Prepínanie medzi viacerými úlohami je neefektívne. Ako sa vyhnúť multitaskingu?

20. 2. 2020

5 min.

Prepínanie medzi viacerými úlohami je neefektívne. Ako sa vyhnúť multitaskingu?

Vedeli ste, že pojem multitasking označuje predovšetkým vlastnosť počítačov? Toto často skloňované slovo označuje pracovné návyky efektívnych ľudí. V skutočnosti pochádza z informatiky a malo by byť pre nás varovaním. My totiž nie sme ani programy, ani roboty! Správne vykonávanie viacerých činností naraz je nepochybne len rozprávkou modernej doby.

Koľkí z nás dokážu čítať svoje správy, kým robíme niečo iné? Starší ľudia nám často pripomínajú, že sa nám zhoršuje koncentrácia a že médiá a záplava informácií neustále štiepia našu nestabilnú pozornosť. V práci sme úplne rovnakí. Veríme, že sa nám podarí stihnúť viacero úloh naraz, len aby sme ich mali rýchlejšie za sebou. Trpí tým však kvalita našej práce. Prečo sa tak zúfalo snažíme podobať orientálnym bohom s ôsmimi rukami? Musíme sa znovu naučiť sústrediť sa len na jednu vec?

Existujú skutoční „multitaskeri”?

Sme všetci na jednej lodi?

Ľudia veria mylnej predstave, že multitasking je doména žien. V skutočnosti však nejde o vedecky dokázaný fakt, ale o výmysel spoločnosti. Nebolo praktické myslieť si, že žena zvládne zároveň uvariť večeru, strážiť deti a napúšťať si vaňu? Bolo to dosť na to, aby ženy uverili, že ich miesto nie je v kancelárii, ale v domácnosti.

Nemeckí vedci zrealizovali výskum, ktorý toto klišé vyvrátil. Zúčastnilo sa ho 48 mužov a 48 žien, ktorí sa mali sústrediť na dve paralelné úlohy: mali stlačiť gombík ukazovákom, ak identifikovali samohlásky alebo spoluhlásky, a prostredníkom, ak išlo o párne alebo nepárne číslovky. Záver? Multitasking nejde dobre nikomu.

Istá americká štúdia z roku 2013 o používaní telefónu za volantom tvrdí, že aj ľudia, ktorí sa považujú za „multitaskerov“, nimi v skutočnosti nie sú. Na začiatku tejto štúdie vedci požiadali 200 ľudí, aby sa podrobili testu OSPAN (z angl. Operation Span, čiže testu „rozsahu pozornosti“, spočívajúcom napr. v riešení matematických príkladov, zapamätávaní si sekvencie slov). Počas vypĺňania testu mali absolvovať zároveň aj jazdu na simulátore. Ako to dopadlo? Výsledky nie sú dobré.

Čo hovorí veda?

Multitasking v ľuďoch vyvoláva veľmi intenzívne pocity a vyhľadávaním takejto činnosti si chcú privolávať ďalšie. Zároveň ide o ľudí s najhoršou koncentráciou, ktorým žonglovanie s viacerými úlohami ide najmenej.

Vysvetlenie sa skrýva v teórii pozornosti, ktorá používa metaforu „fľaše s úzkym hrdlom“ (z angl. Bottleneck Theory). Vymyslel ju psychológ Hal Pashler v roku 1992 a popisuje akýsi selektívny filter, ktorým môže prejsť v určitom okamihu len obmedzené množstvo informácií. V istom momente sa všetky prijímané informácie nahromadia a už ich neselektujeme rovnomerne. Predlžuje sa doba spracovania každej myšlienky. Preto väčšina ľudí, ktorí veria, že multitaskujú, žonglujú s viacerými činnosťami naraz. Čas potrebný na prepnutie z jednej činnosti na druhú je veľmi dlhý.

Existujú teda „multitaskeri“? V článku uverejnenom v časopise New Yorker z roku 2014 autor David Strayer (odborník na pozornosť) tvrdí, že iba 2,7 % populácie má schopnosť správne vykonávať viacero činností naraz. Odhaduje sa, že schopnosť správne multitaskovať sa v populácii objavuje podobne ako vysoké IQ. Väčšina z nás je priemerných, no určitá malá skupinka obyvateľstva sa nachádza na najvyššej priečke. Dalo by sa predpokladať, že multitasking zaťaží oblasť mozgu zodpovednú za kognitívne procesy. Magnetická rezonancia však preukázala nízku aktivitu prefrontálneho kortexu (centrum pozornosti) počas vykonávania viacerých úloh súčasne. Určitým spôsobom mozgy „multitaskerov“ zostávajú pokojné, čím sa zvyšuje ich výkonnosť. Niektorí vedci sa tiež domnievajú, že pomerne nedávna evolučná zmena v mozgu hominidov podporila schopnosť ľudí multitaskovať.

V každom prípade mozgy drvivej väčšiny z nás v súčasnosti nie sú na takýto výkon pripravené. Navyše, z preskakovania z jednej úlohy na druhú by sme sa mohli aj zblázniť! Podľa britskej štúdie sa používanie viacerých elektronických zariadení súčasne rovná jednej prebdenej noci či dávke jedného džointa.

Ako nepodľahnúť multitaskingu?

Všetko nás núti veriť, že monotasking je neefektívny. Nuž, ako sa teda vyhnúť pádu do pasce a vyhnúť sa multitaskingu? Ponúkame vám niekoľko riešení na udržanie pozornosti. Je náročné koncentrovať sa, keď na nás bliká niekoľko monitorov, no nehovorí sa, že „kde je vôľa, tam je cesta“?

1. Naplánujte si v rámci dňa „offline“ chvíle

Žijeme, akoby sme mali schopnosť „multitaskovať“, no neustále nás niečo rozptyľuje: novinky a upozornenia na sociálnych sieťach, e-maily, notifikácie prichádzajúcich správ… Od boomu smartfónov sú tieto pútače pozornosti vždy a všade. Vypnite si všetky upozornenia a držte sa ďalej od všetkého, čo by vás mohlo rozptyľovať. Najlepšie je vzdialiť sa od obrazoviek, ktoré nás rozptyľujú, aj keď sú vypnuté, ako tvrdí istá štúdia z roku 2017. Čítate zložitú knihu? Odložte svoj počítač, prepnite mobil na režim lietadlo a odložte ho. Tí najodvážnejší nech vypnú aj Wi-Fi. Byť offline by nemalo mať žiadne fatálne následky. Stanovte si čas, keď budete surfovať na internete a odpovedať na správy (ráno, po obednej pauze či na začiatku popoludnia).

2. Preorganizujte si svoje pracovné miesto

Minimalizmus je moderný a niektorí IT odborníci naň nedajú dopustiť. Je treba spomenúť, že spôsob, akým máme naše pracovné miesto zorganizované, ovplyvňuje nielen naše psychické nastavenie, ale aj našu produktivitu. Máte pocit, že ste zavalení prácou? Odstráňte všetko, čo by vás mohlo rušiť. Snažte sa odložiť všetky veci, ktoré pútajú vašu pozornosť: otvorený zošit, jedlo, mobil atď. Uprataná kancelária vám vo veľkej miere môže pomôcť koncentrovať sa len na jednu vec. Ak preferujete neporiadok, obklopenie sa len tým najnevyhnutejším vám pomôže sústrediť sa na vašu úlohu.

3. Spíšte si zoznam úloh

Zoznam má priaznivé účinky na nervy! Vyškrtávanie splnených úloh prináša neuveriteľné potešenie.Psychológovia tvrdia, že zoznamy sú užitočnými spojencami, pretože vytvárajú akúsi štruktúru, znižujú úzkosť a vytvárajú pocit úspechu. Iná americká štúdia tvrdí, že absencia poznámok ešte viac narúša našu pozornosť. Vyhnite sa však poznačovaním si nereálnych úloh, ako napr. „napísať scenár“. Rozdeľte úlohu na niekoľko etáp a tie si zapíšte.

4. Používajte budík

Istý taliansky vedec vymyslel v 80. rokoch tzv. Pomodoro metódu, ktorá je založená na jednoduchej myšlienke, že pravidelné pauzy prispievajú k produktivite. Princípom je päťminútová prestávka po 25 minútach práce. Nastavte si budík, alebo si nainštalujte aplikáciu, ako napr. Flat Tomato, ktorá vám uľahčí rozdeliť si čas medzi prácu a prestávky. Týmto spôsobom sa budete venovať len jednej činnosti, až kým nezazvoní budík.

5. Trénujte koncentráciu

Vyhnite sa začínaniu ďalšej veci bez toho, aby ste dokončili prvú. Môžete sa napríklad učiť koncentrovať sa len na jeden predmet a detailne ho pozorovať počas niekoľkých minút. Alebo si môžete v mysli vybaviť krajinku, nejakú spomienku, či maľovať portrét blízkeho. Ak nie, skúste popísať vaše sny na papier. Ak ste matematický fanúšik, počítajte.

Doktor Roger Vittoz (1863 – 1925) navrhuje niekoľko metód na to, aby ste zostali koncentrovaní a pokojní. Skúste napríklad ukazovákom kresliť znak nekonečna a začnite od stredu. To isté spravte ukazovákom druhej ruky. Následne to spravte so zatvorenými očami. Nakoniec znak kreslite v mysli, bez zapojenia rúk.

6. Venujte istý čas vnímaniu prítomného okamihu

Pozorne umývajte riad, kráčajte pomaly, raňajkujte pol hodiny a používajte všetkých päť zmyslov. Sústreďte sa na chuť kávy alebo na skvelý pocit horúcej sprchy. Sústredenie sa na pocity (napr. na pocit slnečných lúčov na pokožke) nám pomáha uvedomiť si to, čo prežívame práve teraz.

7. Dýchajte zhlboka a prečistite si hlavu

Ak máte tendenciu multitaskovať, máte problém s koncentráciou. Produktivitu si môžeme rýchlo a jednoducho zlepšiť aj dýchacími cvičeniami či meditáciou. Vstúpte „sami do seba“ a vymažte toxické myšlienky. Ďalšia štúdia tvrdí, že desaťminútová meditácia denne podporuje produktivitu. Iný výskum z oblasti neurolingvistiky publikovaný v revue Psychophysiology poukazuje na priame prepojenie medzi dýchacími technikami typickými pre jogu alebo meditáciu a uvoľňovaním noradrenalínu – hormónu koncentrácie.

Ak sa vám podarilo dočítať tento článok od začiatku do konca bez toho, aby ste otvorili ďalšie okno v prehliadači, odpisovali na správy či odpovedali na kolegove otázky, ste na dobrej ceste! Ak nie, nič sa nedeje. Čítajte odznova.

Preklad: Zuzana Chovancová

Foto: Welcome to the Jungle

Sledujte Welcome to the Jungle na Facebooku, prihláste sa na odber noviniek a nechajte si posielať naše články každý týždeň.

Preberané témy