Strata zamestnania: Prečo hovoríme o smútku?

Sep 15, 2020

6 mins

Strata zamestnania: Prečo hovoríme o smútku?
author
Cécile Pichon

Psychologue du travail, coach et consultante RH

Nepredĺžené zmluvy po skončení skúšobnej doby, plošné prepúšťanie, plánované znižovanie stavov: kríza koronavírusu spôsobila vlnu paniky a mnohých zanechala zo dňa na deň bez zamestnania. Prognóza je nejasná. Hrubý domáci produkt v Európskej únii klesol tento rok o 11,9 % a bol najväčší od roku 1995. S oslabením ekonomiky sa spája aj zvýšenie počtu nezamestnaných, ktorých na Slovensku medziročne pribudlo najviac od roku 2010. Hoci sa podľa ekonómov vlna prepúšťania už zastavila, možno strata zamestnania zasiahne aj vás. Takéto situácie sú náročné a občas je ťažké prísť na to, ako ich prekonať. Ako sa vyrovnať so smútkom spôsobeným stratou práce?

Strata práce je skúsenosť, ktorú pozná klinická psychologička Alix Gautierová veľmi dobre. Je konzultantkou pre spoločnosť Transitions Plus. Firma sa špecializuje na manažment kariérnych kríz u výkonných riaditeľov a pomáha ľuďom so zvládaním prežívania komplikovaných profesijných zmien. V článku vysvetľuje, ako prežívame takéto míľniky našich kariér.

Prečo v súvislosti so stratou práce hovoríme o smútku?

Strata práce spôsobuje úzkosť a prináša nám do života záplavu negatívnych emócií, ako napríklad hnev, smútok a nepochopenie. Preto sa dá porovnať so smútkom. Je to však psychologicky realistické porovnanie? Nie je to trochu prehnané?

„Predstava smútenia je naviazaná na stratu,“ tvrdí psychologička. „Smútok je strata niečoho. Ako ľudia počas života prežívame smútok: zo straty milovanej osoby, práce, domova… Prvé prežívanie smútku, s ktorým sme konfrontovaní, je v detstve, keď sme oddelení od svojich matiek.“

Psychologické mechanizmy pri pocite straty sú podobné pocitom pri strate práce, aj keď prebiehajú na inej úrovni. Psychologička skúmala smútok, keď pracovala vo sfére paliatívnej starostlivosti. „Situácie týkajúce sa straty a emočného utrpenia, ktoré spôsobujú, sú do istej miery podobné,“ dodáva.

Stratu práce je potrebné spracovať

Mnohé situácie vo svete práce vo vás môžu vyvolať smútok. Nanešťastie, najbežnejšou situáciou je výpoveď z práce. „Keď vás prepustia, musíte sa proti svojej vôli odpútať od firmy, pre ktorú ste pracovali. Vyžaduje si to psychologický odstup od daného miesta a od tímu, s ktorým ste doteraz pracovali,“ vysvetľuje psychologička. Kým zmenu spracujete, vyžaduje si to istý čas. Je to podobné ako pri rozchode s partnerom.

Akákoľvek náhla zmena v našom pracovnom prostredí si vyžaduje prijatie a prispôsobenie. To, ako rýchlo sa nám to podarí, záleží od toho, či sme danú situáciu sami chceli vytvoriť alebo či nám bola vnútená. V prípade odchodu z vlastnej vôle, napríklad pri podaní výpovede alebo pri konci platnosti pracovnej zmluvy, pomáha pocit, že máme nad situáciou kontrolu. Platí, že čím viac kontroly nad situáciou máte, o to menej sa ňou trápime a o to jednoduchší je proces smútenia.

Fázy smútenia

Čo vám beží hlavou, keď stratíte prácu? Psychiatrička Elisabeth Kübler-Rossová, ktorá pracovala v oblasti predsmrtnej starostlivosti, presne identifikovala rozličné fázy prežívania smútku. Nazvala ich piatimi štádiami smútku. Jej pozorovania sú dostatočne relevantné, aby sme pomocou nich mohli popísať emocionálne stavy, ktorými si môžete prejsť, keď prídete o prácu:

  • Šok a odmietanie – odmietate uveriť tomu, čo sa stalo. Prežívate rozhorčenie a paralýzu ako dôsledok udalostí, ktoré vám skomplikovali život.
  • Zlosť – snaha útočiť. Veľmi silný pocit nespravodlivosti a hľadanie vinníka, napríklad vo forme obviňovania zamestnávateľa.
  • Vyjednávanie – vyjednávanie so samými sebou, tvorba výhovoriek.
  • Depresia – pocit porážky. Túžba vzdať sa a podľahnúť smútku.
  • Prijatie – udalosti postupne spracujete, rana už nie je čerstvá. Ste schopní prijať, čo sa stalo, a posunúť sa ďalej.

