Kórejská republika: krajina, kde vystresovaní zamestnanci platia za uväznenie

Južná Kórea: vystresovaní zamestnanci tu platia za uväznenie

Práca v Kórejskej republike (neoficiálne Južná Kórea) nie je prechádzka v ružovej záhrade. Tlak rodiny, stres a prehnané nadčasy sú len niektoré z faktorov, ktoré môžu viesť k tragickým následkom. V tejto krajine je značne vysoká spotreba alkoholu a počet samovrážd je jedným z najvyšších na svete. Kwon Yong-seok je bývalý prokurátor, ktorý pracoval viac než 100 hodín týždenne. Prišiel s novým typom duchovného pobytu, ktorý poskytuje únik od utláčajúcej spoločnosti. Jeho projekt s názvom “Väzenie vo mne” ponúka Kórejčanom šancu na 24 hodinové uvoľnenie sa v jednej z 28 dostupných väzenských ciel. Extrémne problémy vyžadujú extrémne riešenia, no vyvoláva to otázku: prečo sa potrebujú Kórejčania uzamykať vo väzení, aby sa uvoľnili? Vydali sme sa tam vypátrať odpovede.

Populácia pod tlakom

Je to smutné, ale Kórejčania nedokážu uniknúť problému, ktorý je bežný aj v mnohých iných krajinách, najmä v oblasti východnej Ázie: realita akademického a profesijného tlaku a stresu, ktorá sa začína už v detstve. V kórejskej spoločnosti je úspech v škole jednou z najvyšších priorít. Nároky a nádej, ktorú rodičia vkladajú do svojho potomstva, je pre tieto deti a dospievajúcich ohromnou záťažou.

To vysvetľuje popularitu večerných prípravných škôl, kde trávi väčšina kórejských školákov svoj voľný čas. Úlohou týchto súkromných inštitúcií, v kórejčine zvaných „hagwon“, je ponúknuť doučovanie, pomáhať s domácimi úlohami a poskytovať dodatočné vyučovacie hodiny. V článku pre The New York Times Se-Woong Koo, jeden z bývalých učiteľov angličtiny v týchto školách, načrtol obrázok o tomto nepriateľskom prostredí, kde v skutočnosti príliš nejde o rozvoj potenciálu študentov. Popisuje, ako kórejskí študenti pracujú 13 hodín denne a v noci spia priemerne len 5 hodín. Za zmienku stojí aj obzvlášť drsná súťaživosť medzi študentmi. Kórejská „Ivy League“ SKY je trojica najprestížnejších univerzít v Južnej Kórei. Úspešne zložiť prijímacie skúšky na jednu z nich je kľúčovou skúškou dospelosti pre akéhokoľvek Kórejčana, ktorý chce byť v živote úspešný.

Tvrdé pracovné podmienky

Pri vstupe do pracovného života čelia Kórejčania tvrdému nátlaku, keďže svet práce je obzvlášť stresujúce prostredie. Rovnako ako ich japonskí susedia, Kórejčania tiež vytvorili slovo, ktoré opisuje smrť prepracovaním sa: gwarosa. Nemalo by byť prekvapením, že v takejto krajine žijú ľudia, ktorí štatisticky patria medzi svetovú špičku v nadčasoch. V roku 2018 sa Kórejčania ocitli na tretej priečke znepokojujúceho rebríčka. Kórejskí zamestnanci odpracujú priemerne 2005 hodín ročne, teda 167 hodín nadčasov mesačne. Zároveň sa v júli 2018 predĺžil pracovný týždeň až na 6 dní, s jediným dňom voľna – nedeľou. Legálna pracovná doba sa stanovila na omračujúcich 68 hodín týždenne. Vo vláde však prešiel zákon, ktorý stanovuje pracovný týždeň na 52 hodín a 5 dní. Je otázne, či je toto opatrenie dostačujúce v krajine, kde fenoménu gwarosa podľahli len v roku 2017 stovky obetí.

“Kórejskí zamestnanci odpracujú priemerne 2005 hodín ročne, teda 167 hodín nadčasov mesačne.”

Existuje množstvo dôvodov pre tento hektický pracovný život. Juhokórejskú kultúru stále silne ovplyvňuje konfucianizmus (smer založený na filozofickom, etickom a sociálnom učení čínskeho filozofa Konfucia a jeho nasledovníkov. Uctieva etické princípy, humánnosť, spravodlivosť, vernosť, česť). Práca je preto vnímaná ako jediný spôsob, akým môže byť človek užitočným pre spoločnosť. Zaujíma ústrednú pozíciu v živote kórejských občanov. Jednotlivci zároveň na svojich pleciach nesú bremeno rodinnej a dedičnej cti. To znamená, že každý pracovný úspech alebo neúspech dostáva ešte dodatočný rozmer. Ázijská finančná kríza z roku 1997 bola rovnako dôležitým faktorom socioekonomického rozvoja krajiny. Hodnota juhokórejského wona spadla a najreprezentatívnejšia firma celej krajiny Kia Motors skrachovala. Juhokórejská banka následky nezniesla, v krajine sa hromadne prepúšťalo a nezamestnanosť dosiahla historických výšin: za necelé dva roky vzrástla o 5 %. Táto trauma u Kórejčanov stále prežíva, a to tak, že sú ochotní obetovať svojim firmám telo aj dušu, len aby predišli rovnakej situácii.

Tento intenzívny nátlak spolu s neudržateľným pracovným časom predstavuje každodennú výzvu a môže viesť k tragickým následkom, ako je prehnaná konzumácia alkoholu, najmä obľúbeného likéru sodžu. Takmer 20 % obyvateľstva priznáva, že pije viac než desať drinkov týždenne. Čo je však ešte znepokojujúcejšie, neznesiteľné pracovné podmienky sa premietajú do závratne vysokého počtu samovrážd. Za rok 2016 štatistika uvádza až 25 samovrážd na 100 000 obyvateľov. Južná Kórea sa bežne umiestňuje medzi krajiny OECD s najvyšším počtom samovrážd ročne. Len pár rokov dozadu to bola najbežnejšia príčina úmrtia občanov vo veku 10 až 30 rokov a len druhou najčastejšou po rakovine pre ľudí vo veku nad 40 rokov. Muži, ktorí musia tradične zaujať miesto hlavného živiteľa rodiny, trpia viac než ženy. Štatistiky z roku 2015 uvádzajú, že až 37,5 % mužov spáchalo samovraždu v porovnaní s 15,5 % žien. Je často náročné odhadnúť skutočnú príčinu, ale nemôžeme ignorovať každodenný stres a nátlak, ktorým juhokórejskí občania trpia v pracovnom živote. Najmä ak prihliadneme na fakt, že v krajine dosahuje nezamestnanosť momentálne úroveň len 4 %.

“Neznesiteľné pracovné podmienky sa premietajú do závratne vysokého počtu samovrážd.”

Ignorácia psychických problémov

Môže za to aj štát. Aj keď krajina čelí kritickej situácii, nastal len drobný nárast investícií do štruktúr, ktoré sa starajú o prevenciu problémov mentálneho zdravia. V článku pre New York Times vysvetlil Young-Ha Kim, kórejský spisovateľ: „Z celkového rozpočtu je na služby pre prevenciu samovrážd vyhradená suma 7 miliónov dolárov. Pre porovnanie, Japonsko investuje na tieto účely až 130 miliónov dolárov a výsledky tejto investície hovoria sami za seba.“ Navyše, Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča venovať riešeniu psychických problémov 15 – 50 % verejných výdavkov. V roku 2016 boli v Kórejskej republike na toto kľúčové odvetvie vyhradené len 3 % z rozpočtu pre oblasť zdravia.

„Depresia je často vnímaná ako prechodná nálada alebo emočná hyperbola, ktorá prejde.“

Zariadení, ktoré sa starajú o psychické zdravie, je v Južnej Kórei málo. V roku 2013 bolo verejných psychiatrických centier v krajine len 19, v porovnaní so 168 súkromnými nemocnicami. Výsledkom je, že len 15,3 % Kórejčanov s psychickými problémami vyhľadá pomoc. Len 23 % populácie s depresiou je monitorovaných, v porovnaní so 40 % v ostatných krajinách OECD. Navyše profesionálni pracovníci v tomto odvetví, či už psychiatri, psychológovia, alebo nemocniční zamestnanci, ktorí majú na starosti pacientov s psychickými problémami, sú v nestabilnej pracovnej situácii, pretože väčšina z nich má zmluvu na dobu určitú. To má za následok fluktuáciu zamestnancov a ich rezignáciu. Pre tých, ktorí sa rozhodnú v zamestnaní zotrvať, to znamená, že sa musia postarať niekedy až o 100 pacientov naraz.

Vysoký počet samovrážd je možné vysvetliť aj tým, že depresia je často vnímaná ako nálada alebo emocionálna hyperbola, ktorá prejde. Ešte horšie, pacienti, ktorí si priznajú, že trpia depresiou a vyhľadajú terapiu, sa ju často rozhodnú predčasne ukončiť. Potvrdil to profesor psychiatrie Kim Eo-su. Navyše si postihnutí jedinci myslia, že svoj stav môžu zlepšiť len pomocou viery alebo cvičenia. Podľa profesora sú tieto nonšalantné postupy následkom sociálnej stigmy, ktorá obklopuje depresiu a ostatné psychické problémy. Tie sa stále nepovažujú za plnohodnotné choroby, ktoré vyžadujú lekársku pomoc.

Je väzenie jediným spôsobom, ako sa starať o psychické zdravie?

V tomto kontexte by nás nemalo prekvapovať, že sa vynorilo množstvo súkromných projektov, ktoré ponúkajú riešenie problému, na ktorý verejný systém nestačí. Čo presne poskytuje väzenský zážitok, ktorý vymyslel Kwon Yong-seok? V tejto inštitúcii, ktorú prevádzkuje nezisková organizácia s výstižným názvom Továreň na šťastie, žijú návštevníci v úplnej izolácii. Pri príchode dostanete očíslované uniformy. Telefón, cigarety a knihy musíte odložiť pri vchode. Nasledujúcich 24 hodín je vaším domovom cela s plochou 5 štvorcových metrov. Aj bez hodín jogy a vegánskej diéty má projekt veľký úspech. Od roku 2013 hosťoval projekt “Väzenie vo mne” viac ako 2000 „väzňov.“

Ako nám však názov tohto duchovného pobytu odhaľuje, ide viac o vyslobodenie sa z vnútorného väzenia než o skutočné uväznenie. Hovorí sa tu o introspekcii, sebareflexii a meditácii. Malé cely, ktorých okná poskytujú výhľad na hory, sa zdajú byť miestom ako stvoreným na tieto činnosti. Odrezaní od sveta a práce si tu „väzni“ môžu dobiť baterky a konečne sa uvoľniť. Zároveň namiesto úplnej izolácie na 24 hodín poskytuje pobyt organizované stretnutia, kde sa môžete zoznámiť s ďalšími väzňami. V ponuke sú dokonca aj prednášky o meditácii, divadle a hrách s témou dosiahnutia vnútornej slobody.

“Odrezaní od sveta a práce si tu väzni môžu dobiť baterky a konečne sa uvoľniť.”

Treba poznamenať, že počas pobytu nie je pre väzňov k dispozícii žiadny odborník na psychické zdravie. Napriek chytľavému menu a konceptu, “Väzenie vo mne” dodržuje všetky pravidlá tradičného duchovného pobytu. Predstavuje niečo ako únik z každodenného života a od stresu, ktorý je pre Kórejčanom náročné zvládnuť. Aj keď je 24 hodinový program financovaný z darov účastníkov, zdá sa, že jeho úspech viedol k odštartovaniu dvoch nových možností na rok 2019. V ponuke je 48 hodinové väznenie za 75 r (100 000 juhokórejských wonov) a týždenné väzenie za 380 € (500 000 juhokórejských wonov). To je veľká časť priemerného mesačného plat u v Južnej Kórei. Je smutné, že ani do väzenia sa nedostanete zdarma.

Aj keď je väčšina účastníkov presvedčená, že tento pobyt funguje, je predčasné hodnotiť jeho skutočný dlhodobý efekt, či už pozitívny, alebo negatívny. Samotná existencia “Väzenia vo mne” je však dôkazom pretrvávajúceho problému v kórejskej spoločnosti, kde občania trpia pod ťarchou neudržateľných a potenciálne fatálnych pracovných podmienok.

Preklad: Dorota Bachratá
Foto: WTTJ

Sledujte Welcome to the Jungle na Facebooku, prihláste sa na odber noviniek a nechajte si posielať naše články každý týždeň.

Anouk Renouvel

Freelance @ Communication numérique

Tagy

  • Pridať medzi obľúbené
  • Zdieľať na Twitteri
  • Zdieľať na Facebooku
  • Zdieľať na LinkedIn

Súvisiaci obsah

Najnovšie články

Sledujte nás!

Získajte užitočné rady a informácie o spoločnostiach, ktoré hľadajú zamestnancov, každý týždeň priamo do vášho inboxu.

Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť. Sľubujeme, že vás nebudeme otravovať. Viac o našich zásadách ochrany osobných údajov sa môžete dozvedieť tu

A na našich sociálnych sieťach: