Sú „clickworkeri“ modernými otrokmi?

26. 11. 2019

6 min.

Sú „clickworkeri“ modernými otrokmi?

Čistenie databáz, moderovanie obsahu na Facebooku, vyhodnocovanie online aplikácií, klikanie na odkazy, klasifikácia kľúčových slov, spájanie textov s obrazom… To je každodenný chlebíček tých, ktorí vykonávajú nový typ zamestnania, označovaný ako „clickworking“, čo je vlastne práca založená predovšetkým na klikaní. V súčasnej dobe poberajú milióny ľudí po celom svete doslova almužnu od veľkých webových skupín za to, že vykonávajú jednoduché, avšak často nevďačné, jednotvárne a monotónne úlohy pred obrazovkou počítača. V nasledujúcich riadkoch sa pokúsime do sveta clickworkerov ponoriť hlbšie.

Digitálna revolúcia

Vitajte v ére platforiem

Digitálny svet úplne zmenil svet práce. Často sa hovorí o tzv. „uberizácii“ ekonomiky v snahe popísať situáciu, keď sa na trhu vynárajú noví hráči, ktorí obracajú naruby všetky konvencie a „kradnú“ trhový podiel úradujúcim lídrom. Uberizácia radikálne mení spôsob, akým konzumujeme, ako aj to, ako pracujeme. Ako ukazuje príklad „veľkej štvorky“ – firiem Uber, Alibaba, Netflix a Airbnb – a ďalších, často to ide ruka v ruke s platformizáciou ekonomiky. V rastúcej sfére platforiem môžeme pozorovať nové delenie práce. Na jednej strane sú tu experti (inžinieri, profesionálni vývojári), ktorí sú pre spoločnosti zo Silicon Valley schopní nadizajnovať platformu a algoritmy, zatiaľ čo na druhej strane stojí armáda drobných pomocníkov, ktorí globálnym internetovým gigantom slúžia. Tento zástup pracovníkov na voľnej nohe a subdodávateľov dostáva odmeny skôr za konkrétne úlohy než klasický každomesačný plat a pomáha túto ekonomiku založenú na príležitostných pracovných výkonoch na dohodu utvárať.

Vznik digitálnej práce

S cieľom nakopnúť rast webových gigantov sa objavili viaceré platformy ponúkajúce takzvané „mikro úlohy“, ako sú Clickworker, Figure Eight (niekdajší CrowdFlower) a Amazon Mechanical Turk, z ktorých posledný zamestnáva milióny tzv. „turkerov“ či clickworkerov.

Nový typ pracovníka vytvoril novú kategóriu: „digitálnu prácu“. Každý deň desiatky miliónov ľudí na digitálnych platformách lajkujú, komentujú, klasifikujú, triedia a zaznamenávajú údaje. Tento typ práce nepozná hraníc: je zaujímavý pre študentov, ktorí si chcú finančne prilepšiť, ako aj pre pracovníkov v neistej situácii žijúcich v USA, Indii, Rusku či Pakistane.

Mikroskopický záber práce clickworkerov

Úlohy vyžadujúce ľudskú inteligenciu

Títo digitálni pracovníci pracujú v tieni strojov a robia zápisnice, prekladajú produktové hárky, identifikujú objekty, tváre a emócie a kŕmia algoritmy informáciami. Svojou prácou utvárajú internet a predávajú „ľudskú inteligenciu“, a to za veľmi nízku cenu: úlohy vyžadujúce ľudskú inteligenciu vyžadujú schopnosť identifikovať, rozpoznať, posúdiť, vyhodnotiť… Skrátka vykonávajú činnosti, ktorých umelá inteligencia ešte nie je schopná.

Mikro úlohy: nová paradigma modernej doby?

Títo neviditeľní internetoví pracovníci, taktiež nazývaní ako „crowdworkeri“, teda pracujúci dav, pracujú pre platformy ponúkajúce mikro úlohy. Ich povinnosťou je vykonať maximálny počet operácií vo veľmi úzkom časovom rámci. Úlohy, ktoré uvádza Medzinárodná organizácia práce (ILO, International Labor Organization), sú rozmanité, avšak často nevďačné a monotónne: identifikovanie, prepis a označovanie obrazového materiálu, moderovanie obsahu, zbieranie a spracovanie dát, prepisy a preklady audio či video záznamov. Toto na vedeckých poznatkoch založené riadenie práce, ktoré sa delí na čiastočné úlohy, aby sa zvýšila produktivita, pripomína taylorizmus – prácu na montážnej linke a industrializáciu manufaktúr. Práve tú satirizoval Charlie Chaplin vo filme Moderná doba z roku 1936.

Otroci počítačovej myši?

Komunita v neistote

Platformizácia práce otvára otázku pracovných podmienok neustále rastúceho počtu clickworkerov. Nedávna správa OSN skúma výsledky dvoch prieskumov vykonaných v 75 krajinách a poskytuje aktuálny pohľad na vyčerpávajúci život a neisté postavenie týchto „neviditeľných“ pracovníkov. Zvyčajne nemajú žiadne zmluvy či sociálne poistenie a vyžaduje sa od nich, aby pracovali ako samostatne zárobkovo činné osoby. Ich zamestnávatelia sa žiadnym spôsobom nezaväzujú k poskytovaniu nemocenských dávok, ročnej dovolenky či aspoň nástrojov potrebných na výkon práce (počítač a WiFi pripojenie) a negarantujú žiadnu ochranu v rámci sociálneho zabezpečenia či minimálnej mzdy. Tieto práce založené na jednotlivých úlohách sa ťažko regulujú, preto v súčasnosti nepodliehajú žiadnej kontrole. Clickworkeri často pracujú z domu, spoza obrazoviek počítačov a v neskorých hodinách, zúfalo sa snažiac o dodatočný príjem. Z 3 500 opýtaných pracovníkov pracuje 43 % v noci, z čoho 68 % pracuje medzi šiestou a desiatou hodinou večer, pretože majú ešte ďalšiu prácu. Títo skrytí anonymní pracovníci nemajú žiadnu ochranu ani vlastnú pracovnú legislatívu.

Platobná štruktúra

Clickworkeri sú platení od úlohy, pričom väčšinou zarábajú menej, ako je minimálna mzda v krajine, v ktorej sídlia a pracujú. Priemerná mzda je 4,43 dolárov, ak počítame iba platenú prácu, pričom táto čiastka klesá na 3,31 dolárov, keď vezmeme do úvahy aj neplatené hodiny. Málokedy sú pracovníci platení za čas strávený pripájaním na platformu, čítaním a oboznamovaním sa s inštrukciami či účtovníctvom… Aj napriek týmto neuveriteľným podmienkam platformy neustále rastú a 88 % clickworkerov hovorí, že by chceli pracovať viac, aby zvýšili svoj príjem.

Psychologický tlak a posttraumatický stres

Spôsob, akým clickworkeri pracujú, je dôvod k obavám. V podstate sú pripútaní k počítaču a neustále hľadajú nové ponuky na networkingových platformách. Množstvo z nich si nastavuje upozornenia, aby ich prebudili aj uprostred noci a zvýšili tak svoje šance, že získajú prácu. Nemajú pritom žiadnu istotu, že za ňu dostanú zaplatené, keďže úloha, ktorá nebude dokončená včas, sa vracia opäť na trh.

Nejde len o to, že táto práca vyžaduje okamžitú dostupnosť a reakciu, pracovníci, ktorí majú na starosti moderovanie obsahu podľa pravidiel určitej platformy, sú pravidelne vystavovaní traumatickému či násilnému obsahu, ako je detská pornografia, krv či násilné zaobchádzanie (napríklad vo videách na YouTube). Niektorí pracovníci prežívajú skutočné psychologické traumy a môžu trpieť istou formou posttraumatického stresu. Vykonávaním týchto úloh vyžadujúcich ľudskú inteligenciu clockworkeri niekedy čelia až neľudským podmienkam. Neregulované mikro úlohy navyše podliehajú riziku stať sa novou formou závislosti od strojov.

Tyrania hodnotenia

V ekonomike založenej na platformách vládne neustále hodnotenie. Článok uverejnený na mediálnej platforme Usbek & Rica a venovaný tejto téme zdôrazňuje: „Po vykonaní úlohy je pracovník ohodnotený spoločnosťou, pre ktorú pracuje: reputácia sa tak stáva formou útlaku.“ Na platforme Amazonu turkeri získavajú tituly udeľované na základe percenta spokojnosti s ich prácou. Tí najlepší z nich tak majú prístup k väčšiemu množstvu lepšie platenej práce.
Mikro úlohy ako dvojsečná zbraň

Flexibilita

Hoci sú pracovné podmienky na týchto platformách regulované len minimálne, o mikro úlohy je stále väčší a väčší záujem. Aby ste mohli reagovať na ponuku, stačí mať zvyčajne len počítač a pripojenie na internet. Každý môže pracovať, odkiaľ chce, kedy chce a na čom chce, keďže spektrum ponúkaných prác je naozaj široké. Flexibilita obchádza tradičný pracovný model a je najväčšou výhodou tisícov pracovníkov, ktorí kombinujú rôzne práce, alebo ktorí nemajú dobrú dostupnosť do mesta či na miesto výkonu práce.