Tento teoretický model nám pomáha pochopiť horskú dráhu emócií, na ktorú sa vydávame v čase krízy. Psychologička Gautierová však pripomína, že nie každý, kto čelí strate, prechádza všetkými štádiami. „Neexistuje štandardizovaný vzorec procesu smútenia ani návod na to, ako by ste udalosť mali prežívať. Nemusíte si nutne prejsť všetkými štádiami a nie sú ani povinné,“ tvrdí. Proces smútenia môže byť nelineárny – často sa pohneme vpred o dva kroky a následne sa o jeden vrátime.

Smútok je jedinečným zážitkom

Strata zamestnania, ktoré ste mali radi, a odchod z práce, ktorá vás vyčerpávala, sú dva úplne odlišné zážitky. Čo sa týka straty zamestnania, je nemožné porovnávať situáciu jedného človeka k situácii druhého. Aj keby vás napríklad vyhodili, vaše pocity nebudú zhodné s tými, ktoré zažíva kolega v tej istej situácii. Gautierová vysvetľuje: „V hre je niekoľko faktorov: postavenie, úroveň zainteresovania sa do diania vo firme, úroveň zodpovednosti, osobná história a tak ďalej.“

Umenie pohnúť sa vpred

Počas procesu smútenia je dôležité neustále napredovať, a to aj napriek osobnej kríze, ktorou si pravdepodobne prechádzate. Môžete tak postupne získať späť stratené sebavedomie a pomaly sa vrátiť do pracovného sveta. Týmto procesom si však neprejdete len tak zo dňa na deň. „Opustiť prácu tým správnym spôsobom je kľúčovou podmienkou k návratu ku kariére,“ dosvedčuje psychologička a dodáva, že najdôležitejšie je dopriať si dostatok času.

Správna starostlivosť

Strata práce spôsobuje šok. Váš každodenný život je hore nohami napriek všetkému úsiliu, ktoré ste vynaložili. Ste rozrušení a máte pred sebou neistú budúcnosť. V tieto chaotické chvíle je najdôležitejšie vydýchnuť si, znova sa nájsť a postarať sa o seba a svoje zdravie. Ste v stave „najvyššej krízy“, teraz nerobte žiadne rozhodnutia. Miesto toho si priznajte ranu a prijmite ju. Reakcie na stratu zamestnania bývajú rôzne u a môže vás to ovplyvniť na rôznych úrovniach. „Niekedy sa síce prejaví vaša silná morálka, ale telo to vzdá ako prvé. Problémy so spánkom, výkyvy nálady a stravovacie problémy sú jasnými indikátormi krízy,“ menuje psychologička.

Dbať o seba znamená, že dávate dobrý pozor na svoj spánkový režim, udržujete si určité životné tempo, športujete a robíte aktivity, ktoré máte radi. Prečo si neudržať určitý životný štýl a nevytvoriť si nové rutiny?

Zamyslite sa spätne a znova zhodnoťte situáciu

Než sa posuniete vpred, potrebujete spraviť krok späť a spracovať to, čo sa vám stalo. Potom sa snažte sústrediť na pozitíva. „Je dôležité, aby ste boli schopní zobrať si zo svojej pozície, ktorú ste opustili, to najlepšie. Čo si zo situácie odnesiete? Čo ste sa z nej naučili do budúcna?“ kladie otázky psychologička. Pri hodnotení svojich skúseností a schopností buďte ohľaduplní – to je pre prekonanie krízy zásadné.

Sebahodnotenie spočíva v kritickom myslení. „Mali by ste vedieť identifikovať pozitívne prvky vašej práce aj nespokojnosť, ktorá sa k práci viazala. Mali by ste si pamätať to dobré a optimisticky očakávať, čo príde ďalej. Je to príležitosť zistiť, čo potrebujete od svojho budúceho zamestnania,“ dodáva psychologička. Nebojte sa vyhľadať pomoc: táto úloha je niekedy jednoduchšia, keď na ňu nie ste sami!

Ako nájsť správne slová?

