Od A po Z: môže neuroveda zlepšiť náš pracovný život?

Od A po Z: môže neuroveda zlepšiť náš pracovný život?

Podľa posledných správ spoločnosti Accenture by mohla v najbližších 15 rokoch umelá inteligencia zvýšiť celosvetovú pracovnú produktivitu až o 40 %. Najnovšie pokroky v jej vývoji nám pomáhajú pracovať produktívnejšie. V skutočnosti však len veľmi málo ovplyvňujú naše intelektuálne a emocionálne schopnosti. Čo sa týka pochopenia signálov, ktoré náš mozog vysiela počas dňa (napríklad o našich schopnostiach, vzťahoch a stresových reakciách), je lepšie obrátiť sa na neurovedu. Tá skúma ľudský mozog a nervový systém. Svet podnikania so svojimi tendenciami neustále rozvíjať a inovovať začal toto odvetvie úzko sledovať.

Čo ak nie umelá inteligencia, ale práve neuroveda je skutočnou odpoveďou na optimálnu spoluprácu medzi zamestnancami a spokojnosť na pracovisku? Aby sme získali odpoveď na túto otázku, ponorme sa do tajuplného sveta neurovedy a zvážme jej vplyv na budúcnosť našich každodenných pracovných povinností.

Vplyv neurovedy na náš každodenný život

Nepotrebujeme si lepiť elektródy na spánky, aby sme pochopili, že neuroveda zjednodušuje analýzu fungovania ľudského mozgu: či už sme na mítingu, sledujeme prezentáciu, pracujeme v skupine, rokujeme so šéfom, alebo si proste užívame samotu počas pauzy na kávu.

Studnica informácií o našom mentálnom zdraví

Podľa historika Yuvala Noaha Harariho, autora knihy Homo Deus: Stručná história zajtrajška, je cesta za šťastím jednou z troch najväčších výziev, ktorým budú ľudia čeliť v najbližších storočiach. Bude nemožné túto výzvu zdolať bez hlbokých zmien kvality pracovných podmienok. Je to oblasť, ktorú začali neurovedci skúmať len nedávno. V prvom rade zdôrazňujú dôležitosť pracovného prostredia, ktoré zodpovedá našim kognitívnym potrebám (teda našej potrebe poznania) s cieľom zvýšenia našej osobnej efektivity. Nech už sú však dizajn a osvetlenie našej kancelárie akékoľvek a nech už trávime pauzy akokoľvek, existuje množstvo ďalších faktorov, ktoré ovplyvňujú náš mozog a jeho spokojnosť pri práci.

Neuroveda nám napríklad potvrdzuje, že náš mozog má obmedzené zdroje. Závislosť od smartfónov vyžaduje priveľa energie a blokuje našu schopnosť zamestnať sa aktivitami, ktoré redukujú stres. Čím viac sme pripojení, tým negatívnejšími, rozčúlenejšími a najmä úzkostlivejšími sa stávame.

Môže nás neuroveda varovať pred zdravotnými problémami?

Neuroveda identifikuje problémy, ktoré súvisia s fungovaním našich nervových spojení, ale dokáže toho oveľa viac. Ponúka tiež riešenia na pasce, ktoré na nás šije náš mozog sám, a vedie nás tak k zdravším zdravotným návykom. Minulý rok sa napríklad Elon Musk chvastal, že pracuje takmer 120 hodín týždenne a je na pokraji vyhorenia. Arianna Huffington, zakladateľka serveru Huffington Post a jeho kamarátka, mu adresovala list, v ktorom sa písalo:

„Si človek, ktorého ženie ďalej veda a dáta. Si posadnutý fyzikou, inžinierstvom a zisťovaním, ako veci fungujú. Nasmeruj tú istú vášeň k vede nielen na svoje produkty, ale hlavne na seba. Ľudia nie sú stroje. Pre stroje, či už z radov prvej, alebo štvrtej priemyselnej revolúcie, je odstávka porucha. U človeka je odstávka nevyhnutná.“

Tieto múdre slová potvrdil aj neurovedecký výskum o efektoch únavy na mozog a nervový systém. V magazíne Journal of Neuroscience bola publikovaná talianska vedecká štúdia, ktorá zašla ešte ďalej. Odhalila, že mozog počas chronickej spánkovej deprivácie spustí sebadeštrukčný mechanizmus. Z dlhodobého hľadiska je efektívny zamestnanec nie ten, kto ostane v kancelárii dlho do noci, ale ten, kto odíde domov odpočinúť si a vypnúť predtým, než sa na ďalší deň vráti do práce v špičkovej forme.

Nielenže nám neuroveda pomáha cítiť sa lepšie. Pomáha nám aj s odstraňovaním mýtov pomocou faktov. Dr. Marie Lacroix, špecialistka na spánok a pamäť a zakladateľka Cog’X, vysvetľuje, že učenie sa počas spánku je nemožné, hoci mnoho ľudí tomu verí. Pravdou je, že ak zaspíte hneď potom, čo sa prestanete učiť, umožní to vašej pamäti skonsolidovať sa. To sú skvelé správy pre tých, ktorí si radi doprajú šlofíka. Po dlhom ráne nie je nič lepšie než rýchla siesta, ktorá vám pomôže preniesť informácie z krátkodobej pamäte do tej dlhodobej.

Prispôsobením funkcií nášho mozgu na realitu pracovného života by mohla neuroveda priniesť vytúžené pochopenie rôznych manažérskych metód a posilniť blahobyt zamestnancov.

Smerom k novému manažérskemu modelu?

Nová generácia hľadá zmysel a šťastie. Počas svojich prvých krôčikov na trhu práce im neuroveda podáva pomocnú ruku. Je im zároveň aj oporou pri zamestnávaní a zotrvávaní v práci. O novom prístupe sa vo firmách začína hovoriť ako o „neuromanažmente“.

Emocionálna inteligencia: nová manažérska vlastnosť

S výrazom „emocionálna inteligencia“ prišli po prvýkrát profesori Peter Salovey a John D. Mayer v roku 1990. Vnímali myslenie a emócie nie ako dva samostatné nástroje, ale ako jeden, ktorý je možné rozdeliť do troch mentálnych procesov:

  • vnímanie a vyjadrovanie emócií
  • kontrola týchto emócií
  • vyhodnocovanie týchto emócií a voľba adekvátneho kognitívneho procesu (ako systém spracuje informáciu tým, že vytvorí reakciu).

Emocionálna inteligencia je tak vysoko cenená firmami a manažérmi, že školenie v tomto odvetví je čoraz rozšírenejšie. Manažéri, ktorí školenia absolvujú, sa naučia, ako sa vyhýbať čisto reakčným povahám, v tímoch podporujú schopnosť súcitu, pracujú na ohľaduplnosti, poskytujú konštruktívnu a pozitívnu spätnú väzbu a stávajú sa pokrokovými lídrami.

Dobrý neuromanažér musí tiež dokonale ovládať neverbálnu komunikáciu, či už ju používa, alebo vníma. V niektorých prípadoch môže pomôcť technológia.

Mozgová technológia

Keď sa v nejakom odvetví vyskytnú nové objavy, podnikatelia nestrácajú čas s premýšľaním o budúcom trhu.

Čoraz viac firiem používa neurovedecký výskum na vytváranie nových technológií, ktoré nám umožnia stať sa efektívnejšími. Nazýva sa mozgová technológia. Dobrým príkladom je Dreem. Ide o francúzsky scaleup (startup vo fáze ďalšieho rastu, pozn. prek.), v ktorom vyvinuli čelenku so senzormi na monitorovanie mozgových vĺn počas spánku. Účelom tohto prístroja je vylepšenie procesu odpočinku pomocou mikrovibrácií. Ich funkciou je prenášať do stredného ucha ružový šum (signál, ktorého frekvenčná hustota je priamo úmerná prevrátenej hodnote frekvencie, pozn. prek.). Ľudia túto čelenku vyhľadávajú, keď potrebujú viac odpočívať a zlepšiť svoj mentálny výkon.

Podobne tak startup Melomind vytvoril antistresové slúchadlá s technológiou EEG, ktoré merajú mozgovú aktivitu používateľa. Následne na základe týchto meraní prehrávajú hudbu, ktorá zodpovedá stavu mysle používateľa. Využívajú princíp neurónovej spätnej väzby tak, že menia výsledky počúvania mozgovej aktivity. Až doteraz by takéto výsledky boli dostupné len pomocou hĺbkovej lekárskej analýzy. Dnešné pokročilé miniatúrne technológie zjednodušujú získavanie týchto informácií a učia nás čoraz viac o nás samých.

