Ako čeliť pocitom úzkosti v časoch pracovnej neistoty?

V súčasnej dobe pravdepodobne mnoho z nás pociťuje na vlastnej koži ťaživý pocit nejasnej pracovnej budúcnosti. Dopyt po službách a produktoch sa znižuje a mnoho ľudí sa pre svojho zamestnávateľa stane nadbytočnými. Niektorým pracovníkom sa krátia úväzky, iní sú rovno prepustení. Žiaľ, situácia sa zatiaľ výrazne nelepší. Je preto prirodzené, že táto neistota v nás vyvoláva stres či spôsobuje úzkosť. No aj z tohto bludného kruhu vedie cesta von. Ukážeme vám kadiaľ.

Podľa Ligy za duševné zdravie „strach a úzkosť majú v citovej výbave zdravého človeka nezastupiteľnú funkciu. Sú súčasťou stresovej reakcie a signalizujú nebezpečenstvo, ochraňujú naše bytie, telesnú a psychickú integritu.” Problém nastáva vtedy, keď nervový systém človeka signalizuje nebezpečie v nevhodných (neopodstatnených) momentoch a núti človeka prežívať psychické a fyzické podnety tak, ako keby nad ním visela bezprostredná hrozba. Táto skúsenosť môže byť až paralyzujúca a významne nabúrava denné aktivity človeka, čím mu znemožňuje viesť normálny život. V takýchto prípadoch hovoríme o úzkostných poruchách.

Z čoho pramení úzkosť?

Elisa Sánchez, psychologička špecializovaná na ochranu zdravia pri práci, pôsobí v španielskej firme Idein, poskytujúcej poradenské služby v oblasti ľudských zdrojov. Expertka vysvetľuje: „Úzkosť je spätá so strachom a objavuje sa vždy, keď sa cítime byť ohrození a bez možnosti akokoľvek danej hrozbe čeliť.” Úzkosť by však nemala byť chápaná len v čisto negatívnom rozmedzí. Všetky emócie sú potrebné a každá jedna zohráva svoju rolu. „Presne ako kontrolky v aute, ktoré šoférovi signalizujú problém a snažia sa naň upriamiť jeho pozornosť,” dopĺňa Sánchez.

V takomto prípade nás pocit úzkosti má vystríhať pred potenciálne nebezpečnou situáciou, na ktorej zvládnutie nemáme potrebné prostriedky. Kontrolka úzkosti sa môže rozsvietiť z rôznych príčin:

• Náhodné záležitosti. Traumatické zážitky, ako napríklad autonehoda alebo zemetrasenie, môžu vyvolať extrémnu úzkosť. V určitých prípadoch môže tento pocit pominúť hneď, ako sa problém vyrieši, v iných prípadoch zas úzkosť pretrváva mesiace, či dokonca roky. Vtedy ide o takzvanú posttraumatickú stresovú poruchu.
• Dôležité životné udalosti. Bez toho, aby boli traumatické, zásadné zmeny v našich životoch, aké zažívame v súčasnosti (nepokoj a nestabilita v pracovnom prostredí) môžu tiež vyvolávať ataky úzkostných pocitov. Je to prirodzené, keďže riešime zložité a negatívne situácie. Ak však v takýchto situáciách zotrvávame príliš dlho, alebo ak sa komplikujú a negativita sa stupňuje, máme zarobené na problém.

Ako úzkosť ovplyvňuje našu náladu?

Podľa údajov WHO trpí úzkostnou poruchou viac ako 260 miliónov ľudí na celom svete. Ak úzkosť sprevádza aj depresia, tento zdravotný problém stojí firmy každoročne milióny eur na produktivite.

Úzkosti v pracovnom prostredí môže prepadnúť ktokoľvek. Spúšťačom býva stres, tlak spôsobený nahustenými termínmi, nadbytok úloh, psychické preťaženie alebo nedostatočná schopnosť vedieť sa vyrovnať so svojimi emóciami. Problém je, že keď trpíme úzkosťou v práci, naše symptómy neostávajú len v kancelárii. Postupne sa infiltrujú aj do ostatných sfér nášho života a stanú sa súčasťou našej každodennej rutiny, negatívne ovplyvňujúc naše psychické aj fyzické zdravie.

Ak máme len ľahké či mierne príznaky a myslíme si, že sme sa s nimi naučili spolunažívať, úzkosť v nás môže začať vyvolávať prehnané reakcie na určité podnety, náhle a neopodstatnené návaly strachu alebo podráždenie. „Všetky tieto javy však len maskujú nespracovaný strach a neistotu,” objasňuje odborníčka.

