5 prípadov z roku 2019, v ktorých vyhrali práva pracujúcich

5 prípadov z roku 2019, v ktorých vyhrali práva pracujúcich

Prácou strávite priemerne 90 000 hodín svojho života. Toto neskutočné množstvo času by malo byť spravované a regulované pravidlami, ktoré by mali chrániť vaše zamestnanecké práva a slobody.

Platí vám firma za rovnakú náplň práce menej než vašim mužským kolegom? Nemôžete byť so svojím novorodencom, pretože dĺžka otcovskej dovolenky je prikrátka? Ako by váš profesijný život mohol byť stabilnejší, keď pracujete ako brigádnik? Toto je len niekoľko z množstva problémov, s ktorými sa európske krajiny potýkali v roku 2019 v rámci boja za práva pracujúcich. Aj keď neexistuje žiadny celoeurópsky model sociálneho zabezpečenia pre pracujúcich v EÚ, každý členský štát má svoje vlastné zákony, ktorých cieľom je zlepšovať pracovné podmienky.

Tu je 5 zákonov, ktoré v roku 2019 prijali európske krajiny na posilnenie práv pracujúcich:


1. Platový rozdiel riaditeľov spoločností a ich zamestnancov vo Veľkej Británii

Rozdiely v príjmoch medzi platmi riaditeľov firiem a ich pracovníkov sú vo Veľkej Británii na zaplakanie. V roku 2017 riaditeľ firmy, ktorá je na zozname FTSE 100, dostával plat, ktorý bol 145-krát vyšší než plat jeho priemerného zamestnanca. „Väčšine zamestnancov by trvalo dva životy, aby zarobili to, čo zarábajú vrcholoví manažéri za jeden rok. To nie je v poriadku,“ reagovala Frances O’Grady, generálna sekretárka Kongresu odborových zväzov (Trades Union Congress, pozn. prek.) v interview pre BBC.

Tieto nerovnosti viedli v roku 2018 k sérii protestov od investorov a držiteľov akcií, a to aj v spoločnostiach ako Royal Mail a Unilever. Britská vláda sa rozhodla vylepšiť transparentnosť tak, že v januári 2019 schválila zákon, ktorý od firiem požaduje, aby každý rok zverejňovali pomer odmien generálnych riaditeľov a priemerný plat zamestnancov.

Tento zákon sa vzťahuje primárne na spoločnosti, ktoré majú viac než 250 zamestnancov a ktoré sú na zozname britskej burzy. Prvý platový pomer riaditeľ – zamestnanec bude zverejnený v roku 2020 a od firiem sa očakáva, že platový rozdiel odôvodnia.

Ďalšie obľúbené články pre: Pracujúci

Naučte sa v práci povedať NIE

2. Ako sa Francúzsko vyrovnalo s platovou nerovnosťou žien a mužov?

Pred 60 rokmi sa do európskych zákonov vpísal princíp platovej rovnosti, ale v rámci EÚ ženy stále zarábajú priemerne o 16 % menej ako muži. Na základe týchto dát sa dá tvrdiť, že v roku 2019 ženy pracovali od 4. novembra do konca kalendárneho roka zadarmo, a to v porovnaní s mužmi, ktorí majú rovnaké pracovné pozície. Tento dátum bol preto symbolicky označený ako deň platovej rovnosti za účelom poukázania na platové rozdiely. Existuje niekoľko vysvetlení tohto fenoménu. Okrem toho, že ženy častejšie pracujú na čiastočný úväzok a sú primárne opatrovníkmi, musia tiež zvládať bremeno skleneného stropu.

Vo Francúzsku je priemerný platový rozdiel medzi pohlaviami 15,4 % napriek tomu, že zákony o platovej rovnosti platia v tejto krajine od roku 1972. Na vyriešenie tohto problému prešla v januári 2019 reforma za rovnaké platy žien a mužov (l’index de l’égalité salariale femmes-hommes). Legislatíva vyžaduje, aby firmy, ktoré majú viac než 50 zamestnancov, zverejnili na svojich internetových stránkach informácie o platových rozdieloch svojich zamestnancov a zamestnankýň.

Táto reforma vyžaduje od zamestnávateľov, aby zároveň vysvetlili, ako platový rozdiel riešia. Ak tak neurobia, dostanú pokutu. 1. marca 2019 zverejnili francúzske korporácie svoje správy o platových rozdieloch. Viac než 100 firiem však nesplnilo oficiálne kritériá stanovené zákonom. Kritici logicky poukazujú na to, že táto stratégia spôsobí, že firmy budú ešte menej zamestnávať ženy. Napriek tomu je tento zákon chvályhodný vo svojej snahe presadzovať rovnosť pohlaví prostredníctvom transparentnosti.

3. Otcovská dovolenka v Španielsku

Na základe správy OECD z roku 2018 je priemerná dĺžka platenej materskej dovolenky v EÚ 22,1 týždňa, zatiaľ čo otcom sa v priemere ponúka len 1,7 týždňa otcovskej dovolenky. Mnoho vlád si začína uvedomovať, že tieto dáta nereflektujú predstavu modernej rodiny. Krátka otcovská dovolenka prenáša bremeno rodičovstva na ženy. Otcovia pritom nemajú priestor podieľať sa na výchove dieťaťa v rovnakej miere.

V roku 2018 EÚ navrhla minimálne 2 týždne platenej otcovskej dovolenky. Túto zmenu prijalo 17 z 28 členských štátov, ale dobre platená (aspoň 66 % platu) je len v 13 štátoch z nich. O rok neskôr, vo februári 2019, sa Španielsko rozhodlo zakročiť a schválilo zákon, ktorý umožňuje mužom čerpať až 8 týždňov otcovskej dovolenky. Tento zákon bol v krajine prijatý ako odpoveď na požiadavku vylepšiť pomery pracovného a osobného života z perspektívy rodovej nerovnosti.

Španielska vláda plánuje zvýšiť otcovskú dovolenku až na 12 týždňov v roku 2020 a v roku 2021 chce vyvinúť systém, v ktorom dostanú muži aj ženy 16 týždňov rodičovskej dovolenky. To je pre obe pohlavia zhruba rovnaké množstvo času, ktorý budú môcť venovať rodičovstvu.

4. Fínsky zákon o pracovnej dobe

Explózia startupov naberá na tempe. Vlády európskych krajín začínajú ponúkať flexibilnú politiku pre digitálnych nomádov, ktorí chcú pracovať na diaľku a prispievať do ekosystému startupov, ktorý rozkvitá po celom kontinente. Podľa agentúry Eurostat 5 % zamestnancov v EÚ pracuje na diaľku, a to je približne až 25 miliónov ľudí.

Fínsko je jednou z krajín, ktorá je šampiónom v koncepte práce na diaľku. Od roku 2011 krajina poskytuje živú pracovnú kultúru, ktorá zahŕňa extrémne flexibilnú pracovnú dobu. Až 92 % fínskych firiem ponúka svojim zamestnancom možnosť pracovať flexibilne.

V marci 2019 fínska vláda prijala nový zákon o pracovnej dobe, ktorý umožní od januára 2020 zamestnancom rozhodnúť sa, kedy a kde chcú pracovať aspoň polovicu svojich odpracovaných hodín. Zamestnanci stále musia odpracovať aspoň 40 hodín týždenne, ale môžu sa rozhodnúť zorganizovať si ich podľa svojho životného štýlu. Napríklad môžu pracovať dlhšie a nadrobiť si prácu, začať skôr a skončiť skôr, aby mohli byť dlhšie s deťmi, alebo si spraviť dlhšiu obednú prestávku, lebo si chcú zacvičiť. Môžu si tiež vybrať aj miesto, kde budú pracovať. Fínski zamestnanci si môžu svoju prácu zobrať, kam len chcú: do kancelárie, domov, do kaviarne, alebo aj so sebou do zahraničia.

5. Minimálne práva pracovníkov zákazkovej ekonomiky v Európe

Pravdepodobne ste už počuli termín „zákazková ekonomika“ (tzv. gig ekonomika). Stal sa súčasťou slovníka startupov a zmenil aj spôsob, ako pracujeme. Tento model ponúka prácu na báze krátkodobého zárobku, prípadne výmeny služba – odmena. Rozširuje sa však do každodenného života a zdá sa, že je to nový pracovný trend. Služby, ktoré sa vo veľkomestách stávajú úplnou samozrejmosťou, ako Uber alebo Deliveroo, sú známe zamestnávaním ľudí na zákazky.

Nedávna štúdia zistila, že tento druh práce je najbežnejší v sektore IT, kde 9 % pracujúcich zarába cez krátkodobé zákazky, zatiaľ čo 24 % pracovníkov v tomto sektore si týmto spôsobom privyrába. Popularita zákazkovej ekonomiky vytvorila novú, nezávislú skupinu pracovníkov, ktorých práva spadajú do nezmapovanej oblasti. Tá so sebou prináša otázky regulácie pracovnej doby a nahlasovania podozrivých praktík.

Ako riešenie schválil Európsky parlament v apríli 2019 zákon, ktorý garantuje minimálne práva pre pracovníkov zákazkovej ekonomiky. Nová direktíva zabezpečuje, že zamestnanci nebudú zneužívaní a dostanú finančnú kompenzáciu, aj keď im zrušia zmluvy na poslednú chvíľu. Pracovníci zákazkovej ekonomiky budú mať tiež slobodu pracovať vo viacerých zamestnaniach zároveň a dostanú skúšobnú dobu až 6 mesiacov.

Zákon platí pre tých, ktorí sú v nezáväznom a krátkodobom pracovnom pomere, pracujúcich na objednávku, pracovníkov online platforiem poskytujúcich služby, platených stážistov a praktikantov, ale nie pre živnostníkov. Členské krajiny majú až tri roky na to, aby túto novú legislatívu presadili vo svojich domácich zákonoch.

Tieto veľké kroky z roku 2019 pomôžu pracujúcim skočiť do novej dekády s väčšou istotou a stabilitou. Od boja s nerovnosťou pohlaví na pracovisku, po znižovanie rizika pracovníkov zákazkovej ekonomiky, európski pracujúci požadujú lepšiu profesijnú budúcnosť. Zdá sa, že ich vlády majú v úmysle im poskytnúť všetko, čo na to potrebujú.

Preklad: Dorota Bachratá

Sledujte Welcome to the Jungle na Facebooku, prihláste sa na odber noviniek a nechajte si posielať naše články každý týždeň.

Tagy

  • Pridať medzi obľúbené
  • Zdieľať na Twitteri
  • Zdieľať na Facebooku
  • Zdieľať na LinkedIn

Súvisiaci obsah

Najnovšie články

Naučte sa v práci povedať NIE

Prečo je také ťažké povedať nie? Vedieť niekoho či niečo odmietnuť je prvým prejavom slobody a nezávislosti od ostatných.

Sledujte nás!

Získajte užitočné rady a informácie o spoločnostiach, ktoré hľadajú zamestnancov, každý týždeň priamo do vášho inboxu.

Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť. Sľubujeme, že vás nebudeme otravovať. Viac o našich zásadách ochrany osobných údajov sa môžete dozvedieť tu

A na našich sociálnych sieťach: