Efekt nezúčastneného diváka: prečo nepomôžeme kolegovi v núdzi?

Nov 23, 2021

5 mins

Efekt nezúčastneného diváka: prečo nepomôžeme kolegovi v núdzi?
author
Christophe NguyenLab expert

Occupational psychologist, teacher at the IAE (Lyon School Of Management) and speaker.

SOCIÁLNY PRIESTOR - Sociálna psychológia sa zaoberá správaním jednotlivca a jeho emóciami v spoločnosti. Ako a prečo sa toto správanie v spoločnosti iných ľudí mení? A čo správanie na pracovisku? Pre Welcome to the Jungle nám o svojich skúsenostiach porozpráva odborník a pracovný psychológ Christophe Nguyen, ktorý vo svojej rubrike popisuje prax zo sociálnej psychológie aplikovanej vo svete podnikania. V rámci prvej epizódy sa budeme venovať tzv. efektu nezúčastneného diváka. Tento fenomén vysvetľuje, ako je možné, že viacero svedkov určitej núdzovej udalosti nepomôže obeti. Čím viac svedkov, tým väčšia pravdepodobnosť, že nikto nezasiahne.

Prípad: Mlčiac tvárou v tvár obťažovaniu

Zamestnankyňu Elodie som stretol po jej pokuse o samovraždu. Dôvodom tohto konania bolo, že dlhodobo čelila šikane zo strany svojho nadriadeného. Pred niekoľkými rokmi sa stala súčasťou tímu, o ktorého manažérovi sa vedelo, že je obzvlášť náročný. Každé pondelkové ráno si prechádzal každý prípad, ktorý členovia jeho tímu riešili. Elodie bola v tíme jedinou ženou. A každé pondelkové ráno jej dal tento manažér zlé hodnotenie. Požiadal ju, aby viac pracovala no skončilo sa to neustálymi komentármi pred kolegami typu: „Je to o ničom, nemá to úroveň“. Po šiestich mesiacoch, v pondelok ráno, mala táto zamestnankyňa pri príchode na svoje miesto panický záchvat, pre ktorý nemohla ani vstúpiť do zasadačky. Po niekoľkomesačnej pauze ju zaradili do nového tímu. O niekoľko rokov neskôr sa dozvedela, že sa v rámci reorganizácie firmy naplánovanej vzdialenou centrálou bude musieť preradiť späť na oddelenie pôvodného manažéra. V ten istý večer Elodie poslala e-maily všetkým svojim kolegom a pokúsila sa o samovraždu.

„Počas nášho rozhovoru mi Elodie povedala, že to, čo ju v tomto období ponižovania, okrem neustáleho očierňovania najviac bolelo, bolo mlčanie kolegov. Na slovné útoky nikto nereagoval a nikto za ňou nikdy neprišiel, aby jej povedal, že to, čo prežíva, nie je normálne. Elodie túto situáciu začala opisovať bez toho, aby vedela, že tento fenomén v sociálnej psychológii poznáme pod názvom efekt nezúčastneného diváka. Pokiaľ núdzovú situáciu pozoruje viacero ľudí, je vysoká pravdepodobnosť, že nikto z nich nezasiahne.“
Christophe Nguyen

Skúsenosti: efekt nezúčastneného diváka

Teória o efekte nezúčastneného, resp. okoloidúceho diváka pochádza zo 60. rokov 20. storočia, ktorá vznikla po útoku a vražde mladej ženy Kitty Genovese v New Yorku. Počas vyšetrovania bolo údajne spočítaných asi tridsať svedkov, ktorí niečo videli alebo počuli, pričom nikto z nich mladej žene nepomohol.

Niekoľko autorov (Brewster & Tucker, 2016; Peggy Chekroun, 2008) sa už pokúsilo vysvetliť tento jav a prostriedky, ktorými sa dá proti tejto pasivite pôsobiť. Na ilustráciu tiež Peggy Chekroun uvádza experiment z roku 1968, ktorých autormi je dvojica amerických psychológov John Darley a Bibb Latané. Skupina ľudí mala čeliť (falošnému) epileptickému záchvatu a psychológovia následne pozorovali rôzne reakcie účastníkov. A zistenie je zrejmé: ak si svedok myslí, že je sám, zasahuje v 85 % prípadov. Ak je prítomná iná osoba, toto číslo klesá na 62 % a pokiaľ sa v okolí nachádzajú ďalší štyria svedkovia, osoba zasahuje iba v 31 % prípadov.

Vysvetlenie tohto javu :

  • Oslabenie zodpovednosti. Keď je svedok obklopený inými svedkami, svedok si myslí, že niekto iný môže konať aj za neho. Tiež si nahovára, že ak nekoná a nikto nekoná kolektívne, nie je za situáciu zodpovedný. Ide o známu skutočnosť: „Ja za tú situáciu nenesiem zodpovednosť, pretože som tam nebol sám.“ Naopak, osamotený svedok sa cíti za situáciu zodpovedný, a preto bude hľadať spôsoby, ako zareagovať.
  • Vnímanie prebiehajúceho nebezpečenstva. V prípade svedka ocitajúceho sa tvárou v tvár osobe v ohrození platí, že čím väčšie nebezpečenstvo hrozí, tým viac svedok koná. Ak ale svedkovi nie je niečo jasné, dopraje si čas na premyslenie, či zasiahne alebo nie. Problém je v tom, že rovnako reagujú aj ostatní svedkovia, čím sa vytvára začarovaný kruh: keď niekto nezareaguje, tak nikto nezareaguje…
  • Otázka sebadôvery. Čím kompetentnejší a schopnejší vystupovať sa človek cíti, tým je tento jav slabší. Ak ste lekár alebo ste vyškolení v poskytovaní prvej pomoci, je veľká šanca, že osobe s epileptickým záchvatom pomôžete. Napriek tomu, že sa vo vašej blízkosti nenachádza lekár, nebráni vám to informovať sa o stave obete a privolať pomoc.
  • Kvalita vzťahov medzi svedkami. Keď sa ľudia navzájom dobre poznajú a udržiavajú dobré vzťahy, dokážu zasiahnuť lepšie. V prípade takto zloženej skupiny dokonca existuje vyššia pravdepodobnosť, že zareagujú, než keby išlo o „okoloidúcich“ cudzincov. Toto vysvetľuje skutočnosť, že sa menej bojíme, že naše konanie niekto ohodnotí negatívne. Máme menší strach z výsmechu, strachu z konania, keď sa situácia „nás netýka“ atď…