Možnosť pre ohrozených pracovníkov a diskriminované skupiny po celom svete

Jeden z dvoch pracovníkov na svete nie je zamestnancom (podľa správy ILO publikovanej v máji 2015). Mikro úlohy môžu preto predstavovať skutočnú príležitosť pre málo rozvinuté ekonomiky a upadajúce krajiny. Biznis založený na platformách nevyžaduje kvalifikovanú prácu. Znamená to, že mikro úlohy môžu byť zaujímavé pre ohrozených či nekvalifikovaných pracovníkov, ktorí by inak nemali na pracovný trh prístup. Pre niektorých sú mikro úlohy otázkou prežitia či emancipácie. Môžu tiež predstavovať spôsob, akým pomôcť ľuďom v extrémnej neistote, ako sú utečenci či izolované ženy. Práve toto je kľúčový aspekt prístupu, ktorý vo svojej práci aplikuje Samasource, nezisková organizácia, ktorá školí diskriminované skupiny z celého sveta v počítačových zručnostiach a spracovaní dát. Digitálni pracovníci môžu následne vykonávať úlohy pre veľké skupiny a získať tak znovu zamestnanie.

Sledujeme vzostup novej globálnej robotníckej triedy?

Mnohí sa na rozmach mikro úloh pozerajú s obavami a prirovnávajú ho k novej forme vykorisťovania. Výskumník a profesor Christian Fuchs z Westminsterskej univerzity v Londýne dokonca odsudzuje mikro úlohy a označuje ich ako „pracovné zneužívanie“. Podľa jeho názoru tento systém stavia nových kapitalistov (webových gigantov a platformy s mikro úlohami) proti „davom dopĺňaného zásobníka pripojených proletárov“. Z jeho pohľadu možnosť zneužívania vo svete mikro úloh, závislosť od strojov (počítačov a algoritmov) a webových lídrov znamená, že musíme rýchlo pracovať na tom, aby sme pre nových pracovníkov vytvorili regulácie a pravidlá sociálneho zabezpečenia.

Ako chrániť pracovníkov zajtrajška

Smerujeme k zákonníku digitálnej práce?

V dnešnej dobe sa digitálna práca odohráva v šedej zóne, bez akejkoľvek legislatívy, ktorá by ju riadila. Vysoko fragmentovaná, heterogénna a často aj podhodnotená práca založená na jednotlivých úlohách totálne obchádza právne a daňové prekážky, ako aj pracovné zákony. A z dobrého dôvodu. Zaviesť globálnu reguláciu by bolo veľmi zložité. Vlády, odborové organizácie a ľudia, ktorí sa venujú pracovnému právu, sú týmto trendom ochromení. Zápasia s ťažkosťami, ktoré zavádzanie legislatívy v širokom rozsahu predstavuje.

Čas vrátiť sa k základným princípom pracovného práva

Talianska výskumníčka, teoretička a aktivistka Tiziana Terranova vyzvala pracovníkov platforiem ponúkajúcich mikro úlohy, aby sa postavili na odpor proti chabým pracovným podmienkam a uskutočnili „digitálne štrajky“ (napríklad masovým odmietaním úloh, aby tak zastavili webové stránky s mikro úlohami, ktoré svojich pracovníkov absolútne nerešpektujú). ILO obraňuje návrat k princípom pracovného práva* „(…) tým, že sa aplikuje minimálna mzda danej krajiny či zastúpenie odborovou organizáciou.“ Terranova taktiež apeluje na firmy, aby: „(…) pokrývali stratený pracovný čas v prípade technických problémov,“ a „zabezpečili, aby pracovníci mohli úlohy odmietať.“*

Weboví giganti stále potrebujú pre svoje algoritmy ľudskú inteligenciu. Každý deň tak využívajú clickworkerov na prevádzkovanie komplexnej mašinérie digitálnych platforiem. Pracovná realita miliónov pracovníkov prináša rôzne skúsenosti. Pre niektorých ide o nástroj emancipácie a skutočnej príležitosti, zatiaľ čo pre iných môže ísť o ponižujúcu prácu a formu odcudzenia. Nový spôsob práce obracia pozornosť na naše pracovné právo a priestor pre medzinárodnú reguláciu. Čo napríklad politické a sociálne problémy stojace za mikro úlohami? Nastal čas ochrániť milióny ľudí, ktorí sa ukrývajú za monitormi.

Preklad: Eva Lalkovičová

Ilustrácia: Antonio Uve pre WTTJ

Sledujte Welcome to the Jungle na Facebooku, prihláste sa na odber noviniek a nechajte si posielať naše články každý týždeň.

Probíraná témata