Ako riadiť svoj tím, keď sami bojujeme so stresom?

22 jul 2020

4 min

Ako riadiť svoj tím, keď sami bojujeme so stresom?
autor
Claire Kadjar

Rédactrice

Zo dňa na deň prevrátila kríza zvaná COVID-19 život naruby miliónom zamestnancov. Zatiaľ čo niektorí musia chodiť do práce a vystavujú sa riziku nákazy, iní sú nútení skĺbiť prácu z domu so starostlivosťou o svoje deti alebo o svojich zraniteľných rodičov. V týchto ťažkých časoch, keď v nás všetkých rezonuje neistota, vystreľuje krivka psychického zaťaženia na maximum. Čo teda robiť z pozície vedúceho pracovníka alebo manažéra, ak vtejto situácii musíte okrem vlastného stresu zvládať aj obavy svojho tímu?

Stretli sme sa (virtuálne) so Samah Karaki, PhD., odborníčkou na neurovedu a spoluzakladateľkou mimovládnej organizácie Social Brain Institute v Ženeve. Porozpráva nám o škodlivých účinkoch stresu na organizmus a aj o tom, ako môžu manažéri kontrolovať svoje emócie a emócie svojho tímu, aby dosiahli čo najväčší možný zenový pokoj aj počas pandémie.

Čo sa presne v našom mozgu deje, keď sme vystresovaní?

V biológii sa stres definuje ako niečo, čo nás vzďaľuje od našej alostázy, čiže správnej rovnováhy telesných funkcií. Odpoveďou mozgu na určitý stresor je séria fyzických reakcií. Nervový systém aktivuje srdce a svaly na boj alebo útek pred nebezpečenstvom. Akútna stresová reakcia je dedičstvo po našich predkoch. Stres bol odpoveďou na útoky z okolia, reakciou na náhle nebezpečenstvo či ochranou našej fyzickej a psychickej integrity. Akútny stres nám pomáha zozbierať všetky naše fyzické sily – je to podobné, ako keď zebra uniká pred levom. Dôležité je však vedieť, že pokiaľ je náš mozog v režime „prežitia“, zaoberá sa náhlym nebezpečenstvom. Mozog teda utlmí tie menej dôležité, no energeticky náročné funkcie, ako napríklad imunitný a rozmnožovací systém či potrebu spánku.

Nanešťastie však náš mozog nerozlišuje medzi rôznymi typmi a úrovňami stresu. Reakcie mozgu sú rovnaké, či už ide o fyzický, psychický, akútny, alebo chronický stres. V prípade chronického psychického stresu v práci náš mozog na príliš dlhý čas vypne všetky životne dôležité systémy, čo v konečnom dôsledku vedie napríklad ku kardiovaskulárnym chorobám, rakovine, vredom alebo problémom s plodnosťou.

Stres je príčinou kognitívnych skreslení. Môže teda byť príčinou zlých rozhodnutí v práci?

Uvedomme si, že aj za normálnych okolností majú naše schopnosti sústrediť sa, rozhodovať sa a riešiť problémy svoje limity. Pod stresom sa to ešte zhoršuje. Prečo? Keď totiž unikáme pred nebezpečenstvom, nie je čas myslieť racionálne, pretože náš mozog myslí len na prežitie. Kognitívne skreslenia nás môžu jednoducho pomýliť. Môžeme sa trebárs stať obeťou konfirmačného skreslenia, teda tendencie uprednostňovať také informácie z pamäti, ktoré potvrdia naše už existujúce presvedčenie. Zotrvať vo svojej komfortnej zóne a udržať si status quo nás totiž stojí menej psychickej energie, než keby sme daný problém prehodnocovali z rôznych uhlov pohľadu. Pre výber správnych rozhodnutí je dôležité kritické myslenie. Poznať limity svojich schopností je jediný spôsob, ako sa pod vplyvom stresu vyvarovať kognitívnych skreslení.Ak chceme mať na naše schopnosti arozhodnutia triezvy pohľad, mali by sme si vypočuť aj názor niekoho iného.

Pozrite si našu sériu článkov o kognitívnych skresleniach a ich vplyve na ľudské zdroje.

„Poznať limity svojich schopností je jediný spôsob, ako sa pod vplyvom stresu vyvarovať kognitívnych skreslení.“
Samah Karaki, PhD., odborníčka na neurovedu

Často sa hovorí, že si stres vybíjame na ostatných. Je to naozaj tak?

Pre lepšie pochopenie vplyvu stresu v rámci skupiny bol uskutočnený výskum na primátoch. Najskôr primáty podrobili chronickému stresu a potom sa pozreli na množstvo vredov, ktoré sa u nich vplyvom stresu vytvorili. Následne dali primáty do spoločnej miestnosti. Pozorovania ukázali, že vystresovaný jedinec zaútočil na slabšieho jedinca, čím udominantného primáta množstvo vredov kleslo. Podobne ako v prípade primátov,agresivita voči slabším jedincom je spôsob odreagovania sa.Aké je na to vysvetlenie? V strese máme potrebu (často nevedomú) vyvŕšiť sa na ostatných. To nás upokojí – presne tak, ako keby sme si dali niečo sladké.

„Agresivita je prirodzená ľudská reakcia na stresové situácie.“
Samah Karaki, PhD., odborníčka na neurovedu

Nie je to úplne o tom, že by sme pred ostatnými prejavovali známky stresu, ide skôr o to, že úľavu nám prinesú útoky voči ostatným. Často sú to útoky psychického charakteru. Ako príklad uvediem situáciu, keď je vystresovaný manažér voči svojim podriadeným nespravodlivý, dáva im nereálne úlohy, ba dokonca poruší zásady firemného etického kódexu. To sú manažéri, ktorí neškodia sebe, ale ostatným. Agresivita je prirodzená ľudská reakcia na stresové situácie. Je dôležité, aby si to manažéri a vedúci uvedomovali a aby sa na chvíľu dokázali zastaviť a porozmýšľať, ako svoje chyby napraviť a neprenášať svoj stres na ostatných členov tímu v čase krízy.

Aké sú osvedčené postupy v zvládaní stresu?

Odbúravanie stresu sa bežne asociuje so skupinovým cvičením jogy vo firme, masážami, hodinami meditácie… Sú to prospešné činnosti, no aby sme sa s dôsledkami stresu, bolesťou chrbta a svalov dokázali vyrovnať, musíme urobiť niečo viac. Musíme sa zamerať na príčiny stresu. Manažéri sa musia spýtať sami seba: “Čo môžu moji zamestnanci vnímať z mojej strany ako hrozbu? Správne s nimi komunikujem? Som otvorený a spravodlivý? Darí sa mi udržiavať tímovú spolupatričnosť? Dávam im dostatočnú spätnú väzbu?” Neustále treba analyzovať viaceré aspekty, aby sme sa uistili, že si nevytvárame zlé pracovné prostredie.

Tu je niekoľko rád pre efektívne zvládanie stresu v rámci tímu počas krízy:

  • Syndróm vyhorenia nemá individuálne, ale kolektívne príčiny. Nesmiete ukazovať na niekoho prstom s tým, že si za stres môže sám/sama. Tento problém treba skúmať z kolektívneho uhla pohľadu a pozerať sa na firmu ako celok. Ako dosiahnuť, aby si členovia tímu pomáhali a neboli jeden pre druhého hrozbou?

  • V boji proti kolektívnym skresleniam pomáha aj kolektívna inteligencia. Metakognícia, teda „sledovanie svojich myšlienok“, nie je jednoduché cvičenie. Dobrým spôsobom, ako zlepšiť rozhodovací proces a vyvarovať sa zlej organizácie tímu vplyvom nášho vlastného stresu je nechať rozhodnutia jedného manažéra kriticky zhodnotiť ďalším dvom či trom manažérom.

  • Posilnenie tímovej súdržnosti je účinný nástroj, ako bojovať so stresom z práce alebo s pocitom sociálneho vylúčenia, ktorý môže vzniknúť ako dôsledok práce na diaľku. Sila kolektívu v časoch krízy rastie. Počas ekonomickej krízy v roku 2008 bola pre prežitie firiem kľúčová súdržnosť tímu. Štúdie preukázali, že tí najsúdržnejší boli zároveň tí najsilnejší.

  • Komunikujte ľudsky a efektívne. Manažéri musia informácie dávkovať, nesmú odkomunikovať ani príliš veľa, ani príliš málo. Treba napríklad obmedziť nepotrebné mítingy a e-maily. Komunikácia by mala prebiehať čo najpríjemnejším spôsobom. Často si profesionalitu asociujeme sniečím nepríjemným. Komunikácia na profesionálnej úrovni automaticky neznamená, že nie je priateľská alebo príjemná.

  • O svojich pocitoch hovorte otvorene a prejavujte empatiu. Niet lepšieho lieku proti stresu, než môcť sa porozprávať. Počas krízy sú prejavy emócií na pracovisku ešte dôležitejšie. Manažéri musia byť empatickí voči svojim zamestnancom, ktorí to niekedy pri organizácii svojho súkromného a pracovného života nemajú ľahké.

  • Počúvajte odborníkov. V časoch pandémie, ktorú práve prežívame, sa manažér musí vyvarovať prejavov svojich osobných názorov a neroznášať fake news. Najlepší spôsob, ako svojich kolegov upokojiť, je staviť na rady odborníkov a odporúčania autorít.

“Dobrý líder musí prijímať správne rozhodnutia a nebojovať na tých frontoch, kde netreba,” radí Samah Karaki. Aby sme si zachovali zdravé pracovné prostredie, v časoch neistoty je lepšie zamerať sa na veci, ktoré dokážeme ovplyvniť, ako napríklad na zvládanie stresu.

Las temáticas de este artículo