Vulgarizmy na pracovisku: Áno či nie?

Vulgarizmy na pracovisku: Áno či nie?

„Ten, kto použil prvý raz nadávky namiesto oštepu, stal sa zakladateľom civilizácie,“ povedal Sigmund Freud. Hrubé slová uľavujú od bolesti, zvyšujú výdrž i silu, získajú vám rešpekt v práci – alebo aj vyhadzov. Každý jazyk, respektíve kultúra má v tomto svoje špecifiká. Napríklad v Amerike podľa štúdie Timothyho Jaye a Kristin Janschewitzovej tvoria vulgarizmy asi 0,5 % celkového ľudského výraziva, používa ich viac žien než mužov, ale muži nadávajú s vyššou intenzitou. Priznajte sa, koľkokrát ste už dnes v práci utrúsili nejaké neslušné slovo?

Ako sa zo slov stali hrubé slová?

Hrubé, teda ľudové

„Hrubé slová rozhodne siahajú hlbšie do dávnoveku než akákoľvek iná podoba spisovného jazyka,“ hovorí jazykovedec Mgr. Jan Bičovský, Ph.D., z Ústavu porovnávacej jazykovedy Filozofickej fakulty Karlovej Univerzity. „Termíny ‚hrubý‘, podobne ako ‚vulgárny‘ – odvodené z latinského vulgus, čiže ľud – značia vlastne ‚ľudový‘. Tento typ vyjadrovania bol z hľadiska vzdelanej elity, ktorá termín vytvorila, charakteristický pre určitú časť populácie. Nie snáď že by vzdelaní ľudia neboli vulgárni alebo sa neurážali, avšak väčšinou používali sofistikovanejšie spôsoby, ako si uľaviť v hneve alebo na niekoho verbálne zaútočiť,“ vysvetľuje Jan Bičovský.

Dláždič, námorník a kočiš

Dnes už vulgárne správanie neprisudzujeme len prostému ľudu, ale môžeme sa s ním stretnúť tak v továrni, ako aj vo vysokej politike. Samozrejme sa situácia líši od pracoviska k pracovisku. Rolu zohráva firemná či miestna kultúra, ale aj odvetvie. Historicky nám môže napovedať reč. V slovenčine aj češtine sa hovorí, že vulgárny človek rozpráva ako dláždič či obkladač, pričom v angličtine sa používa výraz „hovorí ako námorník“ a v nemčine ako „furman s pivom“. V maďarčine, francúzštine a rovnako aj v slovenčine môžete byť prirovnávaní aj ku kočišovi, v ruštine k šustrovi. Podľa Jana Bičovského nie je jasné, prečo je to v našich končinách práve dláždič a obkladač. „Domnievam sa, že vzhľadom na povahu povolania mali viac príležitostí využívať uľavujúcu funkciu vulgarizmov.” Je pravdepodobné, že kočiši boli zvyknutí nahlas hulákať na kone, a tak o každom ich sprostom slove vedeli všetci široko ďaleko.

Kto dnes nadáva najviac?

Aj moderná variácia kočišov, čiže vodiči a taxikári, zažívajú veľa stresu – na kone už kričať nemusia, ale rušná doprava je jedno z miest, kde nadávame najviac. Profesionálni vodiči rozhodne nie sú žiadni svätuškári. Americký výskum spoločnosti Wrike z roku 2016 zistil, že najviac nadávajú pracovníci v zdravotníctve. Používatelia serveru Quora sa zase zhodujú v tom, že najhrubšie rozpráva kuchynský personál v reštauráciách. Príkladom sú slávni grobiani Gordon Ramsay či Zdeněk Pohlreich. Koniec koncov, ide o prácu plnú stresu, vypätých chvíľ, s ostrými nástrojmi a ohňom.

Kontext je všetko

„Je potrebné si uvedomiť, že miera, do akej je či nie je nejaké slovo vulgárne, čiže neprijateľné, je daná kontextom, takže ten istý výraz môže byť dôvodom vylúčenia z nedeľnej školy, ale vo futbalovej kabíne normou. Ale nejde o samotné slovo, ide o zámer spojený s jeho použitím,“ vysvetľuje Jan Bičovský.

