Stop diktátom o generácii mileniálov

Dec 09, 2021

3 mins

Stop diktátom o generácii mileniálov
author
Laetitia Vitaud

Autor a rečník o budúcnosti práce

Od roku 2020 majú prví mileniáli – títo „mladí ľudia“ narodení po roku 1980 – už štyridsiatku. Možno preto sa o nich dnes hovorí menej než v polovici rokov 2010. Áno, mileniáli už nie sú takí mladí a v skutočnosti sa nelíšia od ostatných. Odborníci a novinári dnes viac obľubujú „generáciu Z“. Pýtame sa teda: aké bude ďalšie písmeno v poradí? Sú tieto tradičné názory ohľadom veku naozaj nevyhnutné? Nie je naša posadnutosť mládežou paradoxná v spoločnosti, kde sa mladí ľudia stávajú čoraz väčšou vzácnosťou, a kde by sme sa mali skôr zaujímať o tých starších?

Pandémia priniesla zistenie, že práca na diaľku a nové spôsoby organizácie práce nie sú v žiadnom prípade údelom jednej generácie. Realita navyše závisí viac od životnej situácie (napr. rodičovstvo), samotnej profesie, spoločenského statusu, alebo veku jednotlivca a od skutočnosti, či je samotná profesia vykonateľná na diaľku. Aby sme vám pomohli zmeniť povrchný pohľad na jednotlivé generácie a pozerať sa na vek z iného uhľa pohľadu dnes vydávame túto kapitolu z našej knihy 100 inovatívnych nápadov pre nábor a rozvíjanie talentov (Vuibert, 2020).

Mileniáli: špecifická skupina ľudí?

Všadeprítomný koncept mileniálov bol vytvorený na marketingové účely: kedykoľvek sa považujeme za novú ekonomiku, digitálnu generáciu alebo kultúrnu premenu, je pre nás vždy pohodlnejšie nazvať sa „mileniálmi“, a tak dať našim argumentom väčšiu váhu. Personalisti neustále zo strany odborníkov počúvajú, že „mileniáli sú iní”, a tak sa z tejto neuchopiteľnej skupiny ľudí, ktorí dosiahli dospelosť v 21. storočí, vykľula najdiskutovanejšia téma v histórii marketingu.

Nafukovanie rozdielov medzi jednotlivými generáciami a výmysel identickosti členov určitej generácie nie sú ničím novým. Fenomén má svoj pôvod v 20. storočí: odkedy Marlon Brando viedol v 50. rokoch svoj motorkársky gang (pozri film Divoch, sme považovali generáciu mladých dospelých z kultúrneho hľadiska za niečo „iné“. Vážnosť tejto témy ešte viac narástla príchodom generácie baby boomerov.
Zakaždým ide o ten istý mechanizmus: skupinu kvalifikujeme ako niečo „iné“, pripisujeme jej špecifické vlastnosti a nové idoly, a považujeme ju za signál pre marketérov, ktorí musia reagovať na čerstvé zmeny. Považovať generáciu mileniálov za kohortu bolo príliš prehnané. Je načase prestať používať tento univerzálny koncept na kohokoľvek a na čokoľvek. Personalisti by sa viac nemali zameriavať na mileniálov zo štyroch dôvodov:

Mileniáli nie sú relevantným segmentom trhu

Segment trhu nie je skupina, ktorá zdieľa spoločné demografické údaje, ale skupina spotrebiteľov s podobným myslením a správaním. Pokiaľ nemôžete s istotou dokázať, že sa ľudia v rovnakom veku správajú a rozmýšľajú odlišne, váš segment nie je relevantným segmentom. Skupina totiž nie je dostatočne homogénna. Niektorí sú chudobní, niektorí bohatí. Niektorí žijú v manželstve, iní sú slobodní. Niektorí majú radi šport, iní nie.

Mileniáli nie sú tak odlišní, ako si myslíme

Podľa niekoľkých štúdií, mileniáli hľadajú v práci všetko to, čo všetci ostatní. Stotožňuje sa s tým Bruce Pfau v článku Harvard Business Review s názvom „What Do Millennials Really Want at Work? The Same Things the Rest of Us Do“: „Čoraz častejšie pozorujeme, že sú si zamestnanci v otázke postojov a hodnôt skôr podobní a vek v tomto prípade nezohráva žiadnu úlohu. Pokiaľ existujú nejaké odchýlky, nejde o nič mimoriadne, odchýlky medzi mladšími a staršími existovali vždy a majú len málo spoločného s generáciou mileniálov ako takou.“

Ak sa aj skupina vyznačuje určitými špecifikami, je správne vyčleňovať ju od ostatných?

Ne-mileniáli sa cítia diskriminovaní. Prečo vyvolávať dojem, že priznávame hodnotu len mileniálom? Diskriminácia na základe veku vytvára na zamestnancov neoprávnený tlak. Štúdia z roku 2017 ukázala, že 43% zamestnancov pracujúcich v odvetví technológií sa vzhľadom na svoj vek obáva straty zamestnania. „Neustále“ si tým láme hlavu 18% z nich.

Podporujme zamestnancov k tomu, aby sa stali dospelými

Mladým ľuďom pripisujeme všetky vlastnosti, ktoré hľadáme u kolegov - kreativitu, schopnosť nekonvenčne myslieť, nadšenie, tímového ducha… V skutočnosti však tieto vlastnosti nezávisia od veku. Naša posadnutosť mladosťou dosiahla svoje hranice, poznamenáva Susan Neiman vo svojej knihe Why Grow Up? Subversive Thoughts for an Infantile Age: „Vytvorili sme svet, v ktorom je dospievanie možnosťou, čiže niečo, čo by nikto racionálne zmýšľajúci ani nepovažoval za možnosť, ktorú si možno vybrať.“Autorka sa v článku o svojej knihe vyjadrila takto: „Kultúra, ktorá sa vždy pozerá späť do minulosti, k radostiam pominuteľných časov mladosti, klame svoj svet. Na základe nášho veku považujeme tie „najkrajšie roky života“ za čoraz dávnejšiu minulosť alebo za rýchlo sa blížiacu realitu. Naopak je to v kultúre, ktorá za najkrajšie roky života považuje dospelosť. Tam ich majú všetci ešte stále pred sebou - pokiaľ do tohto veku už nedospeli.“

Preložila Zuzana Chovancová
Foto: Welcome to the Jungle
Sledujte Welcome to the Jungle na Facebooku, prihláste na odber noviniek a nechajte si posielať naše články každý týždeň!