Freelanceri sa prispôsobujú koronakríze. Ako vidia svoju budúcnosť?

Freelanceri sa prispôsobujú koronakríze

„Môj sektor zmizol zo dňa na deň.“ Aj takéto pocity majú niektorí freelanceri počas koronakrízy. Firmy si uťahujú opasky, škrtajú rozpočty a benefity, a tým prichádzajú o prácu a príjem stovky ľudí pracujúcich na voľnej nohe. Slovenské úrady zatiaľ spracovali žiadosti o štátnu pomoc od viac ako 26000 samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO), ktorým klesli tržby.

Pýtali sme sa preto kreatívcov, grafického dizajnéra, akrobatky a lektorky nemčiny, ako ich zasiahli zmeny v spoločnosti, koľko klientov im odrieklo spoluprácu a ako vidia budúcnosť freelancingu. Najviac ich trápia štyri veci: strata fyzického kontaktu s klientom, zavreté hranice, prepad počtu zákaziek a fakt, že zanedbali ďalšie vzdelávanie.

Z fyzických stretnutí na online

Z pracovných zmien na trhu práce sa posledné dva mesiace najviac skloňuje home office a prechod na online. Kým zamestnancom ho nariadil, prípadne nenariadil, zamestnávateľ, freelanceri si museli pomôcť sami. Lektorka nemčiny a jazyková koučka Gabriela Fukoňová tvrdí, že štýl jej práce sa počas koronavírusu zmenil drasticky. So svojimi študentmi a klientmi sa predtým stretávala hlavne osobne, či už na skupinových hodinách, alebo vo dvojici. Teraz prešla na online. Nebolo to síce nemožné, ale ani práve najľahšie: „Musela som si nájsť náhradu za Zoom, ktorý je v mnohých firmách a inštitúciách zakázaný. Potom som si pripadala ako zamestnankyňa salesu, ktorá klientov musela a stále musí presviedčať, že nás moderné technológie nezničia a inak to nejde.”

„Pripadala som si ako zamestnankyňa salesu, ktorá klientov musela a stále musí presviedčať, že nás moderné technológie nezničia a inak to nejde.”

Gabriela mala zákazky v súkromnej aj štátnej sfére. Tvrdí, že súkromné firmy sa počas krízy zariadili relatívne rýchlo, najmä tie, kde musia zamestnanci dennodenne využívať cudzie jazyky. V štátnych inštitúciách ma do istej miery zarazila neochota sa zmodernizovať. Osobne to považujem za premárnenú šancu mentálne sa dostať z 20. storočia aspoň čiastočne do 21. storočia. Ale nemôžem úplne generalizovať. Sú štátne inštitúcie, kde úradníci jazyky nutne potrebujú, a tí konali pomerne rýchlo,” hodnotí.

Napriek neochote zo strany niektorých klientov a občasným technickým problémom (ako sú výpadky internetu) vidí na prechode na online aj pozitíva: „Na druhej strane mi vyhovuje to, že nikam nemusím fyzicky chodiť. To mi ušetrí mraky času, keďže sú dni, počas ktorých musím chodiť po meste šesťkrát hore-dole. Okrem toho, že je to časovo náročné, je to aj dosť únavné.”

Nie všetci freelanceri však majú to šťastie, že sa ich činnosť dá zvládnuť bez osobného kontaktu. „Karanténne opatrenia zastavili v tom istom čase kultúrnu činnosť u nás aj v Česku, nezávislú tvorbu zasiahli z ekonomického hľadiska okamžite a spôsobili, že moje odvetvie akoby zo dňa na deň prestalo existovať,” vysvetľuje Lenka Švolíková, ktorú koronakríza zasiahla naplno. Je totiž vyštudovanou bábkoherečkou, venuje sa novému cirkusu, akrobacii a vytvára predstavenia pre rôzne festivaly či nezávislé divadlá. Ak práve nerieši vlastnú umeleckú tvorbu, vedie špecializované kurzy alebo sedí v porote na literárno-dramatických súťažiach. Nič z toho teraz robiť nemôže – divadlá sú zavreté, festivaly sa rušia a kurz akrobacie sa online viesť nedá.

„Moje odvetvie akoby zo dňa na deň prestalo existovať.”

Zároveň si nevie dopredu poriadne pripraviť materiály na obdobie po koronakríze. Podľa nej nikto z usporiadateľov kultúrnych podujatí nedokáže predpovedať, aké podmienky bude môcť zabezpečiť, keďže pravidlá sa menia príliš rýchlo – často z hodiny na hodinu, pričom kultúrne podujatia sa za normálnych okolností plánujú celé mesiace.

Návrat na pódium nebude v žiadnom prípade jednoduchý. „Ak si predstavím, že by sa stal zázrak, a hneď zajtra by tu vírus ani žiadne obmedzenia neboli, k prevažnej časti mojej práce by som sa nemohla vrátiť okamžite. Na základe okolností by som musela väčšinu materiálov upraviť alebo úplne prerobiť. No a v rámci predstavení sa, samozrejme, opäť dostať do formy,” pripomína, keďže akrobatické vystúpenia si vyžadujú veľa tréningu. To ju bude stáť stovky hodín práce.

Zavreté hranice sú problém

Lenka Švolíková zároveň pripomína ďalší problém, s ktorým freelanceri aktuálne zápasia. „Sú uzavreté hranice, takže ak niekto práve rozširoval svoju činnosť do zahraničia, ako napríklad ja, je možné, že má na druhej strane auto, polovicu materiálu i zákazníkov,” vymenúva umelkyňa, ktorá práve začiatkom roka rozbiehala svoje aktivity aj v Prahe. „Ak presiahneme určité obdobie, budem si musieť hľadať prácu v inej oblasti. Rozhodne však už teraz viem, že pri prvej príležitosti presuniem všetku svoju činnosť do jedného štátu,” hovorí.

Zavreté hranice a nemožnosť vycestovať pritom ovplyvňujú celú plejádu freelancerov. Či už sú to umelci na turné, fotografi so zákazkami doma aj v okolitých štátoch, alebo digitálni nomádi zvyknutí cestovať. Presne takýto plán mali totiž manželia a copywriteri Lenka Hamorská a Maroš Hamorský. „Korona nás zastihla na inom kontinente. Vo februári sme opustili Európu a mali sme v pláne precestovať za rok celú Juhovýchodnú Áziu. Obaja sme odišli z reklamných agentúr, zrušili nájom v Bratislave, predali auto a už ako freelanceri sme sa vydali na cesty,” opisuje svoj a manželov príbeh Lenka.

Väčšinu času v Ázii cestovali a maximálne tri dni v týždni sa venovali práci na diaľku pre slovenských klientov. Pár stihol navštíviť Thajsko a Malajziu, no ďalej sa už situácia skomplikovala. „Ak by sme chceli zostať dva mesiace v Thajsku, nebol by to problém, no my sme mali v pláne práve tie krajiny, do ktorých sa už s európskym pasom nedostaneme,” dopĺňa Maroš. Niektoré štáty prestávali vydávať Európanom víza, prípadne zatvárali hranice úplne. Dostať sa do Vietnamu, Laosu či na Bali bol problém. Po piatich týždňoch sa teda manželia rozhodli vzhľadom na zhoršujúcu sa situáciu vrátiť na Slovensko. Nasledovala dvojtýždňová karanténa a nastolenie pracovnej reality. Do Bratislavy sa pár zatiaľ nevrátil. Kreatívci momentálne bývajú u rodičov na východe Slovenska a remote work na pár dní v týždni vystriedal každodenný home office.

Boľavá téma: peniaze

„Bohužiaľ, reklamný biznis krízou utrpel naozaj výrazne a cítime to aj my na zníženom počte zadaní a osekávaní budgetov,” priznáva Lenka. Hoci dnes je situácia stabilnejšia ako pred mesiacom, prišli s manželom zhruba o polovicu zákaziek. Najväčšie a najlepšie platené zadania dostávali z reklamných agentúr, ktoré museli prepúšťať a znižovať platy. „Zostali nám hlavne menší klienti, zatiaľ čo tí väčší, ktorými boli aj reklamné agentúry, si teraz držia peniaze v rámci firmy a kampane riešia už len interne.” To znamená, že freelancerov budú využívať menej.

Podobne dopadol aj grafický dizajnér Peter Chmela. Jeho práca je viazaná na marketing, ktorý aktuálne veľa firiem osekáva. Zastavili mi prácu na dvoch veľkých zákazkách. Išlo o identitu konferencie a zalamovanie časopisu, čo je asi tak 5-mesačný príjem,” povzdychne si. Našťastie nie je teraz bez práce úplne – dorába dva projekty, ktoré sa stihli rozbehnúť ešte pred krízou. Naháňať však musí hlavne nové zákazky. Tie si teraz hľadá väčšinou cez freelance portál Upwork. Záujem je tam podľa neho najmä o kreovanie firemnej identity, emailové kampane, ale objavujú sa napríklad aj ponuky na zalamovanie výročných správ. Grafici podľa mňa až tak netrpia. Máme síce menej roboty, ale aspoň nejakú robotu máme. Akurát treba vyjsť zo svojej bubliny a hľadať inde,” radí.

Zákazky sa zrušili aj lektorke Gabriele. „V komerčnej sfére mi zatiaľ padla jedna veľká firma. Všetko ostatné sa presunulo na neurčito. To sa bavíme tak o 70 % práce. Vlastne len jedna firma ide nepretržite, ale to len vďaka tomu, že sa im hospodársky darí aj v časoch krízy. Jazyky spadajú často vo firmách pod benefity. Tie sa škrtajú ako prvé, vysvetľuje. Budúcnosť podľa nej prinesie väčší tlak na živnostníkov a SZČO. Tí budú musieť byť ešte flexibilnejší a proklientsky orientovaní ako doteraz. Budú sa musieť viac vzdelávať, aby si zvýšili kvalifikáciu, a tým aj kvalitu poskytovaných služieb. „Freelanceri sa teraz budú musieť obracať viac ako kedykoľvek predtým, aby si zohnali viac klientov, prípadne budú znižovať svoje hodinovky,” myslí si copywriterka Lenka. Gabriela sa však obáva cenového dumpingu, ktorý už v jej biznise podľa nej čiastočne nastal.

„Freelanceri sa teraz budú musieť obracať viac ako kedykoľvek predtým, aby si zohnali viac klientov, prípadne budú znižovať svoje hodinovky,”

Ako sa poučili?

Respondenti sa zároveň zhodujú na tom, že na veľa vecí mali myslieť už oveľa skôr, ako prišla kríza a karanténa.Potvrdilo sa mi, že veci, ktoré človek zanedbáva dlhodobo, raz vybublú na povrch a dajú mu facku. Je toho veľa, no mala som sa určite viac venovať Zákonníku práce, svojmu účtovníctvu, tech skills, sebaprezentačným zručnostiam a byť takzvane viac visible,” menuje Gabriela.

„Mala som sa určite viac venovať Zákonníku práce, svojmu účtovníctvu, tech skills, sebaprezentačným zručnostiam a byť takzvane viac visible.

Grafický dizajnér Peter Chmela pritakáva a tvrdí, že ho koronakríza vytrhla zo zabehnutého komfortu. Pred karanténou sa takmer vôbec nevzdelával, teraz sa snaží dobehnúť zameškané a učí sa motion design. „Doteraz som pracoval väčšinou na printových, respektíve offline projektoch, čo nie je zlé. Teraz však vidím, že keby som bol viac naskillovaný v online veciach, ako sú weby, appky či motion, mal by som výhodu,” tvrdí. Naučilo ma to asi dve veci – nemať jedného veľkého klienta, lebo keď odíde alebo ťa stopne, tak končíš. A potom sa možno orientovať viac na online veci, lebo tie môžem robiť pre hocikoho kdekoľvek na planéte a je to oveľa flexibilnejšie ako print,” dodáva.

Budúcnosť nevidia respondenti až tak pesimisticky. Kreatívci Maroš a Lenka dúfajú, že sa po skončení koronakrízy biznis znova rozbehne a zadania začnú pribúdať. Podľa grafického dizajnéra Petra koronakríza všeobecne urýchlila digitalizáciu spoločnosti, čo tiež nie je na škodu. Akrobatka Lenka Švolíková zase tvrdí, že aj keď sa nezávislý sektor podľa nej bude dávať dokopy celé mesiace, ak nie roky, netreba sa vzdávať. „V tvorivej oblasti celý život narážam na idealistov a veľa mojich kolegov majú spolu so mnou nádej, že keď sa situácia priblíži životu tak, ako sme naň zvyknutí, ľuďom bude kultúra chýbať. Záujem o jej zachovanie stúpne a vzíde z toho veľa tvorivých nápadov a nových iniciatív,” verí.

Foto: Welcome to the Jungle

Sledujte Welcome to the Jungle na Facebooku, prihláste sa na odber noviniek a nechajte si posielať naše články každý týždeň.

Veronika Šoltinská

Veronika je novinárka, ktorá žije v Bratislave. V minulosti písala pre Hospodárske noviny a viedla web slovenského Forbesu. Teraz je na voľnej nohe. Spoluzaložila tiež portál Vot.sk.

Tagy

  • Pridať medzi obľúbené
  • Zdieľať na Twitteri
  • Zdieľať na Facebooku
  • Zdieľať na LinkedIn

Práca počas krízy COVID-19

Doba, v ktorej žijeme, mení zásadne nielen naše pracovné návyky, ale aj pracovný trh - či už ide o zmeny v odvetví, v ktorých pracujeme, alebo samotn…

Sledujte nás!

Získajte užitočné rady a informácie o spoločnostiach, ktoré hľadajú zamestnancov, každý týždeň priamo do vášho inboxu.

Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť. Sľubujeme, že vás nebudeme otravovať. Viac o našich zásadách ochrany osobných údajov sa môžete dozvedieť tu

A na našich sociálnych sieťach: