecí v meste funguje skutočne dobre, no vnímala som mnohé nedostatky, ktoré som chcela vyriešiť.“ So skúsenosťami v oblasti gastronomickej vedy, inžinierstva a inteligentných miest – ako aj prácou na talianskej farme – bol pre ňu priemysel vertikálneho pestovateľstva jasným rozhodnutím.

„Vertikálne farmárstvo pomáha tam, kde nie je možné prostredie napraviť… Poskytuje vám možnosť urobiť niečo.“ – Aude Vuilliomenet

Vo firme Vertical Future pracuje so senzormi zhromažďujúcimi dáta týkajúce sa rastu rastlín, ktoré posiela online na plaformu DIANA, cloud software databázu vyvinutú firmou Vertical Future, kde sú ďalej analyzované. Spolupracuje s tímom mechanických inžinierov a botanikmi na automatizácii a optimalizácii cyklov rastu rastlín. „Botanik mi napríklad môže povedať, že zajtra potrebujeme zasadiť koriander a chceme vyskúšať, koľko živín a vody potrebujeme. Ja za počítačom zautomatizujem systém dodávania živín. Napríklad pre koriander A – 10-sekundové zalievanie každé dve hodiny. Koriander B – 30-sekundové zalievanie každú hodinu. Po týždni mi podajú hlásenie, že koriander potrebuje viac vody a zalievanie je lepšie opakovať každú hodinu. Tak program zmením.“

Pre Vuilliomenet je prvoradé zdravie. Verí, že medicína pomôže len do určitej miery. Riešenie tkvie v zlepšení svojho okolia. Tu prichádzajú na rad menšie, nekomerčné vertikálne farmy v mestských bytoch, kanceláriách či školách. „Vertikálne pestovateľstvo môže pomôcť tam, kde už nie je možné prostredie opraviť, pretože nemáte k dispozícii krásne pole, pôdu bohatú na živiny či miesto, kde by sa darilo bylinkám a zelenine,“ objasňuje. „Poskytuje vám možnosť niečo spraviť.“

Bude sa vertikálne pestovateľstvo rozširovať?

Predpokladá sa, že globálna populácia v roku 2030 bude 8,5 miliardy ľudí, takže je jasné, že vertikálne farmy svetový hlad nevyriešia. Expertné tímy tradičných pestovateľov, inžinierov, botanikov a software developerov už však svoje lokálne komunity kŕmia a menia im pohľad na náš potravinový reťazec.

Tento relatívne nový priemysel si stále hľadá cestu, no vertikálne farmy budú s rozvojom technológií čoraz bežnejšie. „V tradičnom priemyselnom poľnohospodárstve dôjde k vývoju, keď si ľudia uvedomia, že vyčerpávame naše zdroje. Ak sa už nevyplatí tradične pestovať v exteriéri, možno sa stretnete s farmármi, ktorí budú aj na vidieku využívať hydropóniu,“ tvrdí Tailor. „Vertikálne pestovanie bude kúskom koláča, z ktorého si každý odhryzne.“

Preložila Dorota Bachratá

Foto: Betty Laura Zapata pre Welcome to the Jungle @Square Miles Farm

Sledujte Welcome to the Jungle na Facebooku, prihláste sa na odber noviniek a nechajte si posielať naše články každý týždeň.

Las temáticas de este artículo