Ako sa môžete so vztýčenou hlavou podeliť so svojím okolím, čím si práve prechádzate? Čo poviete svojmu partnerovi/partnerke, deťom, priateľom, rodine? Ako svojim kolegom oznámite, že odchádzate? Často si v živote túto situáciu spájame so strachom z odsudzovania. Podeliť sa o to, čo sa vám stalo, je dôležitým prvkom v procese posunu. Čo však vlastne povedať?

Psychologička zdôrazňuje, že je dôležité vopred sa pripraviť na to, čo povedať: „Často si neuvedomujeme dôležitosť správnej komunikácie. Ide o internú komunikáciu vo firme, ako aj externú komunikáciu mimo nej. Komunikácia je niečo, na čo sa musíte pripraviť. Čo na ňu potrebujete, ako na ňu, kedy a, samozrejme, čo vlastne chcete povedať?“

Základom správnej komunikácie je mať jasne definované myšlienky. Prečo si vopred nepripraviť, čo chcete povedať svojim čoskoro bývalým kolegom a klientom, ako aj svojej rodine a priateľom, o ktorých viete, že sa na to budú pýtať pri najbližšej príležitosti? Nájsť správne slová na to, o čom budete hovoriť, bude rovnako rozhodujúce počas hľadania nového zamestnania. Ak budete o svojej poslednej skúsenosti hovoriť pozitívne, pomôže vám to urobiť lepší dojem na nového zamestnávateľa.

Redefinujte svoju identitu a vzťah k práci

Skúsenosť so stratou zamestnania je rana pre sebavedomie aj pre imidž. Vaša profesionálna identita – „Volám sa X a som zamestnancom/zamestnankyňou firmy X“ – nie je len o vašej práci, ale aj o predstave, ktorú si o sebe vytvárate. Budete ju musieť úplne zmeniť. Herminia Ibarraová, profesorka organizačného správania na London Business School, už toho napísala veľmi veľa o „prechodných identitách“, pomocou ktorých vysvetľuje potrebu redefinovať si profesionálnu identitu s každým kariérnym posunom. Je to náročný psychologický zlom!

Váš vzťah k práci bude nutné spytovať tiež. Akú dôležitosť mu chcete vo svojom živote poskytovať? „Ak máte tendenciu definovať sa spoločensky pomocou práce, jej strata tento spôsob života naruší. Keď skončíte v práci, čo vám ostane? Úplne sa destabilizuje vaša identita,“ podotýka Gautierová, ktorá si tento častý jav všimla aj na svojich sedeniach s klientmi. Je dôležité všetko redefinovať. „Aké sú vaše túžby, potreby, akú dôležitosť do vecí vkladáte?“ Možno je to príležitosť znovu definovať harmóniu medzi vaším pracovným a osobným životom.

Obklopte sa tými správnymi ľuďmi a požiadajte o pomoc

Ak je to možné, neriešte tieto veci sami. Podpora vašich blízkych, rodiny a priateľov je kľúčová. Ich prítomnosť vás však občas môže miasť: niektorí vám možno ešte naložia viac tlaku tým, že budú projektovať svoje strachy a úzkosti do vás. To nepotrebujete! Obklopte sa čo najchápavejšími a najohľaduplnejšími ľuďmi. A ako nám pripomína psychologička, nebojte sa vyhľadať kompetentných profesionálov: konzultantov, mentorov, terapeutov, koučov a podobne. „Je dôležité nebáť sa a poprosiť o pomoc,“ dodáva.

Vyhľadanie pomoci môže byť skutočnou pomocou pri spamätávaní sa zo straty. Pomôže vám to pokojne vyhodnotiť to, čo sa stalo, a znova získate odvahu v hľadaní novej práce. Poprosiť o pomoc nie je vždy ľahké. Ako však vysvetľuje Gautierová, „byť schopný/á poprosiť o pomoc znamená tiež dať najavo ostatným, že im tiež v čase núdze pomôžete.“

Strata práce je skúškou vašej odolnosti – vašej schopnosti spamätať sa a prispôsobiť sa v čase núdze. Dobre si premyslite, akú hodnotu má pre vás vo vašom živote práca, vyhľadajte pomoc a doprajte si čas na to, aby ste situáciu obrátili vo svoj prospech. Pomaly sa vrátite späť na svoju cestu k zamestnaniu a obnovíte si aj pošramotené sebavedomie. Táto nútená zmena kariéry je zároveň príležitosťou na to, aby ste odštartovali vo svojom živote zmeny k lepšiemu!

Preložila Dorota Bachratá

Foto: Welcome to the Jungle

Sledujte Welcome to the Jungle na Facebooku, prihláste sa na odber noviniek a nechajte si posielať naše články každý týždeň.