Pracovný život v čase koronavírusu: čo by ste mali vedieť

13 nov. 2020

5min

Pracovný život v čase koronavírusu: čo by ste mali vedieť
auteur.e
Lenka Hudáková

Lenka Hudáková je novinárka a žije v Paríži. Spolupracuje s BBC, píše tiež pre Denník SME a Denník N.

Od 1. októbra je na Slovensku až do odvolania znova vyhlásený núdzový stav. Dôvodom je pandémia nového koronavírusu. Výnimočné opatrenia spojené s krízou majú vplyv na pracovný život státisíca zamestnancov. Aké sú vaše práva, ak ste v karanténe, alebo ak pracujete formou home office? A akú zodpovednosť má zamestnávateľ? Prinášame informácie a rady, ktoré vám môžu pomôcť preklenúť toto zložité obdobie.

Aká je situácia pre zamestnancov na Slovensku?

Vláda Slovenskej republiky vyhlásila od 01. 10. 2020 na celom území Slovenska núdzový stav a prijala nové opatrenia s cieľom zabrániť šíreniu koronavírusu.

Každý občan má počas tejto krízy povinnosť spoločensky sa izolovať, obmedziť pohyb na verejných miestach na minimum a dodržiavať všetky prijaté opatrenia proti šíreniu koronavírusu. To isté platí pre pracoviská, ktoré by sa ľahko mohli stať miestom šírenia nákazy. Ak sa u vás prejavia symptómy ochorenia (kašeľ, horúčka, dýchacie problémy), musíte o tom svojho zamestnávateľa čo najskôr informovať. V súčasnosti platí 10-dňová domáca karanténa pre osoby vracajúce sa z rizikových krajín, osoby pozitívne testované na COVID-19 a ich blízke osoby. Táto mimoriadna situácia spôsobuje, že mnoho zamestnancov je nútených pracovať z domu, aj keď toto riešenie nie je pre mnohých ideálne či možné.

Čo v prípade, ak pracovná situácia vyžaduje prekročiť slovenské hranice?

Všetky osoby, ktoré od 30. októbra 2020 vstúpia na územie Slovenskej republiky, a ktoré počas predchádzajúcich 14 dní navštívili výlučne krajiny Európskej únie, sú povinní ísť do domácej izolácie. Domáca izolácia trvá do získania negatívneho výsledku testu na COVID-19 alebo po desiatich dňoch domácej karantény v prípade, ak sa u nich neprejavia žiadne príznaky ochorenia.Keďže situácia sa stále mení, sledujte aktuálne dianie na slovenských hraniciach a cestovné odporúčania TU.

Aké sú podmienky práce z domu?

Možnosť pracovať formou “home office” je definovaná v Zákonníku práce už od roku 2007 pod menej používaným názvom “tele práca”, napriek tomu ho podľa štúdie z roku 2018 na Slovensku pravidelne využíva len 3,6 % zamestnancov.

Výnimočná situácia v súvislosti so šírením sa koronavírusu núti zamestnávateľov, aby čo najviac zamestnancom umožnili formu práce známu ako “home office”. Zamestnávateľ sa môže “dohodnúť na vykonávaní práce z domu len príležitostne alebo za výnimočných okolností”, pripomína JUDr. Ján Nota z advokátskej kancelárie Fiat Iustitia, ktorý sa venuje pracovnému právu. V tejto situácii ide o bezpečnostné a preventívne opatrenie, aby zamestnanci bez symptómov ochorenia neprichádzali do styku s ostatnými, alebo aby sa ich počet zamestnancov na pracovisku znížil na minimum.

Pracovať z domu je podľa Zákonníka práce možné, ak sú splnené dve podmienky:

  • táto forma práce musí byť vopred zmluvne dohodnutá so súhlasom zamestnanca,
  • druh práce musí byť vhodný na jej výkon touto formou.

Keďže mimoriadne opatrenia spojené so šírením sa vírusu COVID-19 boli vyhlásené zo dňa na deň, zamestnávateľ sa musí dodatočne dohodnúť so zamestnancom na dočasnej práci z domu písomne – postačí aj e-mailovou formou.

Ak ste od vyhlásenia výnimočného stavu premenili prechodne svoju kuchyňu na “domácu kanceláriu”, za prácu doma máte nárok na tú istú mzdu. Pozor však na nadčasy: keďže si sami určujete čas výkonu práce a odpočinku, za nadčasy nemáte nárok na príplatok. Čas odpracovaný doma sa počíta rovnako ako na pracovisku: vzniká vám teda ten istý nárok na dovolenku. Nota pripomína tiež dôležitý detail: “Prácu z domu zamestnávateľ nevie prikázať.” Ak zamestnanec odmietne pracovať touto formou, “je na zvážení zamestnávateľa, či mu dovolí prísť na pracovisko,” pokračuje Nota. V tomto prípade nesie zamestnávateľ zodpovednosť poskytnúť bezpečné pracovné podmienky a ochranné prostriedky, ako to uvádza Zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. “Ak to zamestnávateľ zabezpečiť nevie, ide o prekážku na strane zamestnávateľa, a pingpongová loptička je na strane zamestnanca. V prípade prekážky na strane zamestnávateľa má zamestnanec zákonný nárok na náhradu mzdy vo výške priemerného platu,” dopĺňa Nota.

Ak práca z domu nie je možná, aké iné preventívne opatrenia existujú?

Vyhlásenie núdzového stavu a uzavretie školských zariadení, reštaurácií či väčšiny maloobchodných prevádzok je problematické hlavne pre zamestnancov, ktorí nemôžu vykonávať prácu formou home office. V rámci preventívnych opatrení môže zamestnávateľ poskytnúť okrem práce z domu jednu z týchto možností:

  • Ospravedlniť neprítomnosť v práci bez náhrady mzdy.
  • Nariadiť čerpanie dovolenky. Ako vysvetľuje Nota: “Zamestnávateľ môže direktívne nariadiť dovolenku, najneskôr však 14 dní vopred. Obdobie sa dá skrátiť so súhlasom zamestnanca vo výnimočných situáciách, čo prípad šírenia COVID-19 na Slovensku určite je.”
  • Ponúknuť čerpanie náhradného voľna, ktoré môže vzniknúť zamestnancovi, ak odpracoval nadčasy.
  • Zmeniť rozvrh pracovných zmien, ktorý je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi najmenej týždeň vopred a s platnosťou najmenej na týždeň.
  • Považovať neschopnosť pracovať počas krízy za prekážku na strane zamestnanca a ponúknuť náhradu mzdy, pričom zamestnanec si čas odpracuje neskôr.
  • Neprideliť prácu zamestnancovi, pričom ide o prekážku na strane zamestnávateľa. Zamestnancovi patrí náhrada priemernej mzdy.

Čo znamenajú karanténne opatrenia pre zamestnancov?

Vyhlásenie karanténnych opatrení, ktoré sa vzťahujú na mnohých zamestnancov, vyvoláva kľúčovú otázku náhrady mzdy. Ak ste v povinnej karanténe po návrate zo zahraničia alebo ste boli v kontakte s nakazenou osobou, respektíve žijete v domácnosti s osobou, na ktorú sa vzťahujú karanténne opatrenia, zamestnávateľ má povinnosť ospravedlniť vašu neprítomnosť – ide o dôležitú prekážku v práci na strane zamestnanca. Podľa Zákonníka práce nemáte v tejto situácii nárok na žiadnu náhradu mzdy, ak osobitný predpis neupravuje inak. Zamestnanec má však po splnení podmienok nárok na nemocenské, resp. ošetrovné. Nemocenské, ktoré vznikne počas krízovej situácie súvisiacej so šírením koronavírusu, sa osobe v štátom nariadenej karanténe vypláca od prvého dňa práceneschopnosti. To znamená, že ak ste zamestnanec a bola vám potvrdená dočasná pracovná neschopnosť z dôvodu nariadenej karantény alebo izolácie, kontaktujete ošetrujúceho lekára (telefonicky alebo mailom), ktorý vám na predpísanom tlačive potvrdí dočasnú práceneschopnosť z dôvodu karantény alebo izolácie a zašle ho do Sociálnej poisťovne (rovnaký postup uplatňujú aj SZČO a dobrovoľne poistené osoby). Sociálna poisťovňa v takomto prípade vypláca od prvého dňa dočasnej práceneschopnosti dávku vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu.

Rodičia, ktorí musia ostať doma s deťmi

Ak musíte zostať doma, lebo sa celodenne staráte o choré dieťa do jedenástich rokov, alebo ak dieťaťu bolo nariadené karanténne opatrenie, prípadne ak zariadenie, v ktorom sa poskytuje dieťaťu starostlivosť, bolo rozhodnutím príslušného orgánu uzatvorené, vzniká každému poistencovi nárok na ošetrovné nemocenské dávky.

Akú zodpovednosť majú zamestnávatelia?

Každý zamestnávateľ má v tejto v tejto sanitárnej kríze povinnosť posudzovať riziko svojich zamestnancov a vykonať potrebné opatrenia na zabezpečenie ochrany zdravia zamestnancov (napr. zrušiť pracovné cesty, nariadiť lekársku prehliadku, dohodnúť sa na práci z domu). Nota pripomína, že vás počas krízy zamestnávateľ “nemôže žiadať, aby ste vycestovali do oblasti alebo do krajiny, kde sa šíri koronavírus”. Nemusí však byť stopercentne jasné, či je dané mesto alebo oblasť ohniskom šírenia výskytu. Ak pracujete a ukázalo sa, že ste ochoreli na koronavírus (ako sa to stalo jednej vodičke v bratislavskej mestskej doprave), “nejde o pracovný úraz, lebo infekčné ochorenie ako koronavírus nie je náhlym úrazom”, vysvetľuje Nota.

Zamestnávateľ sa pri posudzovaní rizika pre zamestnancov môže riadiť opatreniami, ktoré prijali Úrad verejného zdravotníctva SR, Ministerstvo zdravotníctva SR či Ministerstvo práce SR.

Ako je to s rúškami?

Síce vás pred nákazou rúška neochránia stopercentne, môžu ovplyvniť priebeh choroby, ako vysvetlil virológ Juraj Kopáček zo SAV: “To, ako sa choroba prejaví, závisí aj od toho, akú dávku vírusu dostanete a ako veľmi ste exponovaní. Rúško môže mať zmysel, lebo zabráni, aby sa z miliardy partikúl k vám dostalo len desaťtisíc.” Rúško slúži hlavne na to, aby chránilo ostatných pred vami. Ako opakovane vyhlásili virológovia, až 80 % osôb ani nevie, že je nosičom COVID-19, a má asymptomatický alebo mierny priebeh ochorenia.

Situácia sa naďalej každým dňom vyvíja. Ak prácu môžete vykonávať pár týždňov formou home office, teraz je ideálny moment naučiť sa umeniu efektívnej práce z domu.

Užitočné linky, kde môžete sledovať aktuálne dianie:
Aktuálne informácie Úradu vlády Slovenskej republiky
Úrad verejného zdravotníctva SR
Ministerstvo zdravotníctva SR
Ministerstvo práce SR

Les thématiques abordées
Vous êtes à la recherche d’une nouvelle opportunité ?

Plus de 200 000 candidats ont trouvé un emploi sur Welcome to the Jungle.

Explorer les jobs