Ako sa efektu nezúčastneného diváka vyhnúť na pracovisku?

Ako všade inde, aj na pracoviskách môže dôjsť k násiliu a následne spomínanému javu, ako ukazuje prípad Elodie. Prevenciou môžu byť programy na predchádzanie násilia a obťažovania v práci. Zahŕňajú niekoľko opatrení:

Vzdelávanie zamestnancov

Zamestnanci si musia prejsť odbornou prípravou, aby dokázali takéto situácie rozoznať, a aby nemali žiadne pochybnosti. Zamestnanci a manažéri sa musia prostredníctvom špeciálnych podujatí vyškoliť tak, že určité komentáre nebudú zľahčovať - ​​či už budú sexistického, rasistického, obviňujúceho, alebo iného charakteru. Skutky, ktoré sa môžu zdať „banálne“, alebo jednoducho „nie veľmi prívetivé“, môžu mať v skutočnosti z dlhodobého hľadiska vážne následky na zdraví obetí, ktoré môžu trpieť na vážne psychosociálne poruchy (posttraumatický stresový syndróm, úzkostno-depresívne poruchy, pokusy o samovraždu a pod.). Na posilnenie vážnosti tejto témy školenia neopomínajú ani legislatívu (napr. Zákonník práce) mapujúci túto problematiku: čo kvalifikujeme ako obťažovanie a čo nie, a majú tiež za cieľ ľudí naučiť, že je lepšie konať v rámci prevencie, než po mesiacoch nečinnosti reagovať na už zakorenený problém.
Na druhej strane sa ukázalo, že je vždy lepšie, keď sa takéto školenie vykonáva in situ, to znamená na pracovisku, aby si zamestnanci tieto pojmy lepšie zapamätali.

Dôraz na dôležitosť úlohy každého jedného

Okrem špeciálne vyškolených referentov na danú problematiku sa môžete oprieť o ľudí z oddelenia HR. Je ale napriek tomu dôležité, aby si bol každý jednotlivec vedomý, že sa svojím dielom môže podieľať na vytváraní zdravého pracovného prostredia, že ide jednoducho o záležitosť, ktorá sa týka všetkých. Kolektívna ostražitosť je prospešná pre psychické zdravie na pracovisku.

Dôležitosť inklúzie členov tímu

Aby sa medzi zamestnancami vytvorili väzby solidarity bez ohľadu na ich pohlavie, pôvod, úlohy, postavenie v hierarchii atď., sú hodnoty inklúzie firmy skutočnou nevyhnutnosťou. Otvorenie vašej spoločnosti rôznym profilom a zmiešaným tímom, pričom cieľom týchto ľudí je spájať. Je to práca, ktorá sa musí robiť dlhodobo a systematicky. V našom prípade Elodie nebola internou členkou daného tímu, na projekte pracovala v rámci auditu. Navyše bola jedinou ženou, ktorá sa ani nikdy nezačlenila do tímu, čo v slede udalostí zohralo svoju úlohu.

Nekompromisnosť vedenia

Aby sa firmy podobným prípadom vyhli, musia vystupovať proaktívne, nekompromisne a verne nasledovať svoje hodnoty. Je potrebné zaviesť signalizačné mechanizmy a postupy, a v prípade podozrenia situáciu prešetriť. S cieľom overenia pravdivosti tejto skutočnosti vykonať preventívne opatrenia. Firmy v tejto súvislosti pripomínajú svojim zamestnancom, že násilie je vážna vec, a že je nutné konať, nie sa len tak prizerať.

Situácia, ktorú zažila Elodie, teda efekt nezúčastneného diváka, bol významným medzníkom v mojej kariére. Spomínam si na slová, ktoré mi povedala: „Tým, že sa iní pozerali do zeme, keď ma manažér na schôdzi ponižoval som uverila, že ja som ten problém. A tak som si zaslúžila, čo sa mi dialo, pretože som bol jediná, kto si musel prejsť touto verejnou potupou. Považovalo sa to za „normálny“ postup, pretože to ja som bola tá „zlá“. To je dôvod, prečo som upadla do depresie.“ Nechceme nikomu vyčítať to, čo by iní nazvali „neposkytnutím pomoci osobe v ohrození“, ale o skutočnosti, že pasivita a nedostatok sociálnej podpory od ostatných môže nepriaznivo vplývať na psychické zdravie jednotlivca na pracovisku. A na fungovanie firmy.

Preložila Zuzana Chovancvá
Foto: Thomas Decamps pre WTTJ
Sledujte Welcome to the Jungle na Facebooku, prihláste na odber noviniek a nechajte si posielať naše články každý týždeň!

Topics discussed