Výsledkom neurovedeckého výskumu v posledných rokoch je aj šírenie technológie svetelnej terapie v oblasti zdravia a krásy. Od počiatku svojej existencie ľudstvo viedlo svoj život podľa slnečného svetla, ktoré má premenlivú intenzitu. Trávenie času pod fluorescenčnými žiarovkami s nemenným príkonom nám vyčerpáva mozog. Preto sa prirodzené osvetlenie pravidelne objavuje ako spoločný menovateľ všetkých vysoko kvalitných pracovných prostredí.

Pozor na neuro-nezmysly

Každý rok publikuje americká konzultačná firma Gartner analýzu nových trendov v technológiách. V roku 2018 bolo rozhranie prepojenia mozgu s počítačom (prístroje, ktoré umožňujú používateľom ovládať počítače mysľou, teda napríklad protézy končatín, prípadne akýkoľvek iný automatizovaný systém) stále vo fáze „prehnaných očakávaní“. Neurotechnológia je oblasťou, kde sa do výskumu vkladajú veľké nádeje. Doteraz v nej však ešte neboli dosiahnuté uspokojujúce a konkrétne výsledky.

Podľa expertov z Gartner nebudú neurotechnológie široko dostupné minimálne ešte ďalšiu dekádu. Väčšinový výskum odhaľuje pravidelne sľubné objavy. Zaradenie výsledkov výskumu do každodenného života je však stále v plienkach. Napriek tomu ich potenciál neostal bez povšimnutia. Vedci sa zhodujú, že možnosti mozgovej technológie sú obrovské. Dôkazom je aj report od SharpBrains, v ktorom sa píše, že v USA bolo v roku 2014 v rámci kategórie týchto technológií zaregistrovaných viac než 1600 patentov. V roku 2010 ich bolo len 400.

Svet sa sústredí na zjednodušovanie každodenného života pomocou umelej inteligencie. Neuroveda by mohla pomôcť stanoviť ľudský mozog ako prioritný záujem na pracovisku. Paradoxne sa neuroveda v posledných rokoch posunula vpred vďaka pokroku v neurozobrazovaní (lekárska technika zobrazovania mozgu, napr. magnetická rezonancia). Spojenie mozgu a technológií zlepšuje niekoľko aspektov každodenného pracovného života, počínajúc samotným pracovným prostredím a končiac manažérskymi technikami a tímovou prácou.

Elon Musk (už zase on) tiež preukázal svoju lojalitu neurovede, a to hlavne kognitívnym technológiám. V roku 2016 vytvoril Neuralink s nádejou, že úspešne prepojí umelú inteligenciu a ľudský mozog. Čo bolo jeho cieľom? Vytvoriť pre naše neuróny digitálnu nadstavbu, ktorá by zvýšila naše mentálne kapacity. Desivé aj vzrušujúce zároveň. Možno je to už začiatok novej cerebrálnej éry.

Ilustrace: Pablo Grand Mourcel

Preklad: Dorota Bachratá

Sledujte Welcome to the Jungle na Facebooku, prihláste sa na odber noviniek a nechajte si posielať naše články každý týždeň.

Gabriel Boccara

  • Pridať medzi obľúbené
  • Zdieľať na Twitteri
  • Zdieľať na Facebooku
  • Zdieľať na LinkedIn

Súvisiaci obsah

Najnovšie články

Je menštruácia v práci stále tabu?

Zahanbujúce, nevyhnutné a bolestivé? V pracovnom svete sa o menštruácii príliš nahlas nehovorí. Bola táto „kliatba“ žien vždy tabu? Nie.

Sledujte nás!

Získajte užitočné rady a informácie o spoločnostiach, ktoré hľadajú zamestnancov, každý týždeň priamo do vášho inboxu.

Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť. Sľubujeme, že vás nebudeme otravovať. Viac o našich zásadách ochrany osobných údajov sa môžete dozvedieť tu

A na našich sociálnych sieťach: