Letné festivaly sú zrušené. Uspal koronavírus hudobný priemysel?

Letné festivaly sú zrušené. Uspal koronavírus hudobný priemysel?

„Drahí vymetači parketov, v roku 2020 si spolu nezatancujeme.“ Takto oznámilo svoje zrušenie niekoľko hudobných festivalov. Koronavírus vymazal stovky letných festivalov z kalendárov po celej Európe a ohrozil živobytie stálym aj sezónnym pracovníkom v už tak krehkom priemysle. Opýtali sme sa pracovníkov festivalového priemyslu z Británie, Slovenska, Česka, Francúzska a Holandska, ako situáciu zvládajú a ako vnímajú budúcnosť v odvetví produkcie živej hudby.


Ak by nebolo koronavírusu, v júni by sa bolo uskutočnilo 50. výročie festivalu Glastonbury. Pauline Bourdon by bola v centre diania a dohliadala by na priebeh viac než 200 koncertov. Posledných 6 rokov spravovala Pauline, živnostníčka z Bristolu, logistiku umelcov pre areál Silver Hayes. Starala sa každoročne o vyše 200 koncertov, od počiatočného zazmluvnenia kapiel, až po ich výstup na pódiu slávneho festivalu v Piltone, ktorý prebieha vždy koncom júna.

Pandémia zničila celú festivalovú sezónu roku 2020. Predpokladá sa, že len v samotnej Británii neprebehne 90 % plánovaných hudobných festivalov. Po závratne úspešnej sezóne z roku 2019, keď britské festivaly navštívilo až 26 % miestnych dospelých a návštevnosť bola najvyššia za posledné 4 roky, je to naozaj rana pod pás.

“Za tri hodiny som stratila prácu na štyri mesiace”

Glastonbury je pre Pauline najdôležitejším zamestnaním na plný úväzok. Začína v marci a končí v júni. „Bolo to smutné. Keď festival zrušili, plakala som,“ dosvedčila.

Glastonbury bol jedným z prvých britských letných festivalov, ktoré boli v roku 2020 zrušené. 18. marca sklamali až 135 000 vlastníkov predpredaných vstupeniek. Predpokladané straty sa šplhajú až do výšky 100 miliónov libier. Rozhodnutie bolo zverejnené len 4 dni po tom, čo organizátori festivalu oznámili, že súčasťou tohtoročného programu bude Paul McCartney a Taylor Swift.

„Najprv zrušili Glastonbury a potom dva ďalšie májové festivaly. To všetko počas troch hodín v jeden deň. Stratila som štyri mesiace práce na plný úväzok,“ priznáva Pauline. „Postupne som prišla o prácu až do septembra. V podstate som od plného úväzku prešla k nezamestnanosti.“

Postupne nasledovala reťazová reakcia rušenia, ktorá zahŕňala aj napríklad týždeň dlhé festivaly ako Roskilde v Dánsku či maďarský Sziget. S postupným uzavretím európskych krajín zasiahla organizátorov festivalov tvrdá realita. Aj keby boli obrovské akcie presunuté na september či neskôr, príprava festivalov na mieste s veľkým štábom by bola mesiace predtým nemožná.

Existenčná kríza neviditeľných zamestnancov

„Bolo šokujúce byť svedkom toho, ako náš priemysel zmizol zo dňa na deň,“ vraví Pauline, ktorá stratu intenzívne prežívala spolu s tisícami backstage zamestnancov. Tí sú pre chod obrovských hudobných festivalov nevyhnutní.

Živnostníci a malé firmy, ktoré sa špecializujú na prácu v festivalovom priemysle, sú jedným z najzasiahnutejších odvetví. Stratili všetky príjmy a stali sa závislí od finančnej podpory. Pauline má nárok na britský živnostnícky podporný príspevok, ale nemyslí si, že tento systém reflektuje to, ako živnostníci v tomto odvetví zarábajú na živobytie. „Grantový prídel je založený na mojom priemernom príjme za posledné tri roky, a to bez nákladov – čo je práve pre živnostníkov veľká suma. Medzi realitou našej situácie a pomocou od vlády je priepastný rozdiel,“ dodáva.
„Všetky firmy, s ktorými majú organizátori festivalov dlhodobé vzťahy, môžu skrachovať. Od dodávateľov chemických záchodov, až po elektrikárov. Som zvedavá, ktoré z nich vydržia až do roku 2021 a ako sa vyvinú ich cenníky. Bude trvať roky, kým sa festivalový priemysel spamätá.“

Asociácia nezávislých festivalov (The Association of Independent Festivals – AIF, pozn. prek.) situáciu mapuje. Bez vládnych opatrení hrozí, že sa z Británie stane „pohrebisko nezávislých festivalov“ a v období od septembra 2020 do februára 2021 stratí viac než polovicu svojich pracovníkov.

Neexistuje žiaden návod na to, ako čeliť zrušeniu akcie z dôvodu pandémie
V Holandsku pandémia spôsobila náhle zrušenie festivalu Paaspop, ktorý sa väčšinou koná v meste Schijndel na Veľkú noc. Dominique Versteegen je marketingovou riaditeľkou v spoločnosti Event Warehouse, ktorá festival organizuje. „Paaspop bol prvým veľkým exteriérovým festivalom v Holandsku, ktorý musel byť zrušený. Pre jedinečnosť nášho prípadu sme sa ocitli bez manuálu či príkladu toho, ako pri zrušení postupovať. Média, kolegovia z brandže a festivaloví návštevníci nás bedlivo sledovali. Našťastie máme skvelého PR agenta – udržiaval nás informovaných 24/7 a spolu sme rozhodovali o oficiálnych vyhláseniach a tlačovkách,“ popisuje situáciu Versteegen.

Dominique je zaneprázdnená ako zvyčajne, ale jej náplň práce je úplne odlišná od toho, čo bežne robí. „Normálne Paaspop začneme chystať tak 6 týždňov pred Veľkou nocou. V tento čas sme extrémne zaneprázdnení, robíme všetko pre to, aby sme predali pár posledných lístkov – vypredaný festival je pre všetkých radosťou. Tento rok sme tvrdo pracovali na vytvorení hladkého priebehu následkov zrušenia, ako pre návštevníkov, tak aj pre sponzorov a dodávateľov,“ vysvetľuje Versteegen.

Strata komunity

Festivalové organizácie zamestnávajú tisíce sezónnych pracovníkov, pre ktorých je práca na festivale dočasným príjmom. Doktorand Juraj Petrík prišiel prvýkrát pracovať na najväčší slovenský letný festival Pohoda v roku 2011. Následne vytvoril ECOmenius, systém, ktorý prijíma dobrovoľníkov na triedenie odpadu. Teraz pracuje ako manažér sezónnych pracovníkov, ktorí sú zodpovední za čistenie sanitárnych zariadení.

„Čistenie záchodov je tak trochu legendárnou prácou na Pohode. Veľa študentov, či už je ich odbor právo, architektúra, alebo zubné lekárstvo, sa k tejto práci vracia aj niekoľko rokov po sebe. V deň, keď Pohodu zrušili, všimol som si veľa smutných a nostalgických správ na sociálnych sieťach,“ spomína Petrík.

Petrík nehľadá prácu inde. „Na Pohode panuje silná citová väzba, ktorú sa organizátorom podarilo vytvoriť ako s členmi štábu, tak aj s pomocnými robotníkmi. Väčšina ľudí, ktorí tam pracujú, sa nedíva na finančnú stránku veci – najradšej by obetovali peniaze, len aby sa festival konal,“ popisuje kreatívnu komunitu, ktorá stojí za organizáciou festivalu.

Cesta vpred

Pandémia pomohla nakopnúť kreativitu

V snahe stlmiť náraz krízy sa niekoľko festivalov prekonvertovalo na obývačkových víkendových fanúšikov hudby a streamujú živé DJ sety z rôznych striech, pláží či domovov.

Sarah Chayantz je kreatívnou riaditeľkou We Love Art, ktorá koprodukuje francúzsky festival We Love Green. Pracuje na digitálnej verzii tejto udalosti, ktorá sa mala pôvodne konať začiatkom júna v Paríži a privítať mená ako Lana Del Rey, London Grammar či Four Tet. Chayantz je napriek všetkému optimistická. Verí, že kríza môže podnietiť kreativitu.

„Kríza ma dotlačila k tomu, aby som vystúpila z oblasti svojej expertízy, ktorou je dizajn a scénografia, a snažila sa vytvoriť digitálne zážitky spolu s komunikačným tímom,“ hovorí. „Nevieme, kedy budeme môcť znova zorganizovať veľké podujatia. Vždy som však verila, že obmedzenia pomáhajú nakopnúť kreativitu – len ak pracujete v obmedzených podmienkach, môžete prekonať svoje očakávania. Umožnilo nám to vytvoriť si odstup od našej práce, prehodnotiť, čo je pre nás skutočne dôležité, a zistiť, ako dokážeme reagovať na všetky výzvy, ktoré nás v budúcnosti čakajú.“

Kríza dokázala, že práca na festivale má zmysel

Bezprostredne po vypuknutí krízy sa festivalové tímy museli hlavne pasovať s problémom vrátenia či prenosu vstupeniek, ktorý sa týkal desiatky tisícok sklamaných fanúšikov. Český festival Rock for People, ktorý mal pôvodne na jún pripravený line-up s headlinermi ako Green Day, The 1975 a Fall Out Boy, mal úlohu o to zložitejšiu, že bol tento ročník vypredaný už v januári, a to po prvýkrát vo svojej 25-ročnej histórii.

Podľa Milana Paula, ktorý sa stará o predaj lístkov a marketing festivalu, však táto kríza práve ukázala aká obrovská je lojalita ich fanúšikov. Rock for People najprv ponúkol časovo obmedzené refundácie vstupeniek alebo výmenu za vouchery, neskôr pridal možnosť predať svoj lístok na oficiálnom bazári festivalu. Drvivá väčšina si však lístok preniesla na ďalší rok. „Niektorí fanúšikovia, ktorí požiadali o vrátenie peňazí, nám v rámci odkazov písali, že im je to strašne ľúto, ale potrebujú na nájom,” hovorí Paul. Lístky, ktoré sa vrátili do obehu, sa prostredníctvom oficiálneho predpredaja a bazáru spusteného počas krízy vypredali za tri dni. „Festival je tak znovu vypredaný,” konštatuje. Historický ročník, ktorý sa nakoniec nekonal, je pre Paula tiež jasným dôkazom, že jeho práca má zmysel. „Podpora fanúšikov bola tá najsilnejšia vec, čo som počas krízy zažil. Tá energia a nervy, čo nás táto práca stojí, si možno “bežný smrteľník” ani nevie predstaviť. Keď však potom vidíte tie reakcie ľudí, je vám jasné, že to treba robiť naďalej.”

Paul vidí ešte jedno pozitívum: získaný čas. „Snažíme sa situáciu obrátiť v náš prospech a investovať energiu do toho, aby sme posunuli festival na vyšší level,” hovorí. Okrem zlepšenia organizácie areálu, rozšírenia možností ubytovania a sprievodného programu plánujú s tímom tiež podniknúť viditeľné kroky k tomu, aby bol ďalší ročník ekologickejší. „Minulý rok sme na festival pozvali našich parťákov z Greenpeace, ktorí dobre poznajú túto problematiku a zákony. Chceli by sme podniknúť kroky, ktorými nevyšliapneme do slepa, ale ktoré dávajú zmysel nielen v rámci Česka, ale aj Európskej únie.”

Smerujeme k udržateľnejšiemu festivalovému priemyslu?

Organizátori festivalov sa už roky snažia poradiť si s negatívnym vplyvom, ktorý ich akcie majú na životné prostredie. Podľa správy z roku 2018 vypustia britské festivaly do ovzdušia až 100 000 ton oxidu uhličitého a vyprodukujú až 23 500 ton odpadu ročne.

Najma Souroque, projektová manažérka udržateľnosti pre We Love Green, tvrdí, že kríza konečne nakopla iniciatívu Green Europe Experience. „Fakt, že tento projekt konečne uzrel svetlo sveta, dokazuje, aká je dôležitá ekológia a udržateľný rozvoj, keďže v jadre súčasného problému leží biodiverzita,“ vysvetľuje Souroque.
Tento trojročný projekt spája štyri európske festivaly a dve neziskové organizácie, aby spoločne „vytvorili festival budúcnosti“ tým, že otestujú nové metódy produkcie, ktoré minimalizujú ekologický vplyv v rámci tvorby scénografie a festivalovej ponuky jedál. „Princíp spočíva v používaní zachránených a použitých materiálov a ich recyklácii pre tvorbu umeleckých diel a dekorácií. Chceme tiež pracovať s modifikovateľnými umeleckými dielami, ktoré bude možné transformovať každý rok,“ dodáva Souroque.

„Ďalší rok sa budeme venovať jedlu. Chceme používať potraviny a jedlo, ktoré sa nezužitkovalo a malo sa pôvodne vyhodiť. Zároveň chceme začať kompostovať a bojovať proti plytvaniu jedlom,” tvrdí odhodlane Souroque.

Festivaly sú úžasné laboratóriá

V Bristole premýšľa Pauline Bourdon podobným spôsobom. „Festivaly sú úžasné laboratóriá na testovanie nových nápadov,“ hovorí. „Ak sa vám niečo podarí sprevádzkovať na festivale, môže to nakoniec fungovať aj vo väčšom meradle. Bolo by skvelé sledovať, ako sa hudobný priemysel mení a spolu s ním sa aj celý systém.“

Pauline Bourdon využíva svoje neobvyklé voľno na absolvovanie tréningu zelenšieho festivalu (Greener Festival Assessor). Zaujíma ju najmä preprava umelcov. „Aj keď sa priemysel so živou hudbou znova sprevádzkuje, turné sa budú musieť odohrávať lokálne. Umelci nebudú môcť robiť svetové turné, pretože nebudú mať k dispozícii lety a nie všade budú otvorené hranice. Navyše, umelcov nemôžeme posadiť na 2 týždne do karantény.“

Kríza možno tento rýchly a celosvetový priemysel náhle zastavila, naša túžba po živej hudbe však nezmizla. Nedávna štúdia potvrdila, že až 82 % zo 110 000 festivalových návštevníkov, ktorí sa ankety zúčastnili, je pripravených zakúpiť lístky na budúcoročné festivaly v najbližších dvoch mesiacoch. Aj keď žijeme v neistých časoch, nadšenci pevne veria, že v roku 2021 im už nič neujde.

Preložila Dorota Bachratá

Foto: Welcome to the Jungle

Sledujte Welcome to the Jungle na Facebooku, prihláste sa na odber noviniek a nechajte si posielať naše články každý týždeň.

Lenka Hudáková

Lenka Hudáková je novinárka a žije v Paríži. Spolupracuje s BBC, píše tiež pre Denník SME a Denník N.

Tagy

  • Pridať medzi obľúbené
  • Zdieľať na Twitteri
  • Zdieľať na Facebooku
  • Zdieľať na LinkedIn

Práca počas krízy COVID-19

Doba, v ktorej žijeme, mení zásadne nielen naše pracovné návyky, ale aj pracovný trh - či už ide o zmeny v odvetví, v ktorých pracujeme, alebo samotn…

Sledujte nás!

Získajte užitočné rady a informácie o spoločnostiach, ktoré hľadajú zamestnancov, každý týždeň priamo do vášho inboxu.

Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť. Sľubujeme, že vás nebudeme otravovať. Viac o našich zásadách ochrany osobných údajov sa môžete dozvedieť tu

A na našich sociálnych sieťach: