„Dream teams“ Kľúč k vytvoreniu produktívnej spolupráce a tímu snov

Nov 26, 2019

4 mins

„Dream teams“ Kľúč k vytvoreniu produktívnej spolupráce a tímu snov
author
Aglaé Dancette

Fondateur, auteur, rédacteur @Word Shaper

Dream Teams (tímy snov) je názov najnovšej knihy novinára Shana Snowa, okrem iného zakladateľa spoločnosti Contently a odborníka na storytelling. Snow sa v nej snaží prísť na to, prečo niektoré spolupráce končia katastrofou, ale iné dokážu zožať skvelé úspechy. Hľadá odpoveď na otázku, čo delí dobrú tímovú spoluprácu od tej zlej.

V rámci svojho výskumu Snow využíva historické, spoločenské aj vedecké príklady, vďaka čomu je kniha skvelým čítaním. Dream Teams je aktuálna predovšetkým v téme vzťahov na pracovisku. Snow sa snaží zmeniť náš pohľad na ľudí, ich spoluprácu a kolektívny úspech.

Rôznorodosť, perspektíva, heuristika

Snow sa najskôr zamýšľa nad myšlienkou, že úspešný tím je tvorený ľuďmi s rovnakým pozadím. Niekto by si pomyslel, že práve to môže zabrániť konfliktom či prejavovaniu nesúhlasu a viesť k jednotnému názoru. Začína však byť jasné, že tento typ spolupráce spôsobuje oveľa obmedzenejšie nastavenie, ako má tím zložený z jednotlivcov s rôznym pozadím.

To, čo robí úspešný tím úspešným, je práve rôznorodosť perspektív (škála rôznych pohľadov na svet), rovnako ako rôznorodosť heuristiky, teda psychických procesov, ktoré nám umožňujú robiť rýchle a intuitívne úsudky. Keith Yamashita je kouč líderstva, ktorý pracoval so Stevom Jobsom, Oprah Winfrey či bývalým CEO spoločnosti Starbucks Howardom Schultzom. Radil im, ako viesť svojich zamestnancov. Yamashita verí, že zostaviť dobrý tím je ako konkurz: musíte pochopiť, ako každý člen funguje. Mali by ste napríklad vedieť, v ktorej časti dňa je najkreatívnejší, ako rieši konflikty či v akých podmienkach podáva najlepší výkon. Cieľom je premeniť rozdiely členov tímu na zdroj motivácie k tomu, aby bol efektívnejší, silnejší a úspešnejší práve vďaka kombinácii svojich vlastností. Vďaka kognitívnym rozdielom sme produktívnejší. Umožňujú nám prísť na riešenia, na ktoré by sme jednotlivo neprišli.

“Zostaviť dobrý tím je ako konkurz: musíte pochopiť, ako každý člen funguje.”

Snow ako príklad uvádza FBI. Ženy boli dlho z inštitúcie vylúčené pre svoju telesnú stavbu. Panoval názor, že majú menšiu silu v hornej časti tela, preto by sa nemohli postaviť kriminálnikom, ktorých majú prenasledovať. Dnes už vieme, že ženy k problémom pristupujú inak a vo väčšine prípadov dokážu vyšetrovanie vyriešiť bez násilia, pomocou iných analytických schopností a schopnosti dedukcie. Schopnosti žien sa líši od schopností ich mužských kolegov. Dôležité je uistiť sa, že rozdielnosť každého člena tímu dopĺňa tých ostatných, vďaka čomu má tím viac možností, než by mal každý z členov tímu samostatne.

Paradox konfliktu

Snow zdôraznil, že pre členov tímu je ich rôznorodosť prínosom, ktorý vnáša do tímu množstvo nových nápadov, názorov a zlepšuje produktivitu zamestnancov. Ďalej Snow poukazuje na paradox konfliktu. Rôznorodosť je kľúčový faktor, ale nestačí na to, aby bol tím úspešný. Samozrejme, väčšinu času rôznorodosť vytvára napätie a konflikt. Ak sa nerieši, môže spôsobiť rozpad tímu. Na druhej strane však môže priniesť nové možnosti.

Snow opäť prináša zaujímavé príklady, na ktorých svoju myšlienku ilustruje. V roku 1998 bola americká spoločnosť Chrysler jedna z najlepších výrobcov áut na svete, ale akosi sa jej nedarilo v samotnej výrobe vozidiel. Medzitým v Nemecku vznikla firma Daimler známa tým, že vyrábala autá neporovnateľnej kvality. Spoločnosti sa však nedarilo inovovať svoj dizajn. V roku 1998 sa spoločnosti spojili s cieľom stať sa najsilnejšou automobilovou skupinou na svete. Spojenie sa však ukázalo ako žalostne zlý nápad. Dôvodom bol kultúrny rozdiel. Americký tím sa nepozeral na veci rovnako ako Nemci, no nikto sa neodvážil o rozdieloch hovoriť. Nedostatok komunikácie a odmietanie vysvetliť si vzájomne konflikty, viedli k zlyhaniu, a to napriek kombinácii zdrojov, ktoré mali potenciál prinášať najlepšie autá na svete.

Snow tiež približuje príbeh slávnej hip-hopovej skupiny Wu-Tang Clan. Pôvodných deväť členov skupiny prišlo z rozličného prostredia, mnohí z nich si niesli bremeno bývalých delikventov. Počas nahrávania a tvorenia často dochádzalo ku konfliktom. Niektorí z raperov dokonca do štúdia prichádzali so zbraňou za opaskom. RZA (Robert Diggs), beatmaker a líder skupiny, nechcel tento konflikt v rámci skupiny uhasiť. Namiesto toho sa snažil dostať ho pod kontrolu a nasmerovať ho do niečoho kreatívneho. Vytvoril inštrumentálnu produkciu, kde každý z raperov musel obhájiť svoj názor. Prvý album skupiny s názvom Enter the Wu-Tang (36 Chambers) je dodnes považovaný za majstrovské dielo.

Hoci rôznorodosť tím alebo skupinu obohacuje, nevyhnutne tiež prináša rozličné názory, ktoré musia byť vyjadrené a riešené tak, aby bol konflikt produktívny a neviedol k zlyhaniu. Snow na zhrnutie skupinovej dynamiky používa metaforu elastickej gumičky: musíte ju natiahnuť čo najviac, aby doletela čo najďalej, ale pritom sa nesmie roztrhnúť. Aby bol podľa Snowa možný úspech, musí tím dosiahnuť rovnováhu.

“Hoci rôznorodosť tím alebo skupinu obohacuje, nevyhnutne tiež prináša rozličné názory, ktoré musia byť vyjadrené a riešené tak, aby bol konflikt produktívny a neviedol k zlyhaniu.”

Paradox úspechu

Snow predstavuje ďalšiu nástrahu tímovej práce: paradox úspechu. Zatiaľ čo kulminácia rôznych perspektív môže viesť k prvotnému úspechu, členovia tímu majú tendenciu upadnúť do konsenzu, dôsledkom čoho sú časom stále menej a menej kreatívni. To znamená, že úspešný tím je často na druhý pokus menej úspešný, než bol prvýkrát, keďže má tendenciu zaspať na vavrínoch a nevystavovať sa novým výzvam. Snow preto odporúča pravidelne obohacovať tím o ľudí, ktorých nazýva „nepoškvrnenými provokatérmi“. Ide o ľudí, ktorí nie sú s projektom tak dobre oboznámení a ktorí môžu do rozhodovacích procesov vniesť závan čerstvého vzduchu. Kľúčom k dobrej tímovej dynamike je konštantne pochybovať a stavať sa pred nové výzvy, aby sa zachoval samospád a trenie, ktoré tím poháňa vpred.

“Kľúčom k dobrej tímovej dynamike je konštantne pochybovať a stavať sa pred nové výzvy, aby sa zachoval samospád a trenie, ktoré tím poháňa vpred.”

Jedna z vedúcich značiek na trhu v USA medzi výrobcami obväzov zaznamenala pokles predajov, konkrétne predajov náplastí na pľuzgiere. Po niekoľkých pokusoch napraviť problém sa manažér rozhodol neobracať sa na spotrebiteľov, aby získal ich spätnú väzbu, ale na. „nepoškvrnených provokatérov“, ktorých sa problém naozaj týkal. Spoločnosť teda povolala mužov a ženy, ktorí denne nachodili kilometre pešo, vrátane striptérok, ktoré museli vydržať stáť na podpätkoch nekonečné hodiny. Namiesto toho, aby sa zamerali na priemerného zákazníka, a trochu zatriasli tímom pre výskum a vývoj, obrátila sa firma priamo na tých, ktorých sa problém týkal najviac. Náplasti, ktoré vyvinuli, si získali verejnosť a predaje vyleteli nahor.

Snowova práca ukazuje, že vybudovanie tímu zahŕňa jemný balans medzi rôznorodosťou názorov a prístupov, spoločne s vhodným riešením konfliktov a neustálym iskrením, ktoré zapaľuje kreativitu jednotlivých členov tímu. Jeho kniha zdôrazňuje dôležitosť štádia zostavovania tímu. Či už ste členovia tímu, lídri, alebo manažéri, Snowova práca a odbornosť v oblasti storytellingu ponúka svieži pohľad na to, ako dosiahnuť tímový úspech. A možno aj zmeniť svet.

Fotografie: Welcome to the Jungle.

Preklad: Eva Lalkovičová

Sledujte Welcome to the Jungle na Facebooku, prihláste sa na odber noviniek a nechajte si posielať nové články každý týždeň.

Topics discussed