Príznaky neklamú

Je to obranná reakcia nášho nervového systému proti možnému nebezpečenstvu: „Naše zreničky sa rozšíria, zvýši sa produkcia slín, stuhnú nám svaly, telo si žiada glukózu a srdce bije omnoho rýchlejšie,” vysvetľuje psychologička. Táto automatická odpoveď organizmu je v určitom momente opodstatnená a nápomocná, no ak takýto stav trvá dlhodobo, môže byť škodlivá.

Medzi príznaky, indikujúce úzkostnú poruchu, patrí:

• Svalové napätie a zmeny v spánkových cykloch (zobudíme sa uprostred noci a nedokážeme znovu zaspať).
• Nekontrolovateľné zášklby tela alebo tiky.
• Neistota v momente, keď potrebujeme vykonať nejakú úlohu, alebo počas nadväzovania vzťahov s naším okolím. Môže sa prejavovať aj agresivitou.
• Neustále obsesívne predstavy či myšlienky.
• Zlá a skleslá nálada.
• Žalúdočné problémy a neustála bolesť hlavy.
• Narušené stravovacie návyky. „Pocity úzkosti sa často pripisujú hladu a človek tak prijíma oveľa väčšie množstvo potravy ako zvyčajne,” dopĺňa Elisa Sánchez.

Štyri tipy, ako sa postaviť úzkosti

1. Zamerajte sa na rutinu

Skúste sa nevracať k veciam, ktoré vás znepokojujú, a nerozmýšľajte nad problémami celé hodiny či dni. „Je normálne mať obavy zo zmien,” tvrdí Elisa Sánchez. Musíme si však neustále pripomínať, že takýto strach nám tiež pomáha byť obozretný a uvážlivý. Je veľmi osožný v krízových situáciách. Skúste tento fakt využiť vo váš prospech a pripravte si realistický záložný plán, ktorý vám pomôže zmeniť spôsob nahliadania na problematické situácie.

Aby ste to dokázali, zamerajte sa na veci, ktoré dokážete ovplyvniť. „V nestálych a chaotických situáciách je ideálne vytvoriť si rutinu, pretože tá nám pomáha zamerať našu pozornosť želaným smerom,” vysvetľuje Elisa Sánchez. Pozastavte svoje neutíchajúce myšlienky a prijmite fakt, že sú veci, nad ktorými skrátka nemôžete mať kontrolu. Spíšte si program a držte sa ho.

2. Identifikujte zdroj úzkosti

Zamyslite sa nad tým, čo vás znepokojuje, konkretizujte veci, ktoré vás nenechajú spávať, a zapíšte si ich. Buďte špecifickí a rozoberte svoje obavy čo najdetailnejšie. Po čase sa k zoznamu vráťte a prečítajte si ho. „Toto cvičenie môže byť veľmi užitočné pre ľudí, ktorí majú ťažkosti prejaviť svoje emócie navonok. Zveriť sa papieru je jednoduchšie,” radí Sánchez. To podstatné je, že po tom, ako si ich prečítate znovu, pochopíte, čo vo vás vyvoláva úzkosť, a naučíte sa rozpoznať to v budúcnosti.

Zamyslite sa nad tým, ako by ste mohli zmeniť spôsob, akým reagujete na stres či strach. „Zapíšte si pozitívne odpovede, akými by ste chceli reagovať na dané situácie,” nabáda nás psychologička. „Takto budeme schopní zamerať sa na naše emócie a nie na vonkajšie činitele, nad ktorými nemáme kontrolu.”

3. Naučte sa zvládnuť príznaky

To hlavné nie je dostať svoje emócie pod kontrolu, ale „naučiť sa ich zvládnuť a regulovať,” tvrdí expertka. Pri tom vám môžu pomôcť joga alebo meditácia. Ak ste však doteraz relaxačné techniky obchádzali, začnite s jednoduchšími cvičeniami. „Zo začiatku ideálne aj s lektorom,” dopĺňa Sánchez. Ak ste v tomto trochu stratení, platformy ako Youtube ponúkajú veľa možností. Vytvorte si zvyk a venujte sa mu na dennej báze.

4. Prijmite fakt, že prídu aj obdobia smútku či hnevu

„Fázy emócií neprebiehajú lineárne,” tvrdí Sánchez. Zvyčajne prekonávame viaceré emočné štádiá: „Môžeme byť mrzutí alebo prechádzať aj obdobiami hnevu.” Ak budete dostatočne húževnatí, nakoniec zvládnete prijať tieto fázy so všetkým, čo prinášajú. Na začiatok skúste byť sami k sebe tolerantní a neobviňujte sa za svoje nálady. Sú súčasťou procesu.

Preložila Veronika Michalková

Foto: Welcome to the Jungle

Sledujte Welcome to the Jungle na Facebooku, prihláste sa na odber noviniek a nechajte si posielať naše články každý týždeň.