Ako je zrejmé, je teda veľký rozdiel hodiť sprosté slovo smerom k zaseknutej tlačiarni – keď má viac-menej význam citoslovca – ako cieliť ním na konkrétneho adresáta.

Americký komik George Carlin sa v slávnom skeči Sedem slov, ktoré nemôžete vysloviť v televízii z roku 1972 posťažoval, že ani vláda, ani vaši rodičia vám nedajú zoznam slov, ktoré sú neprípustné, tak ako máte potom vedieť, čomu sa treba vyhnúť? Potom pred prekvapeným publikom vymenoval sedem vulgarizmov najhrubšieho zrna. A niekoľkokrát bol za vulgárnosť vo svojich skečoch zatknutý. Ani raper 50 Cent sa neubránil zatknutiu, keď si na svojom koncerte na karibskom ostrove Svätý Krištof nedával pozor na hrubé výrazy, ktoré sú v celej krajine ilegálne – čo je nadmieru absurdná situácia.

Kto teda rozhoduje, čo je a čo nie je za hranou? Nikto. „Nanajvýš niekto rozhodne, ktoré slová sú alebo nie sú v určitom spoločenskom kontexte prípustné – napríklad niektorí autori slovníkov starších období sa snažili predstierať, že podobné slová neexistujú,“ vysvetľuje Jan Bičovský. Nie je teda možné poskytnúť univerzálny návod, kam až môže zamestnanec zájsť, aby jeho vulgárnosť vyvolala následky.

Čo na to zákon?

Zákonník práce na vulgarizmy žiadnymi špeciálnymi ustanoveniami nepamätá, avšak pri použití vulgarizmov sa možno dostať do rozporu s niektorými všeobecnejšími ustanoveniami vzťahujúcimi sa na správanie zamestnancov, napríklad tými uvedenými v § 47 Zákonníka práce, ktorý zamestnancovi ukladá povinnosť „podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.”

„Pokiaľ sa zamestnanec vyjadruje alebo správa hrubo, napríklad hovorí neslušne pred zákazníkmi alebo nadriadeným, môže ísť o porušenie pracovných povinností voči zamestnávateľovi, ktoré môže v krajnom prípade viesť v závislosti od okolností až k naplneniu výpovedných dôvodov alebo v extrémnom prípade dokonca k naplneniu dôvodov na okamžité zrušenie pracovného pomeru,“ vysvetľuje Mgr. Zuzana Ottová, advokátka z advokátskej kancelárie Urban & Hejduk.

Nie je však možné vložiť do pracovnej zmluvy ustanovenie, že následkom používania vulgarizmov je vznik nároku na zmluvnú pokutu zo strany zamestnávateľa – napríklad že by bol zamestnanec potrestaný tak, že by mu zamestnávateľ strhol určitú sumu z platu. Postihom za vulgarizmy môže byť teda prípadne „len“ výpoveď či nárok zamestnávateľa na náhradu škody zo strany zamestnanca v dôsledku porušenia pracovných povinností.

„Používanie vulgarizmov na pracovisku bude najčastejšie tzv. menej závažným porušením pracovných povinností. Za také porušovanie povinností je možné dať zamestnancovi výpoveď len v prípade, ak bol v období posledných šiestich mesiacov v súvislosti s použitím vulgarizmov písomne upozornený na možnosť výpovede. Pokiaľ bude zamestnanec v problematickom správaní pokračovať, môže výpoveď dostať,“ popisuje Zuzana Ottová. Možno si ale predstaviť i situáciu, keď by šlo o také porušenie – napríklad pokiaľ by pre používanie vulgarizmov zamestnávateľ prišiel o kľúčového klienta – že by to bol dôvod na výpoveď na základe závažného porušenia pracovných povinností bez nutnosti zamestnancovi jeho konanie vopred vytýkať, alebo dokonca dôvod na okamžité zrušenie pracovného pomeru.

Používanie hrubých výrazov na pracovisku možno upraviť aj pomocou vnútorného predpisu firmy. Podľa Zuzany Ottovej sa tak ale obvykle nedeje. Predpis musí byť v súlade so zákonom, čiže nie je možné v ňom napríklad ustanoviť už uvedenú zmluvnú pokutu.

Psychológovia vulgarizmy odporúčajú

Môže byť nadávanie v práci prospešné? Štúdie aj psychológovia sa zhodujú, že áno. „Z výskumov o nadávaní vieme, že je to efektívny spôsob subjektívneho znižovania bolesti. Takže pokiaľ nás kolega pri práci udrie lopatou alebo omylom zakopneme o predlžovačku na notebook, bude sprosté slovo prospešné,“ hovorí Petr Kačena, terapeut a lektor Školy psychológie. Tento efekt znižovania bolesti ale neplatí u ľudí, ktorí nadávajú často. Tí sú na to jednoducho zvyknutí, takže to potom ako analgetikum nezaberá.“

Vedci z britskej Keelskej univerzity zistili, že hlasné nadávanie zvyšuje výkonnosť až o štyri percentá a silu až o osem percent, a zároveň pomáha uvoľňovať frustráciu a agresivitu. Aj preto môžete nejakú tú nadávku počuť aj z úst profesionálnych športovcov. Pre všetkých je nadávanie určite lepšie než ventilovať agresivitu fyzickým útokom.

Nevyberavá reč môže zamestnancovi priniesť ešte ďalšiu výhodu – spolupatričnosť ku kmeňu. A pokiaľ na seba kolegovia hádžu jednu slovnú bombu za druhou, neznamená to automaticky, že by chceli porušovať pracovnú morálku – jednoducho je to jazyk ich kmeňa. Podľa jednej štúdie z novozélandskej továrne na mydlo spolu zamestnanci výrobnej linky hovorili veľmi vulgárne, ale ku komukoľvek z iného oddelenia alebo mimo firmy sa vyjadrovali normálne. V inom výskume sa nechal britský výskumník zamestnať ako poštový doručovateľ. Spočiatku ho ako nováčika kolegovia vôbec „nebrali“, ale potom, keď jednému z nich hrubo vynadal, ho prijali do svojho kmeňa bez výhrad. Prešiel tak určitým iniciačným rituálom.

Verbálna ostrosť teda môže získať zamestnancovi aj rešpekt. „Z výskumu sociálnych stereotypov vyplýva, že časté nadávanie považujeme za znak nízkej inteligencie, takže na to pozor,“ upozorňuje Petr Kačena. Keď už nadávať, tak kvetnato a kreatívne, čo, naopak, potvrdzuje vyššiu inteligenciu.

Magická sila slov

Zabudnite na to, čo vám hovorila mamička. Veda nám dokazuje, že občasná necenzurovaná diskusia s podobne naladeným kolegom alebo verbálny atentát namierený voči neživému predmetu sú pre nás vlastne užitočné. Samozrejme, dávajte pozor na to, aby ste sa pohybovali v medziach zákona. Ako zhrnuje Petr Kačena: „Občas si zanadávať je fajn – len to nerobte príliš často. Mohli by ste vyzerať ako hlupák.“

Foto: Welcome to the Jungle

Preložila Zita Mudráková

Sledujte Welcome to the Jungle na Facebooku, prihláste sa na odber noviniek a nechajte si posielať naše články každý týždeň.

Eliška Maxová

    Milovníčka mačiek, hiphopovej kultúry, videohier, cudzích jazykov a Škandinávie. Kariérne ju nájdete niekde medzi multimédiami, trendy, písaním a preklady. Momentálne sa stará o dve bábätká, ale už sa teší na návrat do pracovnej džungle.

    • Pridať medzi obľúbené
    • Zdieľať na Twitteri
    • Zdieľať na Facebooku
    • Zdieľať na LinkedIn

    Súvisiaci obsah

    Najnovšie články

    Sledujte nás!

    Získajte užitočné rady a informácie o spoločnostiach, ktoré hľadajú zamestnancov, každý týždeň priamo do vášho inboxu.

    Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť. Sľubujeme, že vás nebudeme otravovať. Viac o našich zásadách ochrany osobných údajov sa môžete dozvedieť tu

    A na našich sociálnych sieťach: