Nemecko spúšťa prvé pokusy s univerzálnym základným príjmom

Publikované v Práca a peniaze

02. 9. 2020

2 min.

Nemecko spúšťa prvé pokusy s univerzálnym základným príjmom
autor
Madeleine Crean

Journalist

Pandémia koronavírusu uštedrila ranu na citlivé miesto ekonomikám po celom svete. Vlády takmer nestíhajú monitorovať nárast dlhov zo všetkých strán a mnohým jednotlivcom pandémia ohrozila živobytie. Čo je však najpodstatnejšie, na svetlo sveta vyšli najmä tie najzávažnejšie nerovnosti v našej spoločnosti. Nemecko na to ide pokusne a snaží sa tieto rozdiely napraviť pokusmi s univerzálnym základným príjmom. UZP je predovšetkým princípom, na základe ktorého by mali vlády platiť svojim občanom mesačné štipendium bez ohľadu na stav ich zamestnanosti, len aby vylepšili ich profesionálny a osobný blahobyt.


Nemecko započalo trojročnú štúdiu, pomocou ktorej pozoruje účinky univerzálneho základného príjmu na svoju ekonomiku a tých, ktorí ho dostávajú. Počas skúšobnej doby pod taktovkou Nemeckého inštitútu ekonomického výskumu bude dostávať 120 zúčastnených mesačne sumu €1,200 (£1,080), ktoré môžu využiť ako len chcú. Ich skúsenosti budú potom porovnané s viac než 1300 ostatnými, ktorí platbu nebudú dostávať.

Účastníci budú podávať pravidelné správy o svojom živote, práci a psychickom stave kvôli monitoringu vplyvu, ktorý na nich má univerzálny základný príjem. Ak všetko dobre dopadne, vedci, ktorí projekt povedú, dúfajú, že budú môcť v Novembri projekt rozšíriť o 1500 ďalších účastníkov.

Jürgen Schupp, vedec, ktorý stojí na čele tohoto výskumu, tvrdí, že výsledky prispejú konkrétne a faktograficky k množstvu dôkazom pre ako aj proti UZP. „Obe strany sa držia klišé – Odporcovia tvrdia, že s UZP ľudia prestanú pracovať len aby vysedávali na gauči, čumeli na Netflix a pchali sa nezdravou stravou. Zástancovia zas tvrdia, že ľudia neprestanú robiť to, čo ich napĺňa, ba naopak, stanú sa kreatívnejšími a súcitnejšími a zachránia demokraciu,“ píše nemecký časopis Der Spiegel. „Môžeme to vylepšiť ak tieto stereotypy nahradíme empiricky dokázanými vedomosťami a následne viesť adekvátnejšiu debatu.“

V čom presne teda spočívajú tieto klišé? Kritici tvrdia, že UZP nezachráni tých, čo sú v núdzi, ale že dokonca chudobu ešte zhorší. Štúdia, ktorú viedla OECD ukázala, že premena nezamestnaneckých dáviek zo špecificky prispôsobených platieb na všeobecnú by znamenalo, že vlády utratia cenné zdroje na platby pre ľudí, ktorí tieto peniaze navyše nepotrebujú, miesto toho aby ich dali tým, ktorí ich potrebujú najviac.

Odporcovia tiež tvrdia, že sa tak zníži produktivita, keďže ľudia nebudú musieť pracovať na to aby sa uživili. Niektorí by dokonca mohli začať vnímať svoju prácu ako bezvýznamnú, pretože už nebude ich primárny zdroj obživy.

Na druhú stranu, zástancovia tvrdia, že UZP podporí mentálny a finančný blahobyt. Miesto toho, že budeme automaticky usudzovať, že ľudia sa budú clý deň váľať a sledovať Netflix, ľudia vďaka týmto príjmom budú mať viac času a priestoru pracovať na schopnostiach, ktoré by im mohli pomôcť preniknúť do pracovných odvetví, ktoré im viac vyhovujú.

Tvrdí sa, že aj bez nadbytočného tlaku spĺňať požiadavky práce na plný úväzok by sa vylepšilo mentálne zdravie mnohých prepracovaných ľudí, čo by následne viedlo k produktívnejšej spoločnosti.

Vo Fínsku prebehla podobná štúdia už v rokoch 2017/2018, kedy 2000 nezamestnaných občanov dostávalo dva roky každý mesiac finančný obnos o hodnote €560 (£504). Vedci zistili, že ľudia, ktorí poberali UZP, vykazovali zvýšený finančný blahobyt, zlepšenie psychického zdravia a sebavedomia. Minna Ylikännö, ktorá viedla výskumný tím, tvrdí, že by UZP mohlo predstavovať riešenie ako sa vysporiadať s náročnými ekonomickými situáciami, ako sa ukázalo aj s pandémiou Covid-19.

Nemecko nie je jedinou krajinou, ktorá sa pod tlakom pokaranténnej ekonómie rozhodla preskúmať možnosti UZP. Španielsko, krajina, ktorá si prešla jednou z najprísnejších karantén na celom svete, prišlo s princípom zaručeného príjmu na pomoc chudobnejším rodinám v časoch ekonomickej krízy. Španielsky systém funguje podobne ako dávky z nezamestnanosti vo Veľkej Británii, pomáha teda len rodinám s nízkymi príjmami.

Aj keď sa na Slovensku žiadne podobné experimenty nechystajú, v médiách získava ohlas práve vďaka úskaliam pandémie koronavírusu. Prvú karanténu sme ako-tak finančne zvládli, čo sa však bude diať na konci októbra? Nie je pre nás UZP ďalším vhodným krokom?

Preložila Dorota Bachratá

Foto: Welcome to the Jungle

Sledujte Welcome to the Jungle na Facebooku, prihláste sa na odber noviniek a nechajte si posielať naše články každý